#Pred časom sme ťa informovali o mužovi, ktorý vďaka kečupu a cesnakovému prášku zvládol prežiť na mori 24 dní. Ocitnúť sa stratený uprostred oceánu ale nie je niečo, čo by sa stávalo len v dnešnej dobe. Podobný osud hrozil námorníkom a lodným pasažierom aj v minulosti. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa to napríklad stalo celej rodine. Jeden z jej členov o tom, ako prežili 38 dní v v nafukovacom člne, pred pár dňami porozprával v podcaste pre Ladbible. Ako ďalej portál uvádza, ich jedálniček rozhodne nebol pre slabé žalúdky.
Nepodarená cesta okolo sveta
Neuveriteľný príbeh rodiny Robertsonovcov sa začal 27. januára 1971. Po tom, čo v Stafforshire predali rodinnú farmu, aby si mohli kúpiť loď, sa práve v tento deň vydali na cestu okolo sveta. Na palube lode pomenovanej Lucette boli manželia Lyn a Dougal a ich štyri deti, osemnásťročná Anne, šestnásťročný Douglas a deväťročné dvojičky Sandy a Neil.
Otec rodiny Dougal bol skúseným námorníkom, no s nápadom na cestu okolo sveta prišiel jeho najmladší syn Neil. Prvých osemnásť mesiacov strávili Robertsonovci plavbou Atlantickým oceánom s viacerými zastávkami v Karibiku. Anne sa od rodiny odpojila na Bahamách a na nasledujúci úsek cesty, ktorá mala viesť na Nový Zéland, sa k nim pridal dvadsaťdvaročný študent Robin Williams (nie, nebol to ten herec).
Nešťastná kolízia s kosatkami
Ich plány však 15. júna 1972 narušila nepredvídateľná udalosť. Po kolízii s kosatkami vyše tristo kilometrov od Galapág sa ich loď potopila. Šiesti pasažieri tak skončili v záchrannom člne so zásobou vody na 10 dní a potravinami, ktoré im postačovali na tri dni. Keďže už vieme, že rodina na mori ostala omnoho dlhšie, je jasné, že pre svoje prežitie museli nájsť zdroje obživy inde.
Párkrát sa stalo, že im lietajúca ryba skočila do člna, väčšinou však museli svoju potravu loviť. Začali teda s lovom korytnačiek, ich mäso sušili, a Douglas navrhol, že by mohli piť ich krv, pretože o tom čítal v knihe. Raz sa im zase podarilo uloviť jeden a polmetrového žraloka. Ako Douglas vysvetlil v podcaste, k prežitiu im výrazne dopomohli inštinkty.
Kanibalizmus okamžite zavrhli
„Človek má inštinkt. Vedeli sme, že pečeň korytnačiek je jedovatá. Nikde sme to nečítali, proste pozrieš a vieš, že ju nemôžeš jesť, no pečeň žraloka áno,“ povedal.
Keďže v extrémnych situáciách niekedy dochádza aj ku kanibalizmu, v podcaste prišla reč aj na dávny zvyk, podľa ktorého stroskotanci medzi sebou losovali, kto z nich poslúži ako potrava.
„Uzavreli sme dohodu. Už v prvý deň sme sa medzi sebou dohodli, že nikto nikoho nezje a že zomrieme spolu,“ povedal Douglas.
„Spomenuli sme si aj na zvyk mora a rozhodli sme sa. Keďže Robin nebol členom rodiny, uistili sme ho, že zomrieme spoločne. Myslel si totiž, že by sme ho mohli zjesť, a bol vďačný, keď sme mu povedali, že je jedným z nás, z našej rodiny, a že ak k tomu príde, zomrieme všetci spolu,“ vysvetlil.
Najdesivejším zážitkom bola podľa Douglasa búrka, pri ktorej videli blesky udierať do okolitej vody. Na lodi dokonca oslávili narodeniny Lyn. Po neuveriteľných tridsiatich ôsmich dňoch rodinu zbadala a zachránila posádka japonskej rybárskej lode, ktorá zbadala ich svetlicu.
Zdieľať na