#Nehnevalo ma, že som neurobila skúšku. Ani to, že Fera museli vyviesť z učebne, inak by botanizoval až do rána bieleho. Blbý pocit sa vo mne rodil z iného dôvodu. Zrazu som si nebola istá, či to štúdium bude mať vôbec zmysel. Bezduché bifľovanie sa mi od záchrany sveta zdalo na míle vzdialené. Aby ma nežrali neproduktívne myšlienky, rozhodla som sa konať. Zaklopala som na dvere kabinetu, i keď som mala strach. Riadim sa však heslom: „Rob to, čoho sa bojíš. Len tak prekročíš svoj strach.“
Buďme k sebe úprimní!
Vedela som, že idem do jamy levovej. Pravdu, nič len pravdu a celú pravdu o vede som sa chcela dozvedieť od docenta, ktorý viedol fyziológiu rastlín. Na(ne)šťastie si ma pamätal. Asi sa nedá zabudnúť na študentku, ktorá sa ho snažila ohúriť zákonom chráneným lišajníkom. Mykla som plecom, už som nemala čo stratiť. „Dobrý deň,“ pozdravila som sa, nezabúdajúc na slušnosť. „Dobrý deň, kolegyňa, čo vás ku mne zavialo? Nebodaj máte pre mňa ďalší skvost?“ neodpustil si vtipnú poznámku. Tak teda na mňa nezabudol. O to to budem mať ťažšie ľahšie.
„Prišla som sa vás niečo spýtať, no rada by som bola, aby ste mi nič nezatajovali,“ vyvalila som naňho. Prekvapene zdvihol obočie. „Počúvam vás…“
A tak som začala. Spýtala som sa, či má vôbec štúdium biológie zmysel. Že som síce chcela zachrániť svet, no botanika je pre mňa nutným zlom, v ktorom som sa jednoducho nenašla. Podľa toho, ako ho cukalo, videla som, že som sa dotkla jeho citlivého miesta. Na flóru Slovenska jednoducho nedá dopustiť. Napriek tomu ma príjemne prekvapila jeho odpoveď:
„Veda si vyžaduje vášeň a zanietenie. Musí to byť rozhodnutie, ktorému podriadite všetko. Viem, že prvé tri roky na biológii sú nuda, teda pre niektorých,“ ukázal na mňa prstom. „No ak vydržíte, časom sa dostanete k naozaj zaujímavým veciam. Aby ste však nezapadli do šedého priemeru, budete musieť stráviť nad skriptami nejednu noc. A nielen to. Študovať si ďalšie informácie, ktoré vám otvoria dvere do iného sveta.“ V kabinete nastalo ticho. Očividne očakával odo mňa múdru odpoveď. Keďže som naňho pozerala ako ďateľ do duba, pomohol mi ďalšou otázkou: „Kristína, je biológia vašou vášňou?“
Vášeň je základom všetkého
„Nie, áno, vlastne neviem,“ hapkala som. „A čo ňou teda je?“ Niekde, v hĺbke samej seba, som to vedela. Je to fotografovanie. Síce mám len pár snímok prírody zachytenej na mojom predpotopnom mobile, ale fotenie ma naozaj bavilo. Vnukol mi nápad.
„Dám ešte šancu biológii. Bude to pre mňa výzva!“ odpovedala som. Podľa výrazu docenta som pochopila, že je spokojný s mojou odpoveďou. A ja som sa rozhodla. Začnem viac fotografovať. Mám sa budúci týždeň zastaviť v kníhkupectve, vraj majú voľné miesto brigádničky. A zarobím si na fotoaparát. A biológia? Zatiaľ jej dám šancu. A čo bude ďalej? To ukáže len čas!
Motivovaná Kika.
Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.
Zdieľať na