#Slovensko je síce malé, ale rozdiely medzi Bratislavčanmi a východniarmi sa niekedy zdajú väčšie ako vzdialenosť medzi Zemou a Marsom. Či už si zarytý patriot spod Tatier, alebo nedáš dopustiť na dobrú kávičku v hlavnom meste, určite si už o tej druhej strane počul nejeden mýtus. Poďme sa na niektoré mýty pozrieť a zistiť, koľko z nich je pravdivých.
Na východe nič nie je
Mýtus: Za Popradom končí civilizácia, cesty sa menia na poľné cestičky a namiesto dopravných prostriedkov sa používa konská sila. Jediné, čo sa tam dá robiť, je orať polia a kŕmiť sliepky.
Realita: Východ je kultúrna a historická pokladnica, čo potvrdzuje aj UNESCO, podľa ktorého sa na východe nachádza 18 významných pamiatok. Ak si myslíš, že tam pomaly nemajú elektrinu alebo autá, nezabúdaj, že na východe sa nachádzajú viaceré významné závody.
Bratislavčania nevedia poriadne rozprávať
Mýtus: Každý obyvateľ hlavného mesta zásadne rozpráva bez mäkčeňov, tvrdo a slovenčinu používa len ako nutné zlo medzi dvoma kávami. Keď Bratislavčan rozpráva, Štúr sa obracia v hrobe.
Realita: Bratislava je dnes mixom ľudí pochádzajúcich z celého Slovenska, takže typickú tvrdú bratislavčinu nemusia používať iba domáci. Keďže sem veľa Slovákov cestuje za prácou z rôznych kútov krajiny, postupne si vytvorili univerzálne nárečie, ktorému všetci rozumejú.
Východniari pijú alkohol namiesto vody
Mýtus: Hovorí sa, že každý správny Východniar má v tele namiesto krvi etanol. Na západe Slovenska sa povráva, že fľaša tvrdého je povinnou výbavou každého ruksaku už od základnej školy.
Realita: Hoci je pohostinnosť na východe legendárna, štatistiky NCZI ukázali, že najviac hospitalizovaných mužov pre príčinu otravy alkoholu pochádza z Trenčianskeho, Košického a Prešovského kraja. Niečo na tomto mýte môže byť pravdy, no netreba hádzať všetkých do jedného vreca.
Bratislavčania nevedia jazdiť bez semaforu
Mýtus: Ak v Bratislave vypadne prúd a semafory zhasnú, nastáva totálna apokalypsa, pretože vodič s bratislavskou značkou údajne netuší, čo znamená značka „Daj prednosť v jazde“. Doprava riadená policajtom je pre nich neznámy pojem.
Realita: Vodiči v hlavnom meste sú denne vystavení najhustejšej premávke na Slovensku, čo potvrdzuje aj dopravný servis StellaCentrum. Vodiči zvyknú jazdiť dynamicky so semaforom, keby totiž na každej križovatke váhali, kto má prednosť, domov by prišli možno až na druhý deň.
Väčšina východniarov pracuje vo Volkswagene
Mýtus: Každý druhý človek pri linke v bratislavskej automobilke pochádza z východu a keby sa na víkend všetci vrátili domov, výroba na západe by okamžite zastala. I keď väčšina východniarov sa na víkend vracia domov, niektorí musia ostať, aby výrobné linky fungovali.
Realita: Hoci v automobilkách pracuje veľa ľudí z celého Slovenska, spoločnosti ako Volkswagen Slovakia, zamestnávajú primárne obyvateľov zo širokého okolia západného Slovenska, keďže nábor prebieha regionálne.
Východniarky sú krásne, na západe sú umelé bábiky
Mýtus: Za krásou treba cestovať na východ, kde dievčatá kvitnú z horského vzduchu a štebotu vtákov. Hovorí sa, že na západe je väčšina žien, ktoré za svoj život podstúpili niekoľko plastických operácií a do mesta nevyjdú bez mejkapu.
Realita: Krása je subjektívna a slovenské ženy patria k svetovej špičke bez ohľadu na kraj. Stačí si pozrieť finálové zostavy Miss Slovensko, kde sú zastúpené dievčatá z oboch kútov krajiny úplne vyrovnane.
Západniari v živote nedržali v ruke lopatu a hrable
Mýtus: Obyvateľ západu je človek z kancelárie, ktorý si myslí, že zemiaky rastú v regáli supermarketu. Hrable sú pre neho pojem neznámy a keď napadne sneh, tak si počkajú na tom, kým cesty odhrnie nikto iný. Lopatu videli jedine v učebnici vlastivedy na základnej škole.
Realita: Obrovská popularita hobby marketov a plné záhradkárske osady v okolí Nitry či Bratislavy svedčia o opaku. Slováci majú vzťah k zemi v génoch. Môžeme povedať, že vzťah k prírode a záhradkárčenie máme jednoducho v krvi.
Západniar východniarovi nerozumie
Mýtus: Kým východniar plynule prepína medzi nárečím a spisovnou rečou, človek zo západu pri kontakte s východniarčinou len ticho pozerá a uvažuje, v akom cudzom jazyku sa naňho hovorí. Či ide o pajtáša alebo švabliky, západniar sa stratí pri prvých slabikách.
Realita: Rozdiely v dialektoch sú síce veľké, no vďaka médiám sa vzájomná zrozumiteľnosť medzi regiónmi neustále zvyšuje. Východniar pozná západnú reč lepšie, pretože na západe sa používa bežná slovenčina podobná tej kodifikovanej. Na východe na druhej strane vedie nárečie, ktoré dá bežnému Slovákovi zo západu sem-tam zabrať.
Zdieľať na