#Príbeh 23-ročného talentovaného boxera Andreja Csemeza by mohol byť pokojne námetom na celovečerný film. V zlomku sekundy, pri ťažkej autohavárii, mohol prísť o všetko. Bandi, ako mu všetci hovoria, je však bojovníkom nielen v ringu, ale aj v živote. Nevzdal sa a aj navzdory okolnostiam neprestajne kráčal ďalej za svojím snom. Ten sa mu pred pár týždňami splnil, keď si v Paríži vybojoval miestenku na letné olympijské hry do Tokia.
Vizitka:
Meno: Andrej „Bandi“ Csemez
Dátum narodenia: 06. mája 1998 (vek 23 rokov)
Disciplína: Box (stredná váha)
Úspechy: 1. miesto na MEÚ 2018, 3. miesto na EH 2019 v Minsku, 3. miesto na MEJ 2016, 5. miesto na ME 2017, 9. miesto MS 2017
Talent od mala
Bandi začínal s boxom už ako malý chlapec, keď v Galante, neďaleko ktorej býval, otvorili boxersky klub. Už od prvých chvíľ v ňom tréneri videli veľký talent. Ten však sám o sebe väčšinou nestačí, a preto musel Bandi na sebe začať tvrdo makať. Aj keď sa v tom čase stále pohrával s myšlienkou byť futbalista alebo džudista, nakoniec sa začal boxu venovať naplno, a to pod vedením Tomiho Kid Kovácsa. Ten preňho v súčasnosti nie je iba trénerom, ale už aj športovou rodinou. Jasný cieľ, tvrdá práca a vrodený talent sa zakrátko spojili a Bandi začal získavať svoje prvé úspechy.
Ťažká skúška
Po bronze z Majstrovstiev Európy juniorov v roku 2015 a 5. mieste z ME 2017 jeho kariéra zo sekundy na sekundu skončila. Po ťažkej autonehode sa talent slovenského boxu ocitol s otrasom mozgu a zlomenými stavcami v nemocnici. Lekári mu v tom čase nedávali skoro žiadnu šancu nielen na návrat do zápasníckych ringov, ale ani na to, že sa ešte niekedy postaví na vlastné nohy. Život mladého športovca sa tak otočil o 180 stupňov. Tri mesiace nechodil, osem dokonca neboxoval.
Bandi sa ale nevzdal a hlavne sám sebe chcel dokázať, že nič nie je nemožné. S podporou rodiny, kamarátov a trénerov sa nielenže postavil na vlastné, ale neskôr začal aj trénovať. Nezlomnosť a odhodlanie tak doviedlo mladého pästiara späť do ringu.
Vydretý návrat
Rok po nešťastnom momente už Bandi medzi povrazmi zvádzal súboje so svojimi protivníkmi. Aj keď niektoré z nich prehral a dostal dokonca aj K.O., nikdy sa nevzdal a do každého ďalšieho zápasu sa vrátil ešte silnejší. Prvý výrazný úspech po návrate prišiel na Majstrovstvách Európskej únie. Tam sa mu totiž po skvelých výkonoch podarilo dostať až na stupne víťazov, a aby toho nebolo málo, postavil sa dokonca na ten najvyšší.
Ani ďalšie úspechy na seba nenechali dlho čakať. V roku 2019 sa mu darilo aj na Európskych hrách v bieloruskom Minsku. Tam si vo svojej hmotnostnej kategórií do 75 kg vybojoval bronz. Ďalší výrazný úspech zaznamenal len pred pár týždňami, na olympijskej kvalifikácií v Paríži, kde si dvomi víťazstvami a prienikom do semifinále zabezpečil účasť na olympiáde v Tokiu.
Chce medailu
Po náročnom období a vydretom návrate medzi elitu je účasť na olympiáde pre mladého športovca zadosťučinením a splneným snom. Bandi však bude mať najvyššie ciele aj v samotnom Tokiu, odkiaľ by rád priviezol domov medailu. Na jej zisk bude musieť vyhrať tri zápasy, ak bude chcieť brať zlato, musí vyhrať všetkých päť. Dôležitý však bude aj žreb, ktorý prebehne až pred samotným turnajom. Aj keď bude atmosféra olympiády úžasná, Bandi sa sústredí a koncentruje iba na svoje výkony. Slovensko bude mať v tomto športe zastúpenie na OH po dlhých 25 rokoch.
Má svoje vzory
Tak ako väčšina športovcov, aj Bandi má svoje vzory, ktoré ho v ringu motivujú. Okrem trénera Tomiho Kovácsa, ku ktorému vzhliada nielen ako k boxerovi, ale aj ako človeku, sú nimi aj Muhammad Ali a Tyson Fury. Práve legendárneho boxera Muhammada Aliho má aj vytetovaného na predlaktí ľavej ruky. Svojím štýlom a zvesenými rukami počas zápasov pripomína práve svojho idola za čo si vyslúžil aj prezývku „slovenský Muhammad Ali.“ Bandi sa pokúsi napodobniť na olympiáde aj jeho výkony a v Tokiu získať vytúženú medailu.
Zdieľať na