Talentovaná umelkyňa Natália vystupujúca pod pseudonymom Nox Benedicta vytvára jedinečné maľby, dizajny či dokonca covery pre knihy a albumy. Inšpiruje sa najmä gréckou, severskou či keltskou mytológiou, no v jej srdci má stále miesto aj tá naša slovanská.
Jedným z jej slovanských interpretácií je aj neštandardné vyobrazenie Ľudovíta Štúra, ktorého obraz si môžeš zakúpiť aj na platforme robene.sk. Nezostaneme však iba v abstraktných rovinách umenia. Natália ti rozpovie aj o tom, ako sa maľovaním dokáže uživiť. Dokonca je to jej „dream job“, ktorý by uprednostnila pred akýmkoľvek iným typom zamestnania!
Natália, tvoje kresby sú nesmierne autentické a doslova z nich dýcha tvoj jedinečný štýl. Aké boli tvoje začiatky s maľovaním a ako si sa k nemu dostala?
Kreslím prakticky odmalička a už v škôlke som sa chcela stať ilustrátorkou. Pri výbere strednej školy som si však umenie nezvolila. Dôvodom boli reakcie okolia, ako umením sa živiť nedá, s tvojím rozumom je ťa na umenie škoda, mám známeho umelca a ten žije z almužny a pod. Taktiež keď som sa od starších kamarátov dozvedela o kvalite slovenských stredných umeleckých škôl a radšej som to vzdala. Povedala som si, že gymnázium je taká neutrálna cesta a potom pri výbere vysokej školy už isto stavím na umenie.
Nestalo sa tak, pretože aj vtedy som sa stretla s rovnakou pesničkou. Umením som sa začala verejne prezentovať, až keď som spoznala terajšieho priateľa (2017), ktorý je mojím najväčším fanúšikom. Prakticky ma donútil založiť si profily na Facebooku a Instagrame. No a odvtedy to išlo ako snehová guľa – fanúšikov pribúdalo a rovnako aj predajov či zákaziek.
Tvoje obrazy a kresby sa väčšinou nesú v znamení čierno-bielo-zlatej trikolóry. Prečo práve táto kombinácia farieb?
Povedala by som, že toto lipnutie na spomínanej trikolóre je už pasé. Posledný rok u mňa môžete pozorovať rôznofarebné diela. Avšak, pravdou je, že od zlatej som neupustila. Originály sa stále snažím ozvláštniť štipkou metalickej zlatej, ktorá so sebou nesie zaujímavú a kontrastnú štruktúru. Prečo zlatá? Je honosná, elegantná a moje niekedy temnejšie diela robí rozprávkovejšími.
Na stránke robene.sk sme zahliadli tvoje obrazy či tričká s motívom Ľudovíta Štúra. Vnímaš to ako akýsi prejav vlasteneckého cítenia a pocty voči nášmu národu?
Štylizovaný portrét Štúra je z roku 2016. Vtedy som si ho zvolila skôr ako recesiu na otrepané (a nehnevajte sa na mňa, ale gýčové) podobizne Marilyn Monroe, ktoré sú takým populárnym predmetom umeleckých diel. Popri Marilyn sú to často aj Frida Kahlo či Audrey Hepburn. Štúra som si vybrala, pretože nespĺňa štandard krásy (ako napr. Marilyn) a nekreslí ho nikto. Môj Štúr je jednoducho roztomilá recesia.
Aké myšlienky či posolstvo chceš ponúknuť svojimi kresbami?
V mojej tvorbe môžete pozorovať kontrast medzi temným a tradične krásnym. Lebky, hady, chýbajúce zrenice a takisto kvety, včely, krásne ženy – týmto vizuálnym oxymoronom sa snažím v ľuďoch vzbudiť citlivosť na „alternatívnu krásu“. Chcem, aby moje diela boli krásne, ale zároveň, aby v nich bolo niečo temné, čo provokuje komplexnejšie a možno aj protichodné emócie.
Pri tvojich dielach človek vníma akúsi mystickosť, mnohovýznamovosť či symboliku. Ako by si svoj štýl opísala ty?
Som rada, že ste na opis mojich diel vybrali práve tieto slová, pretože je to práve to, o čo sa snažím! Moje diela sú inšpirované metalovou hudbou, ktorá je drsná, temná, niekedy strašidelná, inokedy zas honosná, krásna a epická. Tieto protiklady sú bázou môjho umenia.
Pri akých kresbách či zákazkách pociťuješ najväčšiu radosť z tvorby?
Z tých, pri ktorých mi klient nedá žiadne pokyny – nech urobím hocičo, čo cítim. Tieto kúsky vyzerajú vždy najlepšie, pretože sú presne tým, na čo som mala v danom momente chuť a naladenie.
Keď už sme pri tých zákazkách, akú najzaujímavejšiu si doposiaľ dostala?
Hm, ťažko povedať. Momentálne pracujem na ilustrácii pre etiketu na vikingské čili omáčky z USA. To je celkom zaujímavé. Ďalším nominantom by bola spomienková pohľadnica pre fínsky hotel alebo návrhy na tričká pre nemeckú značku vikingského oblečenia.
Natália, ty sa kreslením živíš. Je to náročná úloha, alebo to naopak vnímaš ako prácu, ktorá je pre teba relaxom?
Je to práca, o ktorej som snívala, za ktorú som sa modlila a následne ďakovala. Nie je žiadne iné povolanie. Ak nerátam „metalovú gitarovú superstar“ (smiech), ktorou by som bola radšej. Náročné na tom je to, že človek musí dennodenne niečo kreatívne vymýšľať, čo je vyčerpávajúce.
Ak mám toho veľmi veľa a nestíham nad dielom dlho rozmýšľať, vymyslím produkt, ktorý sa síce páči zákazníkovi aj celému Instagramu, ale nepáči sa mne. Vtedy nastupuje frustrácia a začnem byť náchylná na vyhorenie. V tomto momente pomôže asi len pauza a vytvorenie diela len pre seba a pre radosť, kde sa vybúrim a môžem ísť ďalej.
Čo všetko spadá pod pojem „živiť sa maľovaním“. Patrí tam prevažne tvorba obrazov, alebo sa venuješ aj iným projektom?
Živiť sa umením znamená podnikať. Človek musí vedieť kresliť, to áno. Ale musí vedieť aj to, aký produkt vytvoriť, komu ho ponúkať, ktorý dizajn bude populárny. Čiže potreba spraviť si prieskum trhu, ďalej poznať SEO a vedieť, ako produkt nazvať a čo uviesť do popisu. Musí ďalej ovládať, ako funguje reklama a algoritmy sociálnych sietí. Ďalej je potrebné poznať psychológiu predaja a aký naratív zvoliť pri verejnej komunikácii. Môj príjem je založený na predaji už existujúcich printov, no patrí sem aj tvorba diel na zákazku.
Kde hľadáš inšpiráciu a kedy najradšej tvoríš?
Keď sa človek živí umením, musí sa vedieť nakopnúť inšpiráciou každé jedno ráno o 8:00. Čo je pre voľnočasových umelcov šialená vízia. Pomáha mi Pinterest – prejdem si nejaké obrázky, spravím si moodboard a potom niečo naskicujem. Samozrejme, sú dni, keď nepomôže nič a kreslenie nasilu povedie len k frustrácii. Vtedy je asi lepšie vypýtať si od šéfky (seba samej) voľno. A áno, najradšej tvorím doobeda.
Postrehli sme, že rada maľuješ gréckych či severských bohov. Je to niečo, čo sa hodí k tvojmu štýlu, alebo tieto mytológie skutočne obľubuješ?
Zbožňujem všetky mytológie a najviac tú slovanskú. Môj trh je však z 90 percent situovaný v USA a tam im Morena či Vesna veľa nehovoria. Ako som povedala, živiť sa umením znamená podnikať, a tak pri výbere mytológií (a aj samotných bohov) používam prieskum trhu. Kreslím to, čo je pre moju cieľovku populárne – len to má potenciál. Prezradím plány na túto jeseň – prichádzajú keltskí bohovia!
Ako tvoju tvorbu vníma okolie a čo považuješ za svoj doposiaľ najväčší úspech?
Moje okolie ma samozrejme podporuje a u kamarátov sa niekedy stretávam až s rodičovskou pýchou. Verím tomu, že už som stihla nadobro zažehnať predsudky typu „ako umelec budeš živoriť, kto by tieto veci kupoval?“. Za môj najväčší úspech považujem to, že ma oslovujú zahraničné firmy, kapely a spisovatelia. Práve obaly na produkty, albumy či knihy sú moje najobľúbenejšie zákazky, pretože takto sa moje umenie dostáva k masám.
Máš nejaké plány či smer, ktorým sa v budúcnosti pri svojej tvorbe chystáš uberať?
Sama netuším, aký bude ďalší evolučný bod pre Nox Benedicta. Chcela by som robiť čo najviac etikiet, kníh, albumov, ako som už spomínala. Snívam o tom, že raz niečo také vytvorím aj pre kapelu, ktorá patrí medzi mojich favoritov. Hm, netreba napríklad spraviť coverart pre pripravovaný album Nightwish (úsmev)?
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na
Zdieľaní