#Čo by si si vzal na pustý ostrov? Ja knihy od Anastasie Novych, denník a kávovar. To sú tri „must have“ veci, bez ktorých si neviem predstaviť život. Dnes by som chcela napísať čo-to o závislostiach a prečo je niekedy dobré sa ich nepokúšať zbaviť. Tým samozrejme nemyslím extrém, ktorým sú drogy či stav, v ktorom sa premieňaš na ťažkého alkoholika.
Poďme sa teda baviť o veciach, ktoré sa nijako nevymykajú z normálu.
Všetci sme na niečom závislí
Ja najmä na kávičke, no vôkol seba môžem vymenovať kvantum ľudí, ktorí tiež nebojujú so svojou závislosťou. Niekto si ulieta na pravidelnom cvičení či zdravej strave, iný na knihách, prechádzkach v lese, kozmetických novinkách, sociálnych sieťach, cigaretách či nakupovaní.
Neraz som čítala, že nadmerné pitie kávy škodí. Denne ich zvládnem minimálne štyri. 16-krát som sa pokúšala prestať. Nalievala som sa rôznymi zdravšími náhradami, ktoré mali od poriadnej kávičky ďaleko. Aj chuť, aj vôňa bola absolútne diametrálne odlišná. Nakoniec som to (opäť) vzdala. Po pár dňoch silnej bolesti hlavy som si opäť urobila malé espresso, ktoré som si patrične vychutnala.
Pre mňa je káva rituál. Od detstva milujem jej vôňu. Rodičia si robievali klasického „turka,“ ktorého si zalievali vodou zohriatou v otlčenom čajníku. Dodnes si pamätám tú vôňu o nezameniteľný piskot čajníka, ktorý mal svoje najlepšie časy už dávno za sebou. Možno káva vo mne evokuje pocit bezpečia, ktorý som zažívala v detstve. Neviem. Nie som psychológ, ani to nechcem rozoberať. Rozhodla som sa, že sa prijmem aj so svojimi závislosťami.
V skutočnosti sa ich nechcem vzdať
A prečo sa mi nedarí skoncovať s mojím (zlo)zvykom? Myslím, že odpoveď je jednoduchá. Kávy sa nechcem vzdať. A nikdy som nebola pevne rozhodnutá, že ukončím náš vzťah. Podobný vzorec správania určite platí aj pre ďalšie závislosti. Nad tými môžeme vyhrať, len keď to skutočne budeme chcieť. Nie vtedy, keď ich stále budeme brať ako neoddeliteľnú súčasť nášho života.
Kávu jednoducho milujem. Je to pre mňa rituál, ktorý si fakt viem vychutnať. Aj teraz, pri písaní článku mi tu rozvoniava silné espresso s mliekom. Prišla som na to, že vnútorný pocit pohody je pre mňa to najdôležitejšie. Radšej budem spokojná s kávičkou, akoby sa zo mňa mala stať kôpka nešťastia, ktorá síce žije (relatívne) zdravo, ale s ktorou sa nedá vydržať.
A vy ste na tom ako? Aká je tá „vaša“ závislosť?
„geniálna“autorka,by si vzala na pustý ostrov: „knihy Anastasie Novych,denník a kávovar“ :-))) lenže na pustom ostrove by posledný problém ktorý by musela riešiť,bolo čítanie a písanie nezmyselného denníka a ten kávovar bez kávy a bez elektriky to je asi absolútný vrchol ženskej logiky…:-)))
lepsie ako drogy