#Po príchode domov, kedy sa môj mobil konečne pripojil na wifi, mi začali prichádzať správy. Uf. Vôbec som netušila, že som taká žiadaná. Na ich čítanie som nemala chuť. Jediné, po čom som túžila, bola sprcha, posteľ a šálka horúceho kakaa. Poviem vám, byť kráskou je dosť namáhavé.
Ráno múdrejšie večera
Každý má o dobrom ráne inú predstavu. Tá moja spočíva v tom, že si spravím čaj, ktorý si vychutnám v posteli. Potom si trošku zacvičím, prečítam si zopár strán z motivačnej knihy, pomeditujem a idem si pripraviť zdravé raňajky. Moju predstavu však narušil prírodný živel zvaný Kubo.
Už o šiestej mi skočil do perín, pričom mi na tvár vopchal studené nohy. Zásadne behá bez ponožiek. Káva došla, tak ma mama poslala do potravín. Musela som čakať, pretože dnu púšťali len po dvoch. Bola som hladná ako vlk a tešila sa na ovsenú kašu. „Žiadne také!“ povedala mama. „Treba zjesť tlačenku zo včera, hádam ju nebudem vyhadzovať.“ Potrebovala som chvíľku pre seba.
Pomohla som mame upratať, i keď podľa jej výrazu tváre mi bolo jasné, že nikdy nebude absolútne spokojná s výsledkom. Potom som sa zavrela do izby. Na webe som si pozrela zoznam zadaní a pustila sa do učenia. Telefón ma však hypnotizoval. Stále mi prichádzali nové správy a ja som horela zvedavosťou.
Rozhodla som sa pristupovať k učeniu zodpovedne. Vypracovala som seminárnu prácu a až ku večeru som si dovolila otvoriť Facebook. Po prečítaní pár niekoľkých správ som nechápala, v akom svete to žijem.
Nie je nič horšie než muž, ktorému zraníš ego
Najviac správ som dostala od Jana. To sa dalo čakať. Najprv ma presviedčal, nech si dáme druhé rande. Vraj som chutná, sympatická a viem počúvať. Uškrnula som sa, pretože som si spomenula na to, ako ma vôbec nepustil k slovu. Keďže som hneď včera neodpisovala, prešiel do útoku.
Miesto milej kvetinky som sa razom premenila na hovädzí namyslený dobytok, neskôr sa dokonca neštítil ani expresívnejších výrazov. Urobila som jediné, čo som mohla. Zablokovala som ho. Ako povedal sám Jano: „Život je príliš krátky na to, aby som ho mrhala zbytočným vypisovaním.“
Úchyláci sa ani cez noc nevzdávali. Aj od nich som dostala množstvo správ. Všetkých odosielateľov som poslala za Janom. Vďaka Bohu za možnosť blokovania. Nakoniec som sa dostala až k Radúzovi. Odpísala som mu na niekoľko nevtieravých správ. Nemala som komu povedať, čo som vyviedla, tak som to vysypala všetko Radúzovi. Neznámemu mužovi, ktorý nič odo mňa nechcel. Po prečítaní správy mi len poslal mailíka a pár slov. „Super, že si v poriadku. Všetko, je skúsenosť.“ A mal pravdu. Vypla som telefón a išla za Jakubom. Potrebovala som sa aspoň na chvíľu odpojiť z virtuálneho sveta.
Kika
Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.
Zdieľať na