#Svet zvierat je neustále predmetom mnohých výskumov. Živočíchy, ktoré žijú na našej planéte, vedia občas poriadne prekvapiť. Veríme, že mnohé, čo si si o nich doteraz myslel, ti v nasledujúcich riadkoch vyvrátime. Tieto fakty sú poriadne prekvapujúce a uletené.
Modrá krv v rodine
Čo si budeme hovoriť, chobotnice sú nesmierne zaujímavé tvory. Vedel si však, že majú tri samostatné srdcia? Dve pumpujú krv cez žiabre, aby ju okysličili, a tretie ju potom rozvádza do zvyšku tela. Keď plávajú, hlavné srdce sa na čas zastaví, takže popravde chobotnice radšej „lezú“ než plávajú – jednoducho, šetria si energiu.
Unikátna je aj ich modrá krv, ktorá využíva proteín hemocyanín obsahujúci meď – je efektívnejší než hemoglobín, pretože funguje aj pri nízkych teplotách a menšom množstve kyslíka.
Netradičná ochutnávka
Motýle majú zvláštne zvyklosti, keď príde rad na jedlo – ochutnávajú totiž veľmi netradične. Namiesto sosáčika používajú nohy. Nachádzajú sa tu chuťové receptory, vďaka ktorým dokážu zistiť, či je rastlina vhodná na jedenie alebo kladenie vajíčok pre húsenice. Táto vlastnosť je kľúčová pre prežitie potomstva.
Oslovujú sa „menami“
Ak si myslíš, že mená sú len doménou ľudí, veľmi sa mýliš. Napríklad, delfíny používajú jedinečné piskľavé zvuky, ktoré fungujú ako ich „vlastné mená“. Iné jedince ich oslovujú tak, že toto pískanie napodobňujú. Takže vlastníci týchto „mien“ na oslovenie reagujú. Vedci odhalili okolo 20 ďalších zvukov, ktoré delfíny používajú pri komunikácii. Táto schopnosť rozumieť zvukom a aktívne ich využívať pri dorozumievaní je znakom vysokej inteligencie v živočíšnej ríši.
Leniví freediveri
Leňochod je zrejme najznámejší lenivec na svete. Napodiv však vďaka svojej pomalosti dokážu pokoriť aj delfíny. Svoj tep zadrží tak, že pod vodou vydrží až neuveriteľných 40 minút. Pre porovnanie, delfíny to zvládnu maximálne na 10 – 15 minút. Môže za to spomalený metabolizmus leňochodov, ktorý výrazne šetrí kyslík. Umožňuje im to tiež vyhýbať sa predátorom a hľadať potravu vo vodných oblastiach tropických pralesov. U cicavcov ide o zázračnú adaptáciu.
Priateľstvo nadovšetko
Kravy sú mimoriadne spoločenské tvory. Štúdia z Northamptonskej univerzity dokonca ukázala, že si vytvárajú najlepších priateľov. Ak sú v kruhu svojich obľúbených jedindov, ich srdcový tep aj hladina kortizolu, stresového hormónu, sú nižšie. Naopak, keď sa ocitnú v izolácii alebo s neznámym jedincom, vykazujú známky výraznejšieho stresu. To naznačuje, že hovädzí dobytok má zložitejší emocionálny život, než sme si mysleli.
Pozor na odtlačky
Koaly sú jednými z mála živočíchov, ktoré majú odtlačky prstov takmer na nerozoznanie od ľudských, podobne ako šimpanzy či gorily. Vyvinuli sa však nezávisle. Pod mikroskopom sa dajú ľahko zameniť s tými našimi, čo raz dokonca spôsobilo zmätky pri vyšetrovaní austrálskych kriminalistov. Predpokladá sa, že táto črta sa vyvinula kvôli lepšiemu úchopu vetiev a listov eukalyptu, pretože ich príbuzní – vombaty či kengury – ich nemajú.
Za ružovou hľadaj stravu
Tušil si tiež, že ikonická ružová farba plameniakov nie je prirodzená? Tieto tvory sa rodia biele a sivé a doružova sa sfarbujú vďaka potrave bohatej na karotenoidy. Tie pochádzajú najmä z rias a drobných kôrovcov. Ak by plameniak žil v zajatí bez týchto pigmentov, jeho perie by zostalo v pôvodnom odtieni. Tento jav je krásnym príkladom, ako strava ovplyvňuje vzhľad.
Vyše roka bez hlavy
Isté kurča zo Spojených štátov kedysi dokázalo prežiť až 18 mesiacov bez hlavy. Keď sliepke odseknú hlavu, prerušené nervy posielajú impulzy do svalov nôh a krídel, čo môže spôsobiť, že zvyšok tela pobehuje a máva krídlami. Zvyčajne to trvá len niekoľko sekúnd.
Avšak, v roku 1945 kurča s prezývkou Miracle Mike the Headless (Bezhlavý Zázračný Mike) žilo bez hlavy vyše roka. Mike dokázal stáť, chodiť a sedieť na bidle. Sekera totiž od tela oddelila len prednú časť hlavy so zobákom a minula kmeň mozgu, ktorý udržiava telo v chode, vrátane dýchania či srdcovej frekvencie.
Najväčší lesní inžinieri
Slony sú nielen múdre zvieratá, ale rovnako sa nemalým dielom pričiňujú o zdravie ekosystémov. Svojím pohybom a kŕmením totiž formujú celé krajiny. Keď vytrhnú strom, môžu tým vytvoriť otvorené plochy pre rast trávy, ktorá živí iné druhy. Svojimi chobotmi šíria semená na kilometre ďaleko a dokonca vytvárajú napájadlá, keď si hľadajú vodu. Vedci ich preto označujú za „inžinierov ekosystémov“ – bez nich by mnohé savany a lesy vyzerali úplne inak.
Doživotné družky
Homsexuálne páry nájdeš aj vo zvieracej ríši. Príkladom sú laysanské albatrosy, ktoré žijú na Havaji. Teda skôr ich samičky. Keď je samcov málo, samice sa spoja, aby vychovali mláďatá. Mladé samice bývajú dobrodružnejšie, zatiaľ čo samce zostávajú vo svojej rodnej kolónii.
To spôsobuje nedostatok samcov v nových kolóniách. Byť slobodným rodičom však nie je možné, preto samice žijú ako družky. „Partnera“ inej samice využijú len ako darcu spermií, ďalej však už spolunažívajú a starajú sa o mláďatá v „lesbickom“ zväzku.
Nevedia cúvať
Anatomická stavba ich nôh a chvosta im síce umožňuje robiť obrovské skoky dopredu, navyše veľkou rýchlosťou a silou, a to až do diaľky 8 metrov, no prakticky znemožňuje pohyb dozadu. Je to hlavne kvôli masívnemu chvostu, ktorý bráni týmto tvorom v pohybe dozadu. Ak sa klokan potrebuje pohnúť dozadu, jednoducho sa musí otočiť. Táto vlastnosť je taká ikonická, že kengura sa stala symbolom Austrálie – symbolom vývoja a pokroku.
Staršie ako stromy
Žraloky sa na Zemi objavili pred viac ako 400 miliónmi rokov, zatiaľ čo prvé stromy z vyhynutého druhu Archaeopteris až o 50 miliónov rokov neskôr. To znamená, že tieto dravce brázdili oceány ešte skôr, než na našej planéte vznikli lesy. Ich úspech spočíva v neuveriteľnej adaptabilite – žraloky dokázali prežiť až štyri vlny masového vymierania živočíchov.
Potomok slizolínu
Sliznatky sú zrejme najnechutnejším zvieraťom na svete. A nielen to. Hoci nemajú čeľuste, sú to veľkí zabijaci. Tie tichomorské totiž dokážu v priebehu jednej desatiny sekundy vyprodukovať až liter slizu. Nevypúšťajú ho však do sveta len tak pre zábavu. Sliz totiž používajú na obranu – upcháva žiabre rybích predátorov, čo spôsobuje ich udusenie.
Navždy mláďatá
Jedným z najpodivnejších a najrozkošnejších živočíchov sú zaiste axolotly. Môže za to aj fakt, že tieto mexické mloky si zachovávajú larválne črty po celý život, vrátane vonkajších pernatých žiabrov, ktoré vyrastajú z hlavy ako veľká hriva. Tento stav sa nazýva neoténia. Za zmienku tiež stojí, že axolotly dokážu regenerovať celé končatiny, chrbticu či časti mozgu, čo z nich robí hviezdy vedeckého výskumu.
Najlepší lovci na planéte
Možno by si na toto označenia tipoval známych predátorov, ako sú žraloky či divé šelmy. Musíš ich však hľadať vo svete hmyzu. Vážky patria s úspešnosťou lovu 95 % k najšikovnejším predátorom na planéte. Dokáž sa dokonca stopercentne sústrediť na korisť bez toho, aby ju rozptyľovalo čokoľvek ostatné. Vďaka obrovským zloženým očiam, ktoré sa rozkladajú na veľkej časti hlavy, ich zrak sleduje celé okolie. Navyše, krídla im umožňujú neuveriteľné manévrovanie. Lovia tak efektívne, že inšpirujú aj robotických inžinierov.
Zásnubný rituál
Samce tučniakov bieloškvrnových majú zaužívané špeciálne rituály, pokiaľ ide o dvorenie. Vždy sa totiž snažia nájsť pre samicu čo najkrajší obliak, ktorý jej ponúknu ako súčasť „zásnub“. Samica ho pridá do hniezda – čím má viac kameňov, tým je hniezdo atraktívnejšie. Kamienky sú pre tučniakov ako diamanty symbolizujúce partnerstvo.
Spánok „nastojáka“
Možno aj tebe už niekedy napadla otázka, ako vlastne spia žirafy. Popravde, kvôli dlhému 4- až 5-metrovému krku si veľa oddychu v ríši snov neužijú. V divočine spia v priemere len 4 hodiny denne, a to v krátkych niekoľkominútových úsekoch. V prevažnej miere spia v stoji, čo im umožňuje rýchlo ujsť pred predátormi. REM fáza, teda úsek najhlbšieho spánku, trvá u nich len jednu minútu. Vtedy si zvyknú položiť hlavu na vlastný zadok a použiť ho ako vankúš.
Zdieľať na
Zdieľaní