#Bol 23. máj 1963, v Berlíne bol zamračený a daždivý večer.
Pred hraničným priechodom na Bornholmskej ulici uprostred Berlína stojí miniatúrny automobil BMW Isetta. Šofér v ňom chce prejsť tou najstráženejšou hranicou na svete – železnou oponou, resp. berlínskym múrom.
Pokus o nelegálny prechod trestajú pohraničníci väzením či rovno zastrelením. Minimálne 600 z nich tu zomrelo. Ale on má všetky potrebné doklady.
Nervozita je cítiť všade – u vodičov aj u vojakov. Hliadkové psy štekajú.
Po viac ako hodine sa Isetta konečne dostáva k závore. Zamračení pohraničníci kontrolujú papiere a prehľadávajú auto. Napätie by sa dalo krájať.
A ešte väčšie muky sú to pre tajného pasažiera ukrytého v tesnom motorovom priestore Isetty. Len niekoľko milimetrov kovu ho chráni pred zrakmi dozorcov.
Zrazu sa otvorí poklop motora a baterka skenuje vnútro.
Zadržiava dych… Ak ho strážcovia teraz nájdu, jeho pokus o útek za slobodou jednotlivca sa zmení na väzenie pre obidvoch.
Nakoniec všetko dobre dopadlo aj pre Kostera, aj pre ďalších 9 ľudí, ktorých sa cez Berlínsky múr podarilo prepašovať v tomto 2,2 metra dlhom a 1,4 metra širokom autíčku. Pozrite si sami v tomto prenádhernom, napínavom minifilme.
Rozpočet isto nebol malý. Tipujem, že táto reklama stála BMW viac ako 100 000 eur len na výrobu.
Ale na to pri pozeraní myslieť nebudete.
Nebudete vedieť, či sledujete nejaký hollywoodsky trhák alebo reklamu.
Nebudete ju chcieť preskočiť, nebude Vás otravovať, budete s napätím sledovať, možno si aj poplačete.
Ale aspoň na vlastných zimomriavkach zažijete, aká pútavá dokáže byť reklama, aké dôležité je v komunikácii rozprávanie príbehov.
Ja viem, že sa to mnohým bude zdať neuveriteľné, čo teraz napíšem, zvlášť v tejto dobe. Ale štatisticky vyjadrené, ľudstvo sa naozaj nemalo nikdy lepšie ako práve teraz.
Tak napríklad ešte pred 34 rokmi ste nemohli len tak cestovať medzi krajinami, kam sa vám chcelo.
Cestovateľské blogy ste si mohli robiť maximálne tak v krajinách východnej Európy, pri nelegálnom prechode vás pokojne mohli zastreliť.
Západniarske kapitalistické médiá boli zakázané, v tom horšom prípade ste mohli skončiť v base.
A keď nebolo dovolené čítať, čo ste chceli, ani nepoďme rozoberať, čo vám bolo dovolené hovoriť.
Veru, rýchlo sme si zvykli a rýchlo sme zabudli, čo všetko máme.
Práve naopak, dnes to nemôže byť odlišnejšie. Obsahu, vnemov, žrútov pozornosti je na svete tak veľa, až marketérov, obchodníkov a všetkých tvorcov obsahu pichne pri srdiečku, keď zistia, koľko ľudí ich naozaj sleduje?
Tak si aspoň dnes večer, na 34. výročie pádu Železnej opony a Berlínskeho múru, napíšte doma na papier 5 vecí, za ktoré ste vďační. Alebo ešte lepšie, založte si niečo, čomu v Time management kurze hovoríme „denníček vďačnosti“.
Aj keď budete mať akokoľvek zlý deň, stále si tam môžete napísať samozrejmosti ako že vidíte, počujete, máte tečúcu vodu z vodovodu, môžete cestovať, písať si, čo chcete, kam chcete… Chápete, čo myslím.
Čo by aj za také veci dalo tak veľa ľudí.
Tak si veďte taký zoznam aj Vy a uvidíte, o koľko sa každý jeden váš deň skrášli! 😊
Filip
Zdieľať na