#Dopravné nehody, srdcový infarkt či bezvedomie. Denne vznikajú situácie, kde rozhodujú doslova sekundy. Napriek tomu iba jeden z desiatich ľudí na Slovensku si myslí, že by určite vedel poskytnúť prvú pomoc pri náhlych vážnych zdravotných problémoch. Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM/MARK pre Záchrannú zdravotnú službu ZaMED, ktorý sa realizoval na Slovensku v decembri 2024 na vzorke 1012 respondentov vo veku 18-75 rokov.
Najhoršie je neurobiť nič
Záchranka dorazí k pacientovi podľa posledných dát v priemere za 12 minút a 11 sekúnd. Dovtedy je záchrana života v rukách svedkov či náhodných okoloidúcich. „Najväčšou chybou pri poskytovaní prvej pomoci je neurobiť nič. Niekoho to môže stáť život,“ hovorí záchranár a vedúci Tréningového centra ZaMED Patrik Brna. Iba 11 % ľudí sa pritom v uvedenom prieskume vyjadrilo, že by určite vedeli poskytnúť prvú pomoc osobe, ktorú náhle postihli vážne zdravotné problémy.
Zásady prvej pomoci
Ak laik nevie, ako postupovať, záchranári odporúčajú počas volania na tiesňovú linku mať telefón na hlasitý odposluch. Vďaka tomu bude mať dotyčný obe ruky voľné. „Skúsený operátor, ktorý je zároveň aj záchranár, ho bude krok za krokom navigovať, čo má robiť,“ približuje Brna.
Napríklad masívne krvácanie môže viesť k strate života počas niekoľkých minút. „Je nevyhnutný priamy tlak na ranu, aby sme zranenému pacientovi zachránili čo najviac krvi do príchodu záchranky,“ zdôrazňuje vedúci Tréningového centra ZaMED. Žiadne reakcie na oslovenie, zatrasenie či vyvolanie bolesti napovedajú, že osoba je v bezvedomí. V takýchto prípadoch je dôležité spriechodniť dýchacie cesty. „Vtedy potrebujeme urobiť jednoduchý manéver, a to záklon hlavy,“ objasňuje záchranár.
Rovnako je potrebné vedieť, kedy a ako stláčať hrudník či používať AED. „Absolvovanie kurzov prvej pomoci výrazne zvyšuje šancu, že aj bežný človek dokáže v kritickej situácii správne a pohotovo reagovať, a to aj napriek stresu,“ uzatvára Patrik Brna.
Zdieľať na