#Vysoké Tatry sú jednoznačne fenoménom, ktorý je vyhľadávaný nielen domácimi, ale aj zahraničnými turistami. A viete prečo je to tak? Nie je to len kvôli ich kráse, nespočetnom množstve turistických chodníkov či ich prírodným dedičstvom. Krásu a čaro im dodávajú aj chaty a ochotní chatári, ktorí vás po náročnej túre privítajú s otvorenou náručou, teplým čajom a skvelým jedlom. Prinášame vám päť chát, ktoré sa určite oplatí navštíviť.
Téryho chata (Terinka)
Ide o najvyššie položenú celoročne otvorenú horskú chatu v našich veľhorách. Chatu postavili v roku 1899 a od svojho založenia nesie meno banskoštiavnického lekára Edmunda Téryho, ktorý sa postaral o rozvoj tatranskej turistiky v vtedajšom Uhorsku. Počas 2. svetovej vojny chatu spravovali vysokoškolskí študenti, ktorí počas povstania ukrývali poľských či ruských utečencov. Od chaty sa naskytne výhľad na Kotlinu Piatich spišských plies, ale aj na okolité štíty ako Lomnický, Ľadový či Pyšný a mnoho ďalších. Najľahší výstup na túto chatu je z Hrebienka a od Zamkovského chaty trvá po zelenej len dve hodiny.
Chata pod Rysmi
Útulňa pod Rysmi je najvyššie položená chata nielen v Tatrách, ale aj na Slovensku. Navštíviť ju však môžete iba v letnej sezóne (jún – október). Prvotná myšlienka o vybudovaní chaty siaha do 19.storočia, ale pre nedostatok financií ju postavili až v roku 1932. Počas jej dlhej histórie chatu pod Rysmi zasiahlo až sedem lavín a tak sa v roku 2010 prikročilo k celkovej rekonštrukcii, aby ju prestali ohrozovať. Slávnostne ju otvorili v roku 2013. Najľahší výstup je z Mengusovskej doliny.
Chata pod Zeleným plesom (Brnčalka)
Ide o horskú chatu v severovýchodnej časti Vysokých Tatier. Leží na konci Doliny Zeleného plesa na severnom brehu. Slávnostne bola otvorená 27. augusta 1897, postupne ju však rozširovali a postupne sa začal objavovať aj spontánny názov Chata pri Zelenom plese. Po znárodnení bola pomenovaná na počesť Alberta Brnčala ako Brnčalova chata. V roku 1992 sa chata vrátila k pôvodnému názvu.
Bilíkova chata (Bilíčka)
Je to celoročne otvorená chata blízko Hrebienku. Od roku 1875 na mieste dnešnej Bilíkovej chaty stála jednoduchá Ruženina chata, ktorá neskôr vyhorela. V 1934 tu bola otvorená Guhrova chata, ku ktorej bola postavená prístavba. O desať rokov bola premenovaná na počesť lyžiara a pretekára Pavla Bilíka, ktorého ako účastníka SNP Nemci zajali a neskôr popravili. Na chate je stanica Horskej záchrannej služby.
Rainerova chata (Rainerka)
Najstaršia chata v našich veľhorách bola postavená Jánom Jurajom Rainerom v roku 1863. Je postavená z kameňa s malými oknami a jednou izbou o rozmere 5×5,5 metra. V roku 1884 zanikla a obnovená bola znovu až v roku 1998. Odvtedy slúži verejnosti ako chata s malým občerstvením bez možností podávania jedál a prenocovania. Je otvorená celoročne okrem sviatkov. Zaujímavosťou a lákadlom tejto malej chatky je malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží. Je cenným dokladom dobovej architektúry chát. Tradíciou chaty je program „Klaňanie Troch kráľom“ pri snehovom Betleheme. Najľahší výstup je z Hrebienka.
Zdieľať na