#Na Slovensku je veľa kreatívnych značiek a ľudí. Dôkazom je aj značka Onaque. Ako hovoria jej autori Viktor Karvai s manželkou, ide o značku oblečenia pre všetkých, ktorí majú radi farebné a dizajnové veci, ktoré majú čo povedať a vytvoria úsmev ľuďom naokolo. Priznávajú, že Onaque je v podstate ich odrazom.
Názov ONAQUE vznikol pomerne netradične, počuli ste to slovo v jednom slovenskom rádiu pri rannej šou od Juniora a Marcela.
Áno, názov vznikol v mojej hlave, keď som šiel cestou z autoservisu a počúval som Juniora a Marcela. Vtedy Junior vyslovil slovo onakvé a vedel som, že toto slovo je možno to, čo hľadáme. Použitie sme si od nich nepýtali, pretože slovo onakvé v slovenskom jazyku existuje a bežne, aj keď nie často, sa používa. My sme mu dali trochu medzinárodnejší charakter pridaním písmena Q.
Čo má tento názov vystihovať?
Má vystihovať našu DNA – snažíme sa vyrábať veci, ktoré sú iné – onakvé. Či už kvalitou, certifikáciou, potlačou, alebo samotnými dizajnami, ktoré sú na tričku. Také zoženiete iba u nás.
Sami uvádzate, že značka Onaque je svetom vtipných ilustrácií. Ako prišlo k tomu urobiť tričká na vtipnú nôtu?
Vyrábať tričká na vtipno prišlo tak samo od seba. Tým, že sme vizuálne založení ľudia a s manželkou máme veľmi radi humor, bolo rozhodnuté. Museli sme len doladiť, aký typ humoru by to mal byť a čo by mala byť pridaná hodnota trička. Pri vymýšľaní nápadu, aké tričká vlastne vyrábať, sme prišli na to, že chceme, aby neboli fádne a nič nehovoriace. Chceli sme im dať príbeh a posolstvo, ktoré by mohli medzi ľuďmi roznášať. Prípadne sme chceli ísť ešte hlbšie – chceli sme vytvoriť tričká, s ktorými by sa vedel človek aj stotožniť.
Vaším cieľom nie je vyrábať tuctové tričká, ale kvalitné designové kúsky, ktoré sú onakvé a niektoré majú aj svoj vlastný príbeh. Aký príbeh napríklad hovoria?
Každé tričko, ale aj osobnosť u nás má svoj príbeh. Napríklad náš Juro musel kvôli zlej dobe zavesiť svoje podnikanie na hák, upravil svoj swag, pridal okuliare a skúša sa stať influencerom. Sem-tam sa mu to na našom profile aj podarí – na Grape sa z neho napríklad stal DJ Giorgio, pri prvom Black Friday bol našou tvárou. Nášmu Ľudovi sa zas páčia ľudia, ktorí robia chibi, pretože ani on nemá rád y. Naša Mária Terézia je zas manažérkou storočia, ktorá zvláda robiť multitasking a je čestnou členkou hnutia #stalepracujem.
Čo si môžeme predstaviť pod pojmom designové tričká?
Sú to tričká, ktorých dizajny vznikajú pod našimi rukami a každé má svoj príbeh, svoje unikátne balenie. Osobne im navrhujeme grafiku a dávame do nich kúsok seba.
Spolupracujete pri tvorbe aj s nejakými umelcami?
Nespolupracujeme zatiaľ s nikým, dizajny si kreslíme sami. To dodáva Onaque jedinečný rukopis, ktorý sa zatiaľ ťažko napodobňuje.
Množstvo vašich vzorov vychádza z historických osobností. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou? Máte tam Fridu, Štefánika či Van Gogha. Na základe čoho si ich vyberáte?
Pri vymýšľaní nápadu, aké tričká vlastne vyrábať, sme prišli na to, že ak chceme použiť osobnosti a nechceme porušiť žiadne autorské práva, musia to byť osobnosti z histórie. Preto sme si zo začiatku spravili skupinu Slovákov a skupinu umelcov. Osobnosti si vyberáme na základe prvotného nápadu, ktorý nám k danej osobnosti pri vymýšľaní napadne. Ak nám nápad dáva zmysel, osobnosť aj nakreslíme. Na to, aby bola vytlačená musí prejsť výberovým konaním na našich sociálnych sieťach. (smiech)
Stretli ste sa aj s kritikou, že niečo bolo už cez?
V poslednom čase sa sem-tam na sociálnych sieťach stávalo, že si k nám niekto prišiel vyliať svoju frustráciu. Na začiatku sme sa snažili s ľuďmi aj konštruktívne komunikovať a vysvetľovať svoje nápady, po istom čase sme však od toho upustili, pretože sme si uvedomili, že to nikam nevedie.
Stále sa snažíme neprekročiť tú pomyslenú čiaru aj čo sa nápadu týka. Nepoužívame vulgarizmy, každý výrok, ktorý znie možno vulgárne je viac menej dvojzmyselný a poukazuje na inú vlastnosť. Napríklad Mám na háku nepoukazuje primárne na fyzický hák, ale na nezáujem. Alebo Som samé ucho je vo Van Goghovom poňatí skôr odkaz, že treba v živote aj viac počúvať. (smiech)
Ako prenášate vzor na tričká? Je každé ručne maľované alebo ide o prenesú tlač cez nejakú tlačiareň?
Tričká si dávame vyrábať v kvalitnej certifikovanej tlačiarni. Prvé dizajny boli tlačené digitálne, najnovšie premium kúsky sú už potláčané sieťotlačou, kde sú tričko aj farby certfikované GOTS certifikátom.
Je aj nejaký limitovaný počet tričiek s daným vzorom? Ak nie, nestráca sa tam potom to „onakvé“?
Aj keď sme z každého dizajnu predali pár stoviek kusov, stále si myslíme, že človek, ktorý nosí naše tričko bude onakvý, nie hlavne kvôli tomu, koľko ľudí stretne s rovnakým tričkom, ale hlavne kvôli motívu, ktorý je na tričku. Ale aj pri pár stovkách kusov pri jednom dizajne sa dá povedať, že sa „onakvé“ nestráca.
Okrem tričiek robíte aj potlačené tenisky. Ako ste sa dopátrali k ponuke tlače na tenisky?
Našich teraz už kamošov z Tikoki, sme poznali aj predtým cez ich tenisky, keď sme sa však zamýšľali, čo všetko by mohlo byť onakvé, oslovili sme ich na spoluprácu. Oni súhlasili, presne v tej dobe vyvíjali nový prototyp tenisky a skúsili sme vytvoriť zopár prvotných dizajnov. Medzitým niektoré naše dizajny prešli evolúciou, preto nevyzerajú tak ako v roku 2018.
Na ONAQUE pracujete ako manželia. Začínalo to ako hobby, je to dnes už vaša full time práca?
Momentálne je to tak na polceste k fulltime práci. Zatiaľ nás to neživí, ale vidíme, že sa mu musíme venovať čoraz viac, aby stále rástlo.
Ako sa dá zvládať biznis s partnerom a nezblázniť sa z toho? Máte nejaký recept na fungovanie?
My s manželkou sa navzájom dopĺňame, poznáme sa už 18 rokov, takže všetko zvládame bez problémov. Manželka sa minulý rok načas z Onaque stiahla, pretože má teraz oveľa krajšie povinnosti, ale stále je mojím mentálnym koučom.
Zdieľať na