#Pred niekoľkými dňami obletela svet správa, že v požehnanom veku zomrel človek, ktorý vymyslel audiokazetu. Česť jeho pamiatke a formátu, ktorý vytvoril, vyjadrilo množstvo svetových médií. A mnohé z nich sa tiež pozastavili nad tým, že kazety zažívajú istú formu návratu, podobne, ako to bolo s vinylmi pred niekoľkými rokmi. O tom, prečo by si mal/a skúsiť v internetových bazároch začať loviť dobrý kazeťák, ale aj o tipoch, čo pozerať, ak sa v najbližších dňoch náhodou zatiahne obloha sa dočítaš v dnešných tipoch na víkend.
Hrabať sa v bazároch
Samozrejme, renesancia kaziet nie je tak výrazná, že by zasahovali do britského alebo amerického rebríčka predajnosti, ale vytvorila sa okolo nich zaujímavá komunita ľudí a malých vydavateľstiev zvyčajne nezávislej alebo experimentálnej hudby (dokonca aj slovenských – napr. Z Tapes, Warm Winters Ltd. alebo Mappa). Pred rokmi som celý trend považoval za výstrelok, neskôr za zaujímavý spôsob, ako môžu interpreti vydávať svoju hudbu v malých nákladoch (a za malé náklady) a po rokoch, keď som polofunkčný starý kazeťák v aute vymenil za skutočný prehrávač, zistil som, že ten zvuk sa nedá porovnať s digitálnou čistotou a na tých kazetách niečo je. A v porovnaní s vinylmi nevážia miliardu kíl, takže sa s nimi dá aj sťahovať (ver mi, s vinylmi a sťahovaním mám svoje skúsenosti).
Z bazáru som teda splašil japonský kazeťák Onkyo z osemdesiatych rokov s parádnym retrofuturistickým dizajnom a keď som doma zistil, že nefunguje, starší opravár s dielňou v zafajčenom byte s niekoľkými mačkami mi ho dal dohromady. Na to, že púšťa malý formát, ako sú kazety, je veľký ako gramofón a ten preslávený šum kaziet je pri ňom úplne minimalizovaný. Naopak, kazety majú skutočne pekný teplý zvuk plný basov. A preto, okrem zmieňovanej experimentálnej elektronickej hudby na nich fantasticky funguje hip-hop.
A tak posledné mesiace trávim tým, že svoje obľúbené hip-hopové albumy z 90. rokov hľadám na rôznych internetových bazároch. K niektorým sa dá dostať pomerne jednoducho (špeciálne ak nájdeš predávať niekoho, kto sa o zvýšenom záujme o dobré kazety ešte nedozvedel), iné na eBayi alebo Discogse kúpite za trojciferné sumy, ako napríklad legendárny Nasov album Illmatic. Samozrejme, tak ďaleko som sa v mojej mánii ešte nedostal. Mimochodom, ak by si to s kazetami predsa chcel skúsiť, mám ešte jeden tip. IKEA predáva poličku na korenie, do ktorej kazety pasujú takmer ideálne. Je to najlepší spôsob, ako vystaviť svetu svoju kolekciu.
Top hip-hopové dokumenty
Keď už som spomínal hip-hop, jedna z kaziet, ktorá je v mojej rastúcej zbierke je Enter the Wu-Tang (36 Chambers) od Wu-Tang Clan. A tak ak sa ti páči trend dokumentov, ktoré jednú tému roztiahnu hneď na niekoľko dielov (spomeň si na The Last Dance o Chicago Bulls a Michaelovi Jordanovi od Netflixu), odporúčam štvordielny dokument Of Mics and Men o histórii tejto skupiny. Ide o vyčerpávajúci, ale aj zaujímavý príbeh, ktorý začína klasicky drogami, dílovaním, neúspešnými prvými projektami a pokračuje cez obdobie slávy až k dnešku, keď sa 9 žijúcich členov kapely spolu takmer nerozpráva.
Podobným štýlom je natočený aj netflixovský dokumentárny seriál Hip-Hop Evolution, ktorý rozpráva príbeh rapu pekne od začiatku, teda od prelomu 70. a 80. rokov. Ak teda potrebuješ inšpiráciu na hľadanie kaziet online, tu nájdeš veľké množstvo inšpirácie, keďže rozpráva o všetkých kľúčových menách rapu. Musím sa priznať, že sa k tomuto dokumentu vraciam aj viac ako rok potom, čo som si ho komplet (za dva dni) pozrel. Vyberám si tak svoje obľúbené epizódy na repete.
Temnota od HBO
Doteraz som zo streamingu spomínal len Netflix, no musím sa priznať, že v posledných mesiacoch sa rozhodujem, či pokračovať v platení za dva streamingy, alebo sa držať len jedného. Momentálne je jazýček váh bližšie k HBO Go a môže za to hlavne trojica geniálnych seriálov, s ktorými trávim posledné mesiace. Hovorím o Sopranos, The Wire a Oz.
Posledne menovaný je z nich asi najviac bezútešný, keďže v každom dieli zomrie minimálne niekoľko väzňov. Inak je tento príbeh experimentálneho krídla väznice jedným z top seriálov, ktoré som za posledné roky videl. Napriek tomu, že sa začal natáčať už koncom 90. rokov (čím pokračujem v retro téme týchto tipov), v mnohom preskočil dobu a ukazoval, ako televízia HBO už v tom čase dokázala pracovať so seriálmi podobným spôsobom, ako sa to robí dnes. Ak teda v šialenom aprílovom počasí počasie nebude priať, odporúčam sa naplno ponoriť do seriálovej temnoty.
Zdieľať na