#Možno si si to nikdy neuvedomil, no existuje druh hladu, ktorý sa nedá zahnať jedlom ani spánkom. Je tichý, nenápadný a často sa skrýva za podráždenosťou, únavou či pocitom prázdnoty. Hovorí sa mu hlad po dotyku. Spôsobil ho moderný život plný obrazoviek a izolácie, v ktorom sa môžeš cítiť bez intimity aj v prípade, že si obklopený blízkymi.
Čo sa však v takom prípade deje s mozgom a prečo je dotyk biologickou potrebou?
Naprogramovaná ľudská potreba
Hlad po dotyku nie je metafora, hoci tak na prvý pohľad pôsobí. Pojem #touch starvation, teda hladovanie po dotyku, je podľa Verywell Mind stavom, keď človek dlhodobo nemá dostatok fyzického kontaktu a jeho telo aj psychika na to reagujú po svojom. Dotyk nie je luxus ani romantické gesto, ale základná biologická potreba, podobná spánku či sociálnemu kontaktu.
Človek je už od narodenia naprogramovaný na to, aby si užíval ľudský dotyk. Odborníci uvádzajú, že kontakt kože na kožu pomáha aj novorodencom regulovať stres, budovať si väzby a správne sa vyvíjať. Táto prirodzená potreba sa vekom nevytráca, len sa o nej jednoducho menej hovorí.
Potreba, ktorú nič nenahradí
Keď sa niekoho dotýkaš alebo ťa niekto objíme, telo uvoľňuje oxytocín a zároveň klesá hladina kortizolu, teda stresového hormónu. Výsledkom je pocit bezpečia, uvoľnenia a prepojenia, ktorý sa bez pravidelného dotyku rozladí.
Podľa Medical News Today môže dlhodobý nedostatok fyzického kontaktu viesť k pocitom osamelosti, úzkosti a depresívnym náladám. Nejde len o emócie, ale aj o fyzickú reakciu. Nie je ničím neobvyklé, ak ľudia s absenciou dotykov pociťujú chronickú únavu, podráždenosť, problémy so spánkom či pocit izolácie a menšiu spokojnosť vo vzťahoch.
Niektorí sa snažia tento deficit kompenzovať iným spôsobom, no garantujeme ti, že ho nedokážeš umelo navodiť žiadnou príjemnou aktivitou – ani dlhými horúcimi sprchami, zabalením do deky, objímaním vankúša či domácich zvierat. Telo si jednoducho pýta stimul, ktorý mu prirodzene chýba a nedá sa nijak oklamať.
Epidémia osamelosti mužov
Nízka frekvencia dotykov sa netýka len žien. Táto téma je horúcou aj u mužov, u ktorých je omnoho komplikovanejším procesom. Podľa analýz z oblasti mužského zdravia, o ktorých hovorí aj portál Mens Health Clinic, sa čoraz častejšie hovorí o takzvanej „epidémii mužskej osamelosti“.
Muži majú v priemere menej blízkych priateľstiev, menej platonického fyzického kontaktu a zároveň sú vychovávaní k potláčaniu potrieb. Spoločenské normy verejnosti stále podsúvajú predstavu, že muž má byť sebestačný, tvrdý a emocionálne rezervovaný, no a priateľské objatie medzi mužmi je v mnohých kultúrach stále tabu alebo dokonca zdrojom rozpakov.
Strata bezpečia a sexuality
Výsledkom je menej bezpečných priestorov pre dotyk, čo môže predstavovať problém. Ak je muž vo vzťahu, fyzickú blízkosť často čerpá výhradne od partnerky. Keď vzťah skončí alebo ochladne, zostáva bez náhradného zdroja dotyku a práve vtedy sa deficit prejaví naplno.
Podľa odborníkov môže hlad po dotyku u mužov úzko súvisieť so sexuálnymi problémami. Vzniká tak začarovaný kruh, kedy sexuálne ťažkosti znižujú intimitu. A menej intimity prehlbuje pocit izolácie. Muži, ktorí sa hanbia za sexuálnu dysfunkciu, sa môžu začať vyhýbať aj nesexuálnemu dotyku zo strachu, že povedie k sexu. Objatia, držanie za ruky či nežné gestá miznú, čo spôsobuje, že vzťah sa ochladzuje nielen fyzicky, ale aj emocionálne.
Týka sa to aj teba?
Možno si kladieš otázku, či sa tento problém týka aj teba. Stačí, ak si úprimne zospovieš na zopár otázok, vďaka ktorým budeš vedieť, na čom si. Hlad po dotyku nemusí pôsobiť dramaticky, často sa prejavuje cez nenápadné drobnosti, akými sú napríklad tvoje nálady. Ak pociťuješ prázdnotu, si viac citlivý na odmietnutie, prehnane túžiš po fyzickej blízkosti, pociťuješ podráždenosť alebo silnú osamelosť aj v spoločnosti, tvoje telo sa ti možno snaží dať niečo najavo.
Existujú však viaceré praktické spôsoby, ako deficit zmierniť. Dotyk sa dá do života vedome vrátiť aj bez toho, aby to nutne znamenalo nadväzovanie „umelo“ vytvoreného romantického vzťahu proti tvojej vôli:
- Obnov priateľský dotyk – objatie medzi priateľmi nie je slabosť, ale regulácia nervového systému. Podľa psychológov aj krátky fyzický kontakt znižuje stres a posilňuje pocit spolupatričnosti.
- Zapoj zvieratá – kontakt s domácim zvieraťom uvoľňuje oxytocín podobne ako ľudský dotyk. Hladenie psa či mačky nie je len roztomilé, ale je to priam biologická terapia v čase, kedy nemáš inú možnosť.
- Pohyb a kontaktné aktivity – tanec, bojové športy, sparing cvičenia alebo masáže prinášajú prirodzený fyzický kontakt v bezpečnom prostredí. Ak nechceš prejaviť potrebu objatia, skús aspoň túto formu ľudského kontaktu…
- Vedomý nesexuálny dotyk vo vzťahu – ak si vo vzťahu, rozlišuj rozdiel medzi sexuálnym a upokojujúcim dotykom. Držanie za ruky, objatie pri filme či masáž chrbta budujú bezpečie, nie pocit, že nutne k niečomu musí dôjsť.
Terapia nie je zlyhanie
Krajným riešením môže byť aj terapia, ktorá vie pomôcť identifikovať hlad po dotyku, spracovať hanbu a naučiť zdravé spôsoby budovania blízkosti. Pre mnohých mužov je to prvý bezpečný priestor, kde môžu hovoriť o potrebe dotyku bez posudzovania. Ak teda u seba identifikuješ problém, nehanbi sa požiadať o pomoc a nájsť vhodné riešenie, ktoré ťa oslobodí od nekonečného trápenia.
Hlad po dotyku nie je drobnosť, ale dlhodobý deficit, ktorý môže zhoršiť depresiu, úzkosť či dokonca tvoje telesné zdravie. Dotyk je akýsi regulačný mechanizmus, ktorý pomáha nervovému systému vrátiť sa do rovnováhy. Muži o tejto potrebe často mlčia, no mlčanie ju samo nezruší – telo si ju bude aj tak dookola pýtať. Možno práve preto je dôležité začať meniť kultúru a dať najavo, že telesná blízkosť nie je slabosť, a objatie neohrozuje tvoju mužnosť. Dotyk je jazyk, ktorým hovoríme všetci. A každý človek, bez ohľadu na pohlavie, potrebuje ten jazyk občas počuť.
Zdieľať na
Zdieľaní