#V období, keď sa superhrdinské projekty často predbiehajú v objeme CGI efektov a počte zničených miest za epizódu, prichádza seriál, ktorý ide presne opačným smerom. Wonder Man je tichší, komornejší a prekvapivo civilný.
A práve v tom spočíva jeho sila. Ide o Marvel projekt, ktorý sa nebojí spomaliť a namiesto masky ukázať tvár – nie hrdinu, ale človeka. Ako sa nám tento nový seriál páčil?
Nezvyčajný superhrdina
Wonder Man sa odohráva v prostredí, ktoré je pre Marvel vesmír nezvyčajné – v zákulisí hollywoodskeho filmového priemyslu. Nejde o svet vzdialených galaxií, časových paradoxov ani o neustále hroziacu apokalypsu. Sledujeme Simona Williamsa, herca, ktorý má talent, no zároveň si podkopáva vlastnú kariéru neustálym analyzovaním, pochybnosťami a neschopnosťou jednoducho „byť“.
Jeho život sa začne meniť vo chvíli, keď sa stretáva s Trevorom Slatterym – mužom s pohnutou minulosťou, ktorého Marvel fanúšikovia už poznajú ako falošného teroristu Mandarina, no tu ho spoznávajú nanovo a výrazne hlbšie.
Satirický pohľad na Hollywood
Za seriálom stoja Destin Daniel Cretton a Andrew Guest, ktorí zvolili vedomý odklon od typického blockbusterového štýlu. Wonder Man je súčasťou línie Marvel Spotlight, čo v praxi znamená dôraz na menší rozsah, väčšiu sústredenosť na postavy a príbeh, ktorý nepotrebuje neustále vysvetľovanie širšieho univerza. Seriál pôsobí ako intímna dráma o ľuďoch v kreatívnom priemysle, ktorí bojujú so sebahodnotou, ambíciami a minulosťou.
Dôležitým prvkom je aj satirický pohľad na samotný Hollywood. Seriál si jemne uťahuje z castingových procesov, hereckého ega, umelých vzťahov aj absurdných pravidiel, ktoré vládnu filmovému biznisu. Nie je to ostrá paródia, skôr inteligentná, občas melancholická irónia, ktorá dodáva príbehu vrstvy. Wonder Man tak nie je len o superhrdinovi, ale o svete, ktorý si hrdinov vyrába ako produkt na bežiacom páse.
Sila samostatného príbehu
Srdcom seriálu sú dozaista herecké výkony. Yahya Abdul-Mateen II ako Simon Williams prináša kombináciu charizmy, nervozity a vnútorného nepokoja. Jeho postava je neustále na hrane medzi veľkým talentom a sebasabotážou. Simon nie je typickým hrdinom – je to človek, ktorý sa bojí ukázať svoju pravú tvár, pretože sa obáva odmietnutia. A práve táto ľudská slabosť ho robí uveriteľným.
Najväčším tromfom seriálu je však Ben Kingsley ako zmieňovaný Trevor Slattery. Kingsley tu podáva výkon, ktorý balansuje medzi jemným humorom, smútkom a zvláštnou dôstojnosťou muža, ktorý už veľa pokazil, no stále sa snaží nájsť svoje miesto. Trevor je postava, ktorá by v inom projekte mohla byť len komickou vložkou, no tu dostáva plnohodnotný oblúk. Jeho vzťah so Simonom je postavený na postupne sa rodiacej dôvere, mentorstve a priateľstve, ktoré nepôsobí umelo ani násilne.
Dýcha slobodou
Veľkou devízou Wonder Mana je fakt, že funguje ako samostatný príbeh. Divák nemusí mať napozerané desiatky filmov ani seriálov, aby pochopil kontext. Marvel vesmír tu slúži skôr ako kulisa než ako hlavný motor deja. Nejde o sériu plnú povinných cameí či teasovania budúcich udalostí. Práve naopak – seriál dýcha slobodou. Je to projekt, ktorý si dovolí existovať sám za seba, bez toho, aby bol len dielikom obrovskej skladačky.
Podporné postavy síce nie vždy dostanú rovnaký priestor ako dvojica hlavných hrdinov, no slúžia ako funkčné zrkadlá ich vnútorných konfliktov. Rodinné vzťahy, profesionálne tlaky aj spoločenské očakávania vytvárajú prostredie, v ktorom sa Simon aj Trevor neustále rozhodujú, kým vlastne chcú byť. A to pôsobí nesmierne ľudsky.
Žiadna prehnaná pompéznosť
Z vizuálneho hľadiska Wonder Man nestavia na pompéznosti. Kamera je pokojná, často statická, sústredená na tváre, gestá a drobné momenty. Interiéry bytov, kancelárií či skúšobní pôsobia autenticky a dodávajú seriálu civilnosť. Hollywood tu nie je rozprávkovým miestom snov, ale pracovným prostredím plným napätia, neistoty a občasnej komiky.
Akcia je v seriáli dávkovaná veľmi opatrne. Simonove schopnosti sú ukázané len zriedka a nikdy nie samoúčelne, pretože keď sa objavia, majú svoju váhu. Nepôsobia ako atrakcia, ale ako súčasť jeho identity, s ktorou sa ešte len učí žiť. Tento prístup dodáva fantastickým prvkom väčšiu silu – namiesto presýtenia prichádza zvedavosť a tá ťa nepustí po celých osem epizód.
Režijne ide o vyvážený projekt, ktorý si uvedomuje, že nie každá scéna potrebuje výbuch, aby bola zaujímavá. Dialógy majú priestor dýchať, herecké výkony nie sú prehlušené efektmi a atmosféra je budovaná postupne. Seriál často pracuje s tichom, pohľadmi a drobnými detailmi, čo mu dodáva nečakanú intimitu. V kombinácii s jemnou hudbou a realistickým osvetlením vzniká pocit, že sledujeme skôr nezávislú drámu než tradičný komiksový titul.
Zhrnutie na záver
Wonder Man je dôkazom, že Marvel dokáže fungovať aj bez neustáleho tlaku na veľkoleposť. Seriál stavia na herectve, vzťahoch a charakteroch, nie na nepretržitom spektákli. Najsilnejšou zložkou je výkon Bena Kingsleyho a prirodzená dynamika medzi hlavnými postavami, ktoré nesú príbeh s ľahkosťou aj hĺbkou zároveň.
Nejde o projekt, ktorý by dramaticky menil chod celého Marvel vesmíru ani o seriál, ktorý by šokoval obratmi v zápletke. Je to však titul, ktorý mení tón. Prináša pokojnejší, ľudskejší pohľad na svet hrdinov a ukazuje, že aj v univerze plnom bohov a monštier je stále miesto pre príbehy o pochybnostiach, identite a priateľstve.
Wonder Man nie je najhlučnejší Marvel seriál. No práve tým, že sa nesnaží kričať, dokáže povedať viac. Zanecháva pocit, že pod kostýmom sa vždy skrýva človek – a že niekedy je jeho vnútorný boj je v istom smere dokonca zaujímavejší než akákoľvek bitka so zloduchmi.
Hodnotenie: #####
Zdieľať na
Zdieľaní