#Priaznivci béčkovej akcie si vďaka Netflixu znova prídu na svoje. Na streamovacej stanici sa objavila nová komediálna snímka Thunder Force o kamarátkach zachraňujúce Chicago. Hlavné úlohu si strihli Melissa McCarthy a Octavia Spencer a projekt si vzal pod režisérskej aj scenáristické krídla Ben Falcone, ktorý stojí za nedávnymi snímkami Špión či Can You Ever Forgive Me? – s Melissou má teda už čo-to nakrútené.
Povrchný príbeh a povrchné postavy (až na jednu)
V 80. rokoch sa na základke spoznali kamarátky Lydia (Melissa McCarthy) a Emily (Octavia Spencer). Po škole sa však ich cesty rozišli, pretože každá chcela v živote dosiahnuť niečo iné. V rovnakom čase sa na Zemi začínajú objavovať prví ľudia s nadľudskými schopnosťami. Dnes, o 30 rokov neskôr, sú títo nadľudia bežnou súčasťou našich životov. V Chicagu sa ale blížia voľby starostu, ktoré môže byť zásadné pri boji proti zneužívaniu týchto schopností.
Lydia je pracovníčkou v prístave, po večeroch popíja obľúbené pivko a teší sa na nadchádzajúce stretnutie bývalých spolužiakov. Emily, na druhú stranu, je vyštudovaná priekopníčka v technológii, vedie miliardovú firmu a jej životný cieľ má na dosah. Okolnosti znova spoja tieto dve kamarátky. Začínajú podstupovať niekoľko zákrokov, ktoré z nich spravia ultimátne bojovníčky pre boj so zlosynmi. Jeden z kandidátov totiž nehrá férovo a osud celého mesta majú v rukách Lydia s Emily. Tie si dnes už nepovedia inak, ako Thunder Force.
Chémia medzi hlavnými dvoma postava funguje od začiatku filmu celkom dobre. Nakoľko sú protikladmi, navzájom sa vedia dopĺňať a príbehu to do budúceho vývoja pomáha. Postavu Lydie, ktorú hrá Melissa McCarthy, si však jednoznačne obľúbiš viac. Octavia Spencer je výborná dramatická herečka, Melissa má však v komediálnom žánri jasne navrch. Keď na obraze absentuje, citeľne chýba a čakáš na moment, kedy sa znova objaví.
Záporáci, ktorí neudávajú tempo
Samozrejme, druhou stranou mince v tomto filme sú záporné postavy – je ich totiž hneď niekoľko. Na úvod spoznáš Laser, mladé dievča so schopnosťou ovládať blesky. Ďalej sa ti predstaví Krabí muž, ktorý síce nemá žiadne významné superschopnosti, stavia však na svojom šarme a nevkusnom humore. No a v neposlednom rade je tu aj ich veľký šéf. Ten bol obdarovaný obrovskou silou.
Záporných postáv je síce viac ako spomínaných hrdiniek, neudávajú však tempo filmu. Nečakaj prepracovaných villainov ako Joker z Temného rytiera. Spomínané superschopnosti sme už na veľkom plátne videli miliónkrát a úprimne, už fakt nemajú čím ohúriť – a nepomôže ani rozkošne sa usmievajúce tvár Jasona Batemana. Prirovnal by som ich trošku k postave Red Skulla z prvého Captaina Americu. Je to síce mocná záporná postava, nedokáže však ohúriť a už vôbec nie nejakým spôsobom potiahnuť či dokonca obohatiť príbeh.
Lacné efekty a rôznorodý humor
V superhrdinskom filme asi očakávaš množstvo vizuálnych efektom. Tvorcovia nimi v Thunder Force skôr šetrili – a je to tak dobre. Každá jedna akčná scéna vyzerá umelo, nudne a dokonca by som povedal až „prehypovane“. Niektorí tínedžeri by ju možno vedeli nakúriť zaujímavejšie. Render aj využitie efektov je slabé (na to sme si však v Netflixovej produkcii už zvykli) a všadeprítomní kaskadéri na lanách okatí.
Filmu však trochu pomáha humor – teda, ako sa to vezme. Jednoznačne jeho najlepším strojcom je spomínaná Melissa McCarthy, ktorá ho vie predať. Má tu hneď niekoľko šťavnatých hlášok a nejedna ťa rozosmeje. Niekoľko punchov má pripravených aj Jason Bateman, nie všetky sa mu ale vydaria. Ostatné postavy ťa humorom neoslnia, pretože aj keď majú nejakú hlášku, a môže ísť o vcelku trefnú poznámku, svojím hraním ju nevedia predať.
Buď film miluješ, alebo nenávidíš
Thunder Force je jednoznačne podpriemer Netflixovej produkcie. Nemusí to však platiť pre každého. Film mi veľmi pripomínal tie superhrdinské béčkové projekty, ktoré sme ako deti sledovali. Niečo ako Spy Kids. Ak si mal rád spomínané snímky, nevadí ti ich humor a stačí ti aj lacnejšia akcia, hor sa do toho. Musím ťa ale varovať – ak nie si fanúšikom podobných projektov, je tvojou povinnosťou sa mu vyhnúť čo najväčším oblúkom.
Mne osobne prišlo, akoby tvorcovia zaspali dobu a mysleli si, že je rok 2004. V tomto období by som film hodnotil možno o bod lepšie, dnes to už ale nie je možné. Aj keď som nebojoval so 100 minútovou stopážou a film si pozrel v relatívne dobrej nálade (žiadne facepalmy alebo gúľanie očami), chcem naňho rýchlo zabudnúť. Časy podobných projektov na veľkom plátne sú nenávratne preč a dúfam, že to čoskoro pochopia aj streamovacie služby.
Hodnotenie: #####
Zdieľať na