#Každý, kto sa chystá na dovolenku či výlet na východnom Slovensku, by rozhodne nemal vynechať Spišský hrad. Táto monumentálna stavba púta pozornosť už z diaľky. Nie je žiadnym tajomstvom, že vďaka jeho obrovskej rozlohe patrí medzi najväčšie hrady nielen na Slovensku, ale aj v Európe.
Vďaka svojej jedinečnosti sa hrad zaradil aj do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Za jeho múrmi sa však odohralo niekoľko udalostí, o ktorých dodnes kolujú povesti.
O kráľovi a jeho sestre
Hrad patril mnohým šľachtickým rodom. Možno spomenúť Záporských, Turzovcov aj Čákiovcov. Známa povesť sa však spája s váženým pánom Filipom z rodu Drughetovovcov. Ten mal manželku a z ich lásky sa narodilo dievčatko. Pomenovali ho Barborka. Bohužiaľ, hradná pani krátko na to skonala, a o malé dievčatko sa zrazu nemal kto starať. Aj preto sa tejto roly ujala slobodná sestra Filipa, ktorá sa volala Hedviga.
Osudná poľovačka
Tá bola široko-ďaleko vychýrená pre svoj výzor. Iba málokde sa dala stretnúť tak krásna žena, akou bola Hedviga. O malé dievčatko bolo postarané, avšak hradný pán nevedel zabudnúť na svoju milovanú ženu a žiaľ sa snažil poraziť poľovačkami.
Raz na takejto poľovačke došlo k veľkej tragédii. Filip nechtiac zastrelil syna poľského šľachtica. Ten sa zaprisahal, že smrť svojho syna pomstí. Filip aj preto dlho nevychádzal z hradu a dal posilniť stráže. Samozrejme, ako to už býva, keď sa časom nič nedialo, aj on poľavil v ostražitosti a na oného šľachtica, ktorý mu prisahal pomstu, zabudol. Nemohol sa viac mýliť. Poľský šľachtic nezabudol, ba čo viac, mal už vymyslený dokonalý plán.
Zaslepená myseľ
Keď raz išiel Filip nevedno kam – či už na poľovačku alebo do boja, v daný moment prišiel k hradu neznámy junák menom Stanislav. Bol vybratý poľských šľachticom, ako ten najkrajší z celej družiny, ktorému zveril veľkú úlohu. Mal sa zapáčiť natoľko Hedvige, aby mu uverila a vpustila ho do hradu. Nebolo to jednoduché, Hedviga bola zo začiatku ostražitá a vedela, že jej úlohou bolo stoj čo stoj dohliadnuť na malú Barborku a ochrániť ju. Po pár pokusoch od Stanislava sa však podvolila jeho kráse a z hradu na chvíľu odišla.
V tú chvíľu do hradu vpadla družina poľského šľachtica a malé dieťa uniesla. Keď sa o tom dozvedel Filip, hneď sa vrátil. Na tento moment však čakal už pomstychtivý šľachtic, ktorý pred zrakom Filipa zhodil Barborku z útesu.
Hradný pán, zmorený tragédiou, ktorú videl a smútkom, že prišiel o svoje dieťa, sa rozhodol potrestať všetkých, ktorí neustrážili jeho dcéru. Dokonca aj sestru Hedvigu. Tej dal odťať ruky až po lakte. Iní ľudia si to však pamätajú tak, že jej dal odťať hlavu. Ktovie, ako to bolo naozaj. Do dnešných dní však vraj možno v útrobách hradu vidieť ducha krásnej Hedvigy. Tá hľadá Barborku.
Alebo to bolo inak?
Ktovie, čo je na tejto povesti pravdivé. Isté však je, že bez vetra sa ani lístok nepohne. Na druhej strane, o Hedvige sa hovorí tiež aj ako o poľskej pani, ktorá prechádzala lesmi na Spiši. Uniesol ju však obávaný rytier Roland, ktorý olúpil každého, kto sa mu postavil do cesty. Bol postrachom pre celé okolie a o jeho krutosti a bezočivosti sa vedelo za kopce, za doliny. Pri Hedvige však urobil úplný opak, pretože od prvého momentu sa zamiloval do jej krásy. O rytierovi Rolandovi existujú dokonca aj zápisy. Táto povesť by sa mala viazať k roku 1275.
Zdieľať na