#Vášnivý fanúšik ešportu a všetkého s ním spojené. Samuel Parlagi začínal s gamingom ako každé dieťa, ktoré sa chcelo hraním na počítači zabaviť. Časom to ale začal brať vážnejšie a zúčastňoval sa rôznych turnajov.
Zaujíma ťa svet ešportu a chceš byť vždy v obraze? Pre viac článkov, noviniek či výsledkov zápasov sleduj eplayer.sk!
Zanedbávanie ešportu na východnom Slovensku ale aj to, že hráči z východu museli cestovať na turnaje do Bratislavy, alebo až do Čiech, ho motivovalo k tomu, aby začal toto odvetvie popularizovať aj v jeho rodných Košiciach. Založil preto projekt 21Games, s ktorým organizuje lokálne LAN turnaje, ale aj rôzne prednášky, ktoré majú gaming priblížiť širokej verejnosti. V rozhovore nám bližšie popísal jeho vášeň a organizáciu ešportových podujatí.
Samo, na úvod sa ťa musím opýtať, ako vôbec vznikla myšlienka založiť projekt 21Games?
Už odmalička som mal vzťah ku hrám a ku gamingu, mal som k tomu blízko. Počas strednej školy som chodil hrávať LAN akcie do Bratislavy. Vzhľadom na podmienky, ktoré niekedy prevládali na turnajoch a tiež aj to, že koľko hodín sme my „vychodňari“ museli precestovať smerom na západ, sme si s partiou povedali, že poďme to priniesť na východ a poďme to robiť lepšie. To ma viedlo k založeniu občianskeho združenia 21Games.
Vy v 21Games organizujete rôzne prednášky zamerané na ešport. Snažíte sa takto priblížiť toto odvetvie širokej verejnosti?
Áno, je to jeden z účelov. Každej udalosti v 21Games dávame veľký význam, prednášky nie sú len o tom, že niekoho pozveme, aby tam niečo povedal. Do ešportu ideme fakt hlboko, snažíme sa tam priniesť odbornosť. To je ďalší dôvod. Kupujeme si knihy, máme naštudovanú históriu gamingu. Vidíme, že množstvo ľudí berie ešport stále iba ako sedenie pri počítači, alebo dokonca stratu času.
Snažíme sa teda poukázať aj na iné aspekty. Mali sme už aj prednášky pre rodičov o tom, čo ten ešport vlastne je, a chceli sme im ukázať aj jeho benefity, a to ako pristupovať k dieťaťu, ktoré sa ešportu venuje. Ďalšia vec je, že ešport je životný štýl pre mladých a dá sa vnímať aj z ekonomického hľadiska. Ak mladí uvidia, že mesto, kraj alebo štát nepodporuje ich životný štýl, môžu sa rozhodnúť odísť do zahraničia, rovnako tak ako to robia iní ľudia kvôli lepším pracovným príležitostiam.
Prednáškami sa teda snažíme poukázať aj na iné pozitívne aspekty gamingu, ale aj jeho nebezpečenstva, ktoré plynú z jeho nepochopenia alebo nezáujmu.
Spomenul si nebezpečenstvo ešportu. Mnoho ľudí vníma ešport negatívne kvôli tomu, že v ňom nevidia fyzickú aktivitu. Neberieš práve chýbajúcu fyzickú aktivitu ako nebezpečenstvo pre ľudské zdravie? Vnímaš tento problém?
Samozrejme to vnímam. Zase na druhú stranu som veľmi rád, že hráči diktujú tempo toho, ako byť zdraví. Čítal som jednu publikáciu, kde bolo zaznamenané, že hráči počítačových a mobilných hier majú o 20-25 % lepšie zdravie ako priemerný človek. Hráči riešili problémy s karpálnym tunelom (problémy so zápästím – pozn.red) a tak sa na to začali prispôsobovať myšky, rovnako tak herné stoličky pre správnu polohu tela pri sedení. O zdravý životný štýl pri práci s počítačom sa potom začali zaujímať aj IT firmy.
Netreba zabúdať tiež na to, že profesionálne tímy majú kondičných a mentálnym trénerov. Niektorí aj kuchárov, aby mali pestrú a vyváženú stravu. Treba sa pozerať aj na to, že hráči si uvedomujú to, že potrebujú fyzickú aktivitu. Ja sám som športovec a uvedomujem si to. Keď netrénujú športovci, tiež sa idú nejako odreagovať cez psychickú aktivitu. Mnoho klubov z NHL spoločne s futbalovým trénerom Jose Mourinho kritizovali, respektíve zakazovali svojim hráčom hru Fortnite lebo nad ňou trávili priveľa času. Trávili nad ňou veľa času, lebo sa potrebovali odreagovať od športu.
Vrátim sa k tomu, ako si vravel, že si organizoval prednášky pre rodičov s deťmi. Ako tvoja rodina reagovala na takéto aktivity?
Tak, začiatky boli náročné. Viackrát padla veta „robíš z deti závislákov, padneš na ústa a bude zle,“ a tak podobne. Ale následne, ako som dostával podporu od mladších aj starších ľudí, niektorých firiem, dokonca mesto začalo moje myšlienky podporovať, sa celá ich mienka začala zlepšovať.
Najväčší zlom pre rodinu nastal, keď som ich pozval na akciu GameFair 2019, kedy sme sa návštevnosťou blížili k číslu 1000. Videli, že tí hráči sa aj radi stretávajú naživo, nesedia iba doma. Bolo tam množstvo prednášok, vychytávok, virtuálna realita, a podobne. Bola to dobrá zábava pre mladých ľudí a rodičia videli, že je to fajn, že je to lepšie ako keby boli mladí vonku a fetovali.
Načrtol si tému GameFair 2019, bola to vaša prvá akcia vo väčšom merítku. Ako priebiehala organizácia, čo všetko za tým stálo a čo všetko ste museli zabezpečiť?
Uff, kde začať? Vo veľmi veľkej skratke poviem, že prvotne je dôležité začať to riešiť najmä marketingovo a projekčne, finančne zastrešiť projekt od A po Z. Určiť si myšlienku a od nej sa odraziť a stavať okolo toho celý markenting a hospodárstvo, to čo by chceli aj sponzori, hráči a fanúšikovia. Komunikovať s ostatnými je rovnako dôležité. Ak to mám takto povedať, tak organizovanie jednej takej akcie, akou bol GameFair, nám zaberie pol roka času. Teraz zisťujeme, že treba na to rok, keďže sa priznám, že pre najbližšie plánované podujatie máme niekoľkotýždňový sklz a nie všetko nám vychádza podľa predstáv. Odpadlo nám viacero kľúčových elementov.
Je to práca nekonečná, ale nás to baví, veľa nás to naučilo. Myslím, že každý, kto s nami spolupracoval bol spokojný. GameFair 2019 bol v podstate nultý ročník, v roku 2020 sme organizovali kvôli korone event iba online formou, a teraz veríme, že nám do toho nič nepríde a posunieme túto akciu v Košiciach o level vyššie.
Aký vidíš záujem ľudí o gaming na východnom Slovensku?
Jednoducho to poviem, že keď sme robili nultý ročník, tak sme nemali žiadne očakávania. Povedali sme si iba, že to ideme spraviť. Nerobili sme okolo toho nejakú veľkú kampaň a očakávali sme iba pár desiatok ľudí. Nakoniec prišli stovky a boli sme z toho nadšení. Ani teraz nemáme očakávania, avšak veríme, že na akciu sa príde pozrieť niekoľko tisíc ľudí, skúsime vytvoriť čo najlepší program. Pozvali sme už aj nejaké osobnosti. Dúfam, že sa z toho stane tradícia a niečo udržateľné pre Košice, ale aj pre Prešov, keďže aj odtiaľ už prišla požiadavka, či by sme tam niečo podobné nespravili.
Aký je záujem o ešport na východe z pohľadu sponzorov, spomínal si záujem mesta, čo ale súkromný sektor?
No práve to je veľký problém. Je to všeobecný problém v Česku a na Slovensku. Keď sa v Česku sťažujú na ich podmienky, tak nevedia, aké to je v Bratislave a keď sa Bratislavčania sťažujú, tak nevedia, aké to je tu, na východe.
Vieš, pred nami bolo v Košiciach viacero organizátorov, ktorí chceli robiť gamingové eventy. Robili to možno s krátkodobou víziou a ich myšlienka bola plytká, nemysleli vždy na hráčov. Mnoho firiem o tom vie, a preto sú voči tomu celému skeptickí. Na východe sme tiež celkom konzervatívni, a tým pádom aj manažéri, ktorí vedú veľké firmy tomu celému nemusia správne rozumieť a nevedia, čo presne chceme. Ale nevzdávame sa. Veríme, že do Košíc prídu noví hráči, ktorí so sebou prinesú aj sponzorov.
Venuješ sa aj športu, zároveň sa však hýbeš v prostredí elektronického športu. Nedá sa mi nespýtať sa ťa, čo si myslíš o tom, aby bol ešport raz súčasťou olmypíjských hier?
Musím povedať, že o tom by sa nám hodil samostatný článok (smiech). Je tam veľa pozitívnych aj negatívnych aspektov. Ja sa venujem gamingu 10 rokov, to je ešte málo na to, aby mal môj názor nejako závažiť. Ale poviem to takto. Ešport a šport má mnoho rovnakých aspektov. Hráči musia trénovať, musia byt psychicky vyrovnaní, čítať hru súpera, a tak ďalej. Vidím tam veľký prienik. Osobne si však zatiaľ myslím, že ešport by si zaslúžil nejakú vlastnú olympiádu, než to teraz spájať s klasickou olympiádou.
Ak na to ale bude spoločnosť pripravená, môžeme ich začať spájať s klasickými športami. Ešporty budú rásť, každým dňom majú viac a viac divákov, a to nielen vďaka korone. Aj ešportovci a športovci sa navzájom prepájajú. Ako som povedal, je tam veľký prienik. Sám som športovec, v mladosti som sa zúčastňoval aj majstrovstiev Slovenska v atletike, a predsa som si našiel cestu k gamingu.
Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, je viacero hier, ktoré by si zaslúžili miesto na olympiáde. Dokázala by sa podľa mňa s nimi stotožniť aj väčšia časť spoločnosti. Ale v súčasnej dobe by som to nechal diverzifikované, dajme tomu čas a uvidíme. Je to celé o nastavení spoločnosti.
Čo dal ešport tebe?
Ako hráčovi mi gaming priniesol nejakú komunitu ľudí, kamarátov a príležitosť baviť sa. Keď som už hrával súťažne, učilo ma to disciplíne, spolupráci, ísť si za svojím cieľom a stanoviť si nejaké ciele. Keďže som aj veľa cestoval, tak som musel byť aj zodpovedný, vedieť si zabezpečiť ubytovanie, stravu, ísť tam spolu s kamarátmi.
Ako organizátorovi mi ešport dal celkový rozhľad, veľmi veľa kontaktov. Naučil som sa fungovať na pozíciách manažéra, grafika, videoeditora, projektového manažéra, marketéra, a tak ďalej. Dalo mi to biznisový pohľad, projekčný, finančný. Skrátka, otvorilo mi to mnoho možností, veľa naučilo a dalo skúsenosti. Nabral som skúsenosti, ktoré by som bežným mládežnickym životom asi nenabral.
Pre viac článkov a noviniek zo sveta ešportu sleduj eplayer.sk!
Zdieľať na