#Ivan Krasko, významný predstaviteľ moderny, sa významne podpísal na dejinách slovenskej literatúry. Bol prozaik, básnik, prekladateľ a miloval symboly, ktoré vo svojich básňach hojne používal.
Aj keď je jeho pravé meno Ján Botto, tak svoje diela podpisoval vždy inak. Poďme zistiť viac zo života tohto výnimočného človeka. Ak ťa nudia seriózne výklady z kníh a chceš spoznať našich národných hrdinov cez odľahčenú optiku, čítaj ďalej.
Vizitka
Vlastné meno: Ján Botto
Pseudonymy: Ivan Krasko, Janko Cigáň, Bohdana J. Potokinová
Dátum a miesto narodenia: 12. júl 1876, Lukovištia, Rakúsko-Uhorsko
Charakteristika: básnik, prozaik, prekladateľ
Významné diela: Nox et Solitudo, Jehovah, Verše
Dátum a miesto úmrtia: 3. marec 1958, Bratislava, Česko-Slovensko
Vyštudovaný chemický inžinier
Vo svojom študentskom živote vystriedal až tri gymnáziá. Začal študovať na maďarskom v Rimavskej Sobote, pokračoval na nemeckom v Rumunsku a štúdium ukončil na rumunskom gymnáziu v Brašove. To mu dalo veľmi dobrý jazykový základ a možno práve preto prekladal texty z rumunčiny.
Po ukončení strednej školy sa vrátil domov, aby pomohol rodine so stavbou mlyna a inými podnikateľskými aktivitami. Neskôr sa v roku 1900 prihlásil na vysokú školu v Prahe na odbor chemického inžinierstva. Po úspešnom ukončení v odbore aj pracoval, a to napríklad v cukrovare.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
V 20. storočí začala byť slovenská literatúra moderná: Prečo to bolo tak? Vypočuj si náš PODCAST
Meno mu vymyslel Svetozár Hurban Vajanský
Nevymyslel si ani vlastný pseudonym, ale urobil to za neho Vajanský. Dovtedy sa pod svoje básne podpisoval ako Janko Cigáň. Keď mu ale mala vyjsť zbierka Nox et Solitudo, tak si povedali, že toto meno nie je pre básnika práve najvhodnejšie.
Meno Ján mu poruštil na Ivan a priezvisko Krasko odvodil od dediny, ktorá susedí s rodnou obcou jeho otca – Kraskovo. Jemu sa to meno zapáčilo, lebo z rodokmeňu zistil, že naozaj patril do rodu Kraskovcov.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Svedkom na svadbe mu bol Hviezdoslav
V novembri 1912 si zobral za ženu svoju snúbenicu Ilonu Kňažovicovú, s ktorou mal tri deti – syna Jaromíra, dcéry Annu Vieru a Evu, ktorá sa vydala za spisovateľa Ladislava Mňačka. Svedkom na ich svadbe bol samotný Pavol Országh Hviezdoslav. Okrem svedka bol aj Kraskovým kritikom. Hovoril, že jeho tvorba je pochmúrna, no on mu na to odvetil, že to píše z hĺbky svojej duše.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nová kniha o Escobarovi: Narkobarónove tajomstvá odkrývajú priamo tí, ktorí ho dolapili
Mal problémy s pľúcnou chorobou
Počas prvej svetovej vojny bojoval ako dôstojník v rakúsko-uhorskej armáde. Dostal sa do bojových formácií v Poľsku, Taliansku a aj Ukrajine. Celú situáciu komplikovalo to, že mal problémy s pľúcami. Kvôli tejto chorobe sa dokonca niekoľkokrát dostal aj do vojenských nemocníc.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Poznal sa so Štefánikom aj Šrobárom
Počas svojich štúdií v Prahe spoznal mnohé známe osobnosti, medzi ktorými bol aj Milan Rastislav Štefánik či Vavro Šrobár. O ich vzťahu existujú aj dôkazy vo forme listovej korešpondencie.
Možno práve tieto dve osobnosti v ňom vzbudili záujem o politiku. Neskôr sa stal poslancom a dokonca aj senátorom za agrárnu Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Ako politik bol čechoslovakisticky orientovaný.
Zdieľať na