#Black Lives Matter je hnutie, ktoré vzniklo v roku 2013. Možno sa ti toto hnutie spája s udalosťou, ktorá sa stala 25. mája v roku 2020, keď George Floyd zomrel na následok policajného rasizmu, keď bol pridusený na zemi. Aj v hudobnom priemysle existuje hnutie, ktoré sa nazýva Black Lives in Music (BLIM) – upozorňuje na práva iných rás v hudbe.
,,Black Lives in Music“ rieši nerovnosti černošských hudobníkov jazzovej a klasickej hudby. Ich kódex vznikol na základe správy z roku 2021, ktorá uvádza, že 63 % černošských hudobníkov zažíva rasizmus v britskom priemysle. Toto číslo odvtedy stúplo a dnes je to už 73 %. Prieskum sa robil z 1 718 respodentov, ktorí sú umelci, speváci. Najčastejšie uviedli skúsenosti s obťažovaním, šikanovaním, mikroagresiou a rasistickým jazykom. U viac ako 36 % umelcov to malo dopad na ich duševné zdravie. Informuje o tom portál Theguardian.com
Horšie sú však na tom černošskí umelci so zdravotným znevýhodneným. Tí sú v hudobnom priemysle doslova neviditeľní a prehliadaní. V prípade žien je však situácia alarmujúca najviac. Je to najmä kvôli neprimeraným rozdielom v odmeňovaní a skúsenostiach so sexuálnym zneužívaním, ktoré je často nahlasované, no neverí sa mu.
Kódex ,,UK Music Industry Anti-Rasism Code“, ktorý bude prijatý v roku 2023, pokrýva problémy, ktoré doteraz vznikali. Nebude sa to týkať len spevákov, ale aj technických pracovníkov či umelcov, ktorí pracujú pre veľké spoločnosti. Organizácie sa zaväzujú vytvárať bezpečné pracovné prostredie, vykonávať povinné školenia, zber údajov a proces zodpovednosti.
Výkonná riaditeľka Charisse Beaumont vysvetlila, že problémom sú podľa nej ľudia rozhodujúci na vrchole, ktorí nie sú rôznorodí. Aj preto ďalšie klauzuly v kódexe uvádzajú potrebu primeraných príležitostí na kariérny postup, ako aj rovnakých zmlúv, financovania a odmeňovania hudobníkov. Beaumont verí, že práve kódex prinesie zmenu v hudbe pre černošských umelcov a tí sa tak začnú cítiť v hudobnom priemysle bezpečne.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na