#Miluješ adrenalín a veľká výška s tebou nepohne? V tom prípade určite rád navštevuješ miesta, ktoré by človek so strachom z výšok určite nenavštívil. Ak je tvoje hobby stáť len tak na okraji kopca alebo sa nakláňať cez zábradlie aj na vyšších poschodiach, mal by si vedieť o istom úkaze, ktorý ti zmení pohľad na túto tvoju záľubu.
Vtieravé myšlienky na skok
Ak si milovníkom adrenalínu a chodíš na vyššie položené miesta, určite si sa niekedy stretol so zvláštnym impulzom z podvedomia, ktorý ti vnukol myšlienku o tom, aké by to asi bolo, ak by si skočil. Podľa správy, ktorú uvádza portál Unilad, nemusíš byť samovrah a toto myslenie je to celkom bežné aj u šťastných ľudí.
Samozrejme, takáto myšlienka ťa môže poriadne znepokojiť. Ak to však nemyslíš len zo zvedavosti k miere adrenalínu a impulz na skok prišiel nečakane, mal by si si preveriť svoje mentálne zdravie. Podľa názoru vedcov sú tieto negatívne myšlienky, žiaľ, bežnejšie, než by si čakal. Máš to však racionálne vysvetlenie.
Fenomén vysokých miest
Pre tieto pocity našli vedci pomenovanie, ktoré sa dá do slovenčiny voľne preložiť ako „fenomén vysokých miest“. Pôvodný francúzsky ekvivalent „l’appel du vide“, čo znamená „volanie prázdnoty“, znie o čosi vznešenejšie.
Štúdia, ktorá skúmala 431 vysokoškolských študentov zistila, že viac ako polovica z nich už tento fenomén niekedy zažila. Stretávali sa s ním bežne aj takí ľudia, ktorí nikdy netrpeli myšlienkami na samovraždu. Podľa vedcov ide o nesprávnu reakciu mozgu na nebezpečenstvo.
Vedci zároveň uviedli, že tento pocit „nesprávne integrovaného bezpečnostného signálu“ môže súvisieť aj s mierou úzkosti – ľudia, ktorí sú náchylnejší na úzkosť prežívajú tieto pocit častejšie. Podľa názoru autorky štúdie, môže ísť zároveň o proces podvedomia, pri ktorom si má jednotlivec viac uvedomiť, že si váži byť nažive.
Si „pokazený“?
Iná štúdia zasa zistila, že tento jav možno označiť ako „volanie prázdnoty“ a rozhodne by si sa nemal cítiť zle. Nikde nie je napísané, že tieto pocity sa objavujú u ľudí, ktorých tajným želaním je zomrieť. Takže nie, nemusíš sa báť, že by bol tvoj mozog nejakým spôsobom „pokazený“.
„Tento fenomén opisujú častejšie takí ľudia, ktorí úzkostnejšie reagujú na signály tela. Ako taký a sám osebe je tento jav bežný, a nie je známkou psychopatológie,“ vysvetlil vedec Tobias Teismann, ktorý sa venoval tejto problematike.
Zdieľať na
Zdieľaní