NÁZOR Vianoce sa stali synonymom gýču a konzumu: Tieto sviatky sa musia zmeniť

#Každoročne pri ceste autom našou milovanou a inokedy veľmi malebnou krajinou, vyhlasujeme s rodinnými príslušníkmi súťaž o ten najväčší vianočný gýč. Pravidlá sú jednoduché. Treba mať oči neustále na stopkách a sledovať všetky tie farebné a blikajúce príšernosti, ktoré si ľudia dávajú do okien. Čím viac halucinogénnych farieb a sobov, tým väčšia šanca na víťazstvo. Po príchode domov si zapálime sviečku, pustíme hudbu a tešíme sa, že nám je spolu dobre. A to by mala byť podstata Vianoc.

Na darčeky si berieme pôžičky

Vždy ma stisne pri srdci, keď sa dozviem, že ďalší známi naleteli vianočnému snu o štedrosti a luxuse a kvôli kúpe zbytočne drahých darčekov si berú pôžičku. Tretiu v poradí. Splácať ju môžu až v januári, teda v čase, keď z nich opadne vianočná horúčka. Nie je nič nezvyčajné vidieť po štedrovečernej večeri unudené a ofučané deti, ktoré sú sklamané z toho, že nedostali do izby novú televíziu, hraciu konzolu či najštýlovejší telefón.

My sme v detstve počas Vianoc dostávali oblečenie. Na svetre sa šetrilo niekoľko mesiacov a tešili sme sa z neho ako bláznivé. Vianoce u nás nikdy neboli bohaté. Ale za to som milovala spoločné chvíle. Nikto sa nikam neponáhľal, spoločne sme piekli medovníky či hrali nejakú spoločenskú hru. No ľudia sa menia. Pretekajú sa medzi sebou a nikto netuší, kde sa stala chyba.

Spolu, no každý sám

Keby to bolo na mne, asi by som počas Vianoc zakázala používanie mobilov. Všetci by aspoň na pár dní zabudli na to, že existuje táto vecička, ktorá nás môže kedykoľvek spojiť s virtuálnym svetom. Miesto toho by sa ľudia navzájom oveľa viac rozprávali. Nedívali by sa na dvadsiatu tretiu reprízu Popolušky. Možno, v prípade tých najodvážnejších snov by dokonca vyšli z domov na čerstvý vzduch. A dívali sa na padajúce vločky či ornamenty, ktoré vytvoril mráz.

Vianoce nie sú o materiálnych veciach, blikajúcich soboch a búchajúcich petardách, ktoré strašia nielen ľudím, ale i zvieratá. Boli by o tom peknom, čo je v nás. O medziľudských vzťahoch, o smiechu a vzájomných zážitkoch. Pretože oni sú to, na čo budeme môcť ešte dlho spomínať.