#Ak ľudia žijú v znečistenom prostredí, nielenže to vplýva na ich zdravie, ale rozhodne aj na psychiku. Ak sú tu navyše katastrofálne služby, chudoba, nedostatok peňazí či málo prírodných zdrojov, všetko sa to podpíše na ich duševnom zdraví. Svet ukrýva 15 najdepresívnejších miest, ktorým je najlepšie sa vyhnúť.
Štyri milióny ton škodlivín
Mesto Noriľsk v Rusku založili v roku 1935 ako sibírsky pracovný tábor pre otrokov a život v ňom odvtedy šiel dolu z kopca. Je domovom najväčšieho komplexu na tavenie ťažkých kovov na svete a každý rok sa do ovzdušia dostanú viac ako štyri milióny ton kadmia, medi, olova, niklu, arzénu, selénu a zinku. Vzorky vzduchu prekračujú maximálny povolený limit pre meď aj nikel a úmrtnosť na choroby dýchacích ciest je oveľa vyššia ako v celom Rusku.
Ako z románu 1984
Pri čistom pohľade na toto miesto by si to zrejme nepovedal, pretože sa teší dobrej relatívnej vlhkosti aj teplotám. Pchjongjang, hlavné mesto Severnej Kórey, dokonca ponúka najväčších letný štadión na svete s kapacitou až 150-tisíc divákov. Avšak, obyvatelia sú odtrhnutí od reality aj kvôli dlhoročnému diktátorskému režimu. Žijú v tieni obrovskej propagandy šíriacej sa denne po celej krajine, kde neexistuje sloboda ani ľudské práva. Ako z románu 1984.
Chudoba a skľúčenosť
Hlavné mesto Moldavskej republiky Kišiňov naskytá množstvo depresívnych miest. Metropola je podľa turistov veľmi zanedbaná, budovy ošarpané, navyše pôsobia na cudzincov skutočne skľučujúcim dojmom. Krajina je veľmi chudobná, viac ako 17 percent populácie v Moldavsku trpí duševnými chorobami.
Rieky plné odpadu
Dháka, hlavné mesto Bangladéša, vyzerala pred mnohými rokmi veľmi chudobne. Mesto bolo spustošené vojnami a prírodnými katastrofami, ako napríklad zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo tisíce životov a zničilo milióny domov. Aj keď ho časom postavili na nohy, postavili tu nové, modernejšie budovy či fabriky, mesto je príšerne znečistené. Miera smogu je taká vysoká, že Bangladéš si vyslúžil titul najznečistenejšieho mesta sveta. Ľudia tu do riek vyhadzujú milióny ton odpadu, čím sa stali pre bežných ľudí smrteľnými.
Územie večného strachu
Roky trvajúca vojna, spustošené mestá a milióny ľudských obetí robia z Mosulu, tretieho najväčšieho mesta v Iraku, územie, kam by si asi nechcel vkročiť. Aj deti v Mosule sa neustále strachujú, sú prenasledované a trpia mnohými traumami kvôli teroristom. Mesto bolo totiž kedysi baštou teroristickej organizácie ISIS.
Mesto duchov
Mestom duchov sa stala pred 40 rokmi v dôsledku niekoľkých havárií jadrovej elektrárne v Černobyle. Výbuch elektrárne zmenil Pripiať na nepoznanie a dnes je veľkým lákadlom pre turistov, čo je ale extrémne nebezpečné. Toto mesto je plné nevýrazných a depresívnych budov a úrovne znečistenia sú šialené. Mesto ležiace v blízkosti bieloruských hraníc malo v čase černobyľskej tragédie takmer 50-tisíc obyvateľov, dnes tam takmer nikto nežije.
Kráľovstvo depresie
V tomto meste sa odopierajú práva hlavne ženám. V dôsledku toho v saudskoarabskom Rijáde takmer 30 percent obyvateľov trpí depresiami, najčastejšie úzkostnými poruchami. Navyše, iba mizivé percento týchto ľudí vyhľadá odbornú pomoc. Najčastejšie trpia duševnými poruchami najmä ženy a mladí ľudia. Preto je Rijád jedným z najsmutnejších miest sveta.
Krajina mrazu
Najchladnejšie mesto sveta, zamrznutý ruský Jakutsk, predstavuje pre teplomilných ľudí hotovú nočnú moru. Teplota tu dosahuje až mínus 50 stupňov Celzia, pričom vôkol tohto chladného, priemyselného mesta takmer nič nie je. Napriek tomu tu žije viac ako 260-tisíc ľudí, najmä kvôli práci v Jakutských zlatých baniach.
Dýchaj opatrne!
Podľa údajov z roku 2019 sa Afganistan umiestnil na štvrtom mieste spomedzi všetkých najviac znečistených krajín na svete, hneď za Mongolskom, Pakistanom a Bangladéšom, pričom vysoká úroveň znečistenia dáva na prvé miesto už spomínaný Bangladéš. Znečistenie v afgánskom Kábule pochádza z motorových vozidiel, spaľovní, tehlových pecí či zlievarní. Takisto tu obyvatelia používajú zastaralé autá, ktoré veľmi znečisťujú ovzdušie.
Obeť krviprelievania
Hlavné mesto Sýrie, ktoré je tiež najväčším mestom krajiny, zažilo v posledných rokoch občiansku vojnu. Aj Damask je orientálne, nádherné mesto, jeho obyvatelia sú veľmi chudobní, pričom v dôsledku krviprelievania a náročných bojov veľmi trpeli.
Ťažké kovy v krvi
La Oroya je priemyselné mesto v Peru, ktorého obyvateľov živí najmä hutníctvo, čím sa takisto zaradilo medzi jedny z najviac znečistených miest sveta. Ťažia a spracúvajú tu najmä olovo, meď, zinok a oxid siričitý, pričom v tomto meste nachádzajúcom sa v peruánskych Andách, má podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO 99 % detí hladiny krvi, ktoré prekračujú prijateľné limity. A to vďaka závodu na výrobu kovových rúd, ktorý znečisťuje mesto od roku 1922.
Smrť čaká všade
V indickom meste Sukinda sa nachádzajú najväčšie svetové bane na spracovanie chrómu, ktorý je pri vdýchnutí karcinogénny. Mesto má jednu z najväčších povrchových baní na spracovanie chrómovej rudy na svete. Navyše, pitná voda obsahuje až 60 % tejto látky, čo je viac ako dvojnásobok medzinárodných noriem. Podľa indických zdravotníkov je až takmer 85 percent úmrtí v banských oblastiach spôsobených chorobami súvisiacimi s chrómom. Prakticky nedošlo k žiadnemu pokusu vyčistiť kontaminované mesto.
Olovený chlebíček
Priemyselné mesto Tianying v Číne vyprodukuje viac ako polovicu čínskej produkcie olova. Kvôli zlej technológii a horšej regulácii končí veľká časť tohto toxického kovu v pôde a vode mesta. Vedci zistili, že pšenica obsahuje množstvo olova až 24-násobok čínskych štandardov, ktoré sú ešte prísnejšie ako obmedzenia v USA. Čína sa síce zaviazala k ochrane životného prostredia, avšak priemysel, bohužiaľ, nad prírodou stále vyhráva.
Voda plná ortuti
V indickom meste Vapi, ktoré leží na južnom konci 400 km dlhého pásu priemyselných oblastí Indie, spracúvajú takisto ťažké kovy a chemikálie. Úrovne ortuti v podzemných vodách mesta sú údajne 96-krát vyššie ako bezpečnostné úrovne WHO, navyše sa vo vzduchu a v pôde nachádzajú ďalšie ťažké kovy, ktoré ničia zdravie.
Krajina bez slnka
Obyvatelia čínskeho priemyselného mesta Lin-fen tiež doplácajú na znečistenie tým najcennejším, čo majú. Svojím zdravím. Lin-fen je natoľko pokryté prachom, až to vyzerá, akoby bola obloha večne zastretá. Slnko sa nedokáže predrať cez túto hrubú vrstvu prachu, ktorú vytvára 50 miliónov spálených ton uhlíka ročne. Ľudia tu žijú, pretože si nemajú kde nájsť poriadnu prácu.
Zdieľať na