#Hoci sa svetová priemerná dĺžka života od polovice minulého storočia výrazne zvýšila, vedci varujú, že medzi dnešnými tínedžermi a mladými dospelými narastá nebezpečná kríza. Za alarmujúcim trendom sú nielen samovraždy, užívanie alkoholu a drog, ale aj infekčné ochorenia. Čo od rapídneho nárastu možno očakávať?
Dlhší život?
Portál Independent uvádza, že priemerná dĺžka života v roku 2023 vo svete bola o viac ako 20 rokov vyššia než v roku 1950, pričom vo všetkých 204 krajinách sa zaznamenal pokles miery úmrtnosti. Menšia úmrtnosť je pravdepodobne spôsobená lepšou výživou, dostupným očkovaním a napredovaním zdravotníctva.
Aj napriek tomu dnešná generácia mladých ľudí čelí veľkému problému. Niektoré oblasti majú vysokú úmrtnosť mladých vo veku od 15 do 39 rokov, pričom príčina smrti je u nich odlišná než u staršej generácií.
Nárast úmrtnosti
Podľa spomínaného portálu si výskumníci z Inštitútu zdravotných meraní a hodnotenia všimli znepokojivý trend najmä v oblasti Severnej a Latinskej Ameriky – úmrtia mladých ľudí tam v poslednom desaťročí rastú. Najčastejším dôvodom podľa štatistík sú práve samovraždy, alkohol a užívanie drog.
V štúdii, z ktorej cituje aj The Guardian, sa zistilo, že chronické ochorenia, ako sú ochorenia srdca a cukrovka, v súčasnosti predstavujú dve tretiny všetkých chorôb populácie, a tiež aj to, že duševné problémy v spoločnosti neustále narastajú. Jedným z najdôležitejších zistení je, že takmer polovici ochorení je podľa výskumníkov možné predísť minimalizovaním rizík, akými sú vysoký krvný tlak, znečistenie ovzdušia, fajčenie a obezita.
Podľa riaditeľa inštitútu, Christophera Murrayho, ide o veľmi výrazný nárast, ktorý súvisí aj so zhoršujúcim sa duševným zdravím mladých ľudí. Najviac ohrozenou skupinou sú mladé ženy, ktoré čoraz častejšie čelia úzkosti a depresiám. Vedci zároveň pripúšťajú, že presné príčiny nárastu sú predmetom búrlivých diskusií — od vplyvu sociálnych sietí, cez tlak spoločnosti, až po dopady pandémie.
Rozdiel naprieč kontinentmi
Rozdiel v úmrtnosti mladých ľudí sa nedá úplne kategorizovať je viditeľný naprieč kontinentmi. Zatiaľ čo v Amerike dominujú problémy s duševným zdravím a závislosťami, Afrika čelí úplne inej realite – tam sú hlavnými príčinami infekčné choroby, úrazy a nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti.
Týka sa to najmä detí a mladých žien vo veku 15 až 29 rokov. Výskum dokazuje, že úmrtnosť mladých žien je až o 61 % vyššia, ako sa predpokladalo. Najčastejšie súvisí s komplikáciami počas tehotenstva a pôrodu, meningitídou či dopravnými nehodami.
Dá sa tomu predísť
Zníženie vysokej úmrtnosti mladých je podľa odborníkov v rukách jednotlivých ľudí. Svet, pravdepodobne, potrebuje stratégiu, ktorá sa zameria na zlepšenie prístupu k duševnému zdraviu, pričom by nemalo chýbať ani zvyšovanie povedomia o prevencii v oblasti závislostí, posilnenie zdravotníctva a vzdelávanie populácie o zdravom životnom štýle. Bez takýchto opatrení hrozí, že aj napriek technologickému a medicínskemu pokroku budú mladí ľudia naďalej čeliť zbytočnému riziku.
Budúcnosť závisí od dneška
Kríza, na ktorú výskumníci týmto výskumom upozorňujú, sa môže v nasledujúcich rokoch ešte prehĺbiť. Dôvodom môžu byť nielen spomínané faktory, ale aj klimatické zmeny, ekonomické nerovnosti, či znižovanie medzinárodnej pomoci pre krajiny s nízkymi príjmami, ktoré je už teraz problémom. Ak má svet zabezpečiť mladým generáciám zdravšiu budúcnosť, nestačí ich len liečiť, ale je potrebné aktívne predchádzať problémom, ktoré budú viesť k zvýšeniu vekovej hranice úmrtnosti.
Zdieľať na