#Hybridný model práce už nie je len výsadou veľkých zahraničných firiem v hlavnom meste, ale rozšíril sa aj do regiónov stredného a západného Slovenska. Podľa prieskumu spoločnosti Microsoft 7 z 10 ľudí ponuku pracovať na home office využije, pričom najčastejšie to platí na východnom Slovensku a v Bratislave.
Na západnom Slovensku je ponuka home office najmenšia, s výnimkou Bratislavy, no ľudia na západe využívajú tento benefit najčastejšie. V porovnaní s tým, na strednom Slovensku sa zamestnávateľom nedarí ľudí zaujať týmto benefitom, hoci ponuka je štedrá.
Hybridná práca je dnes samozrejmosť, ktorá sa netýka len Bratislavy, ale zmenila spôsob, akým pracujeme na celom Slovensku. Z lokálneho prieskumu spoločnosti Microsoft, ktorý sa zameral na Českú Republiku a Slovensko, vyplynulo, že zamestnávatelia na strednom a východom Slovensku vnímajú tento spôsob práce ako šancu pritiahnuť a udržať si talenty. Kým Východniari a ľudia na západnom Slovensku, najmä v okolí Bratislavy, si naň veľmi rýchlo zvykli a aj dnes ho využíva 7 z 10 ľudí, na strednom Slovensku sa u zamestnancom takej popularite neteší.
Najčastejšie ponúkajú benefit hybridnej práce zamestnávatelia v mestách nad 100 tis. obyvateľov, pričom 2/3 predstavujú firmy v súkromnom sektore. Ponuku home office častejšie dostávajú mladší a vysokoškolsky vzdelaní ľudia a ľudia pracujúci v IT a telekomunikáciách.
Violeta Luca, generálna riaditeľka spoločnosti Microsoft Česká republika a Slovensko, hovorí: „Stále viac zamestnancov bude chcieť pracovať z domu. Hybridný spôsob práce sa bude naďalej vyvíjať. V mnohých odvetviach sa práca na diaľku stane normou a ľudia sa naučia spolupracovať týmto spôsobom. Pomôže im umelá inteligencia a automatizácia, ktorá zefektívni mnohé pracovné úlohy. Ľudia sa budú neustále vzdelávať a v centre pozornosti bude aj blahobyt zamestnancov. Efektívne využívanie hybridných nástrojov nám pomôže sústrediť sa na to, čo je dôležité.“
Bratislava má široké možnosti, no o pár kilometrov sú najslabšie na Slovensku
Na Slovensku je najväčšia ponuka hybridného modelu práce v Bratislave (82,7 % zamestnávateľov), no nezaostáva ani východné (67,4 %) a stredné (70,6 %) Slovensko. Naopak západné Slovensko, s výnimkou Bratislavy, má najmenšie možnosti hybridnej práce – 61,7 %. V porovnaní s Českou republikou, kde hranicu 40% prekonala iba Praha a okolie, vzalo Slovensko hybridný model práce ako šancu na získavanie talentov aj v regiónoch.
Z pohľadu využitia ponuky si najviac zvykli na tento štýl práce ľudia v Bratislave a v okolí (82 %), naopak na strednom Slovensku je v porovnaní so západom záujem nižší o 17%. Podľa sociológa Martina Slosiarika je to najmä kvôli štruktúre pracovných miest, ktorá je viac viazaná na primárny a sekundárny sektor hospodárstva, ktorý si vyžaduje prítomnosť zamestnanca na pracovisku, prípadne služby s nižšou pridanou hodnotou viazané na prítomnosť zamestnanca na pracovisku.
„Urbánne prostredie naopak produkuje štruktúru pracovných miest s vyšším zastúpením duševnej práce, čo väčšmi praje hybridnému spôsobu práce. Dôležité môže byť napr. aj to, do akej miery tento typ pracovnej kultúry (hybridný spôsob práce) preniká do firiem vo veľkomestách a menších mestách – napríklad schodnejšie to môže byť vo veľkých medzinárodných korporáciách, než menších a stredne veľkých eseročkách s tuzemským vlastníctvom. A taktiež by sme nemali zabudnúť na to, že jedna vec je to, čo sa píše v pracovnom inzeráte a iná ako sa to reálne na pracovisku využíva.“
Najčastejší dôvod, prečo niektorí Slováci uprednostňujú prácu na pracovisku je ľudský kontakt s kolegami (30 %). U zamestnancov vo veku 55 – 65 rokov takmer polovica (46,2 %) preferuje prácu v kolektíve. Ďalším dôvodom, prečo ľudia nevyužívajú hybridný model práce napriek tomu, že zamestnávateľ takú možnosť ponúka, je nedostatočná podpora či neakceptácia zo strany zamestnávateľa, ktorá odradí až 23 % zamestnancov od využívania tohto benefitu.
„Na to aby fungoval hybridný spôsob práce musia byť pripravené obe strany, teda zamestnanec aj nadriadený. Na strane zamestnanca je dôležité, aby si jasne štrukturoval čas vyhradený na prácu, rodinu, prípadne voľnočasové aktivity a aby toto rozdelenie dodržiaval“, vysvetľuje Slosiarik. „Na strane niektorých nadriadených môže hybridný spôsob práce, konkrétne tá časť, ktorú zamestnanec vykonáva z domu, spôsobovať nedôveru pokiaľ ide o efektívne využívanie pracovného času, čo následne môže generovať konfliktné situácie vo vzťahu nadriadeného a zamestnanca. Môže sa stať, že nadriadený nie je nastavený na takýto typ riadenia, pretože roky fungoval na riadení na základe fyzickej prítomnosti zamestnancov, prípadne vzťah zamestnanca a nadriadeného nie je založený na dostatočnej obojstrannej dôvere, ktorú si hybridný spôsob práce vyžaduje.”
Hybridný model práce má preukázateľne pozitívny vplyv na kvalitu života
Ak sú možnosti hybridnej práce poňaté správne a zamestnávateľ sa k tomuto pracovnému modelu postaví zodpovedne, dokáže mať na pracovný výkon zamestnanca silný pozitívny dopad. Až 79 % respondentov sa zhodlo, že vďaka voľbe pracovať aj z domu sa kvalita ich života zlepšila a 23 % respondentov uviedlo, že dokonca výrazne. Zaujímavosťou je, že toto zlepšenie sa týka vo väčšej miere mužov (62 %), ženy zaznamenali pozitívny efekt v 48 %. Na Slovensku, ale i v Česku, má výrazný vplyv na vnímanie týchto pozitív vek, preto môžeme zlepšenie sledovať najmä u mladých ľudí vo veku 18 – 29 rokov.
Za hlavné výhody hybridnej formy práce označili opýtaní jednoznačne úsporu času na cestovaní (65 %), ktorá sa týka najmä veľkých miest, možnosť vlastného manažovania, kedy prácu počas dňa urobia (46 %) a možnosť lepšie skĺbiť pracovné a rodinné povinnosti (44 %).
Tieto dôvody potvrdzuje aj sociológ: „Medzi najčastejšie benefity, ktoré zamestnanci spomínajú v súvislosti s prácou z domu je fakt, že nemusia cestovať do práce. V prípade dochádzania do miest, ktoré trápia ranné zápchy, to môže denne znamenať úsporu 1 až 2 hodín. Takto ušetrený čas môžu následne využiť na iné činnosti, napr. vedia takýmto spôsobom tráviť viac času s rodinou, prípadne ho využiť na voľnočasové aktivity, na ktoré im predtým neostával čas. Zamestnanci ďalej oceňujú fakt, že pracujú z pohodlia domova a že si prípadne dokážu flexibilne prispôsobiť čas práce svojim osobným potrebám a možnostiam (napr. potreba vyzdvihnúť deti zo školy/ škôlky, návšteva lekára, pomoc starším rodičom a pod.).“
Zaujímavým zistením je fakt, že muži pracujúci na home office oceňujú výraznejší pracovný pokoj, keďže kolegovia sa ozývajú naozaj len v prípade, ak niečo potrebujú.
Martin Slosiarik tiež zdôraznil, že hoci sa hybridný model práce ako benefit na zamestnancov často komunikuje, jeho využitie v praxi vyplýva vždy z aktuálnej situácie. „Dnes je z hľadiska prilákania pozornosti potenciálneho uchádzača o pracovné miesto potrebné tento benefit komunikovať, ale jeho reálne zvládnutie v konkrétnej firme už býva rôzne. Samozrejme ak to porovnávame špecificky napr. s Bratislavou, tak sa to dá vysvetliť iným typom preferovaného životného štýlu a trávenia voľného času.”
Za pravdu mu dáva aj Violeta Luca: „Rozhodnutie zaviesť hybridný pracovný model závisí od viacerých faktorov. Hlavnou prekážkou pre jednotlivcov je nedostatok vhodného prostredia na prácu z domu. Pre firmy zohráva veľkú úlohu firemná kultúra, technologická infraštruktúra, vlastné skúsenosti, manažérske myslenie, ale aj charakter práce. Na druhej strane, dnes si čoraz viac spoločností nemôže dovoliť ignorovať rôzne preferencie skupín zamestnancov a jednotlivcov. Prišli by o kvalitných potenciálnych zamestnancov len preto, že by im nemohli ponúknuť preferovaný spôsob práce.“
Zdieľať na