# Každý z nás to pravdepodobne pozná. Pocit, keď si o sebe myslíme, že sme to najškaredšie stvorenie na svete a všetky nedokonalosti sa nám zdajú omnoho výraznejšie ako pred tým. Niekoho to prejde na druhý deň, no iný si tieto myšlienky nosia v hlave omnoho dlhšie a bráni im to v sebaláske. Takáto bola moja cesta za pozitívnym prístupom k svojmu telu.
Už v detstve moje telo nebolo ideálne. Mala som pár kíl navyše. Okrem pár faldíkov mi to prezrádzalo to, že kamarátky vyzerajú inak. Nemajú také bruško, viac im vidieť kosti, nemajú také líčka… Už ako malé dieťa ma trápilo, že moje číslo na váhe je vyššie. Začalo sa to zhoršovať na základnej škole. Deti vedia byť zlé a keď je niekto mimo štandard, dajú to pocítiť. Ty nie si dobrá v športe, tučné dievčatá by legíny nosiť nemali, nedávaj si tak obtiahnuté oblečenie, mohla by si byť pekná, ak by si nebola taká tučná… Boli sme úplne malí a nik to nemyslel zle, ale vo mne to ostalo dodnes a každú poznámku si dobre pamätám.
V mojej hlave sa vytvorila veľmi silná myšlienka, že som niečo menej. Keď nevyzerám ako ostatní, tak tým predsa klesá aj moja hodnota. Žena by mala byť ozdobou muža, a tak to je. Moje telo, ale nie je ozdobou. Nedokáže behať tak rýchlo ako iné a pritom je tak obrovské. Neverila som, že by som sa niekomu mohla naozaj páčiť a nevážila som si samú seba. Každá aj nevinná poznámka ohľadom môjho tela ma rozplakala a ubíjalo ma to.
Do môjho života prišla osoba, ktorá mi ukázala, že som hodná lásky a aj takéto telo je krásne. O to viac bolelo, keď mi presne tá istá povedala, že by som mala schudnúť. Ochotne mi aj pomôže. Zabolelo to viac ako čokoľvek predtým. Odhodlala som sa, že sa musím zmeniť. Takto to ďalej nejde. Postupne som prestávala jesť a cvičila som každú voľnú minútu. Prišli výsledky, ale ja som neprestala. Stále som si prišla nedokonalá. Čím chudšia budem, tým ma budú mať ľudia radšej. Nemali má o nič radšej oni a ani ja samú seba. Okrem toho som začala mať stavy, kedy som nedokázala ani vstať z postele. Prišla som o silu fungovať.
Môj príbeh mal šťastný koniec. Do môjho života prišli ľudia, ktorí ma upozornili na to, že to nie je normálne. Normálne je jesť, smiať sa, užívať si život a nie hladovať a ležať v posteli. Jesť musíš, aj keď si si dala včera chipsy. Musíš aj keď si sa včera prejedla. Musíš jesť, aj keď si si nestihla dať kardio. Bez jedla neprežiješ. Pribrala som a prišla som o svoju super skvelú postavu, no za to sa mi vrátila chuť do života.
Dnes na svojej postave znovu pracujem. Veľa cvičím a dávam si pozor na to, čo jem. Niečo sa zmenilo. To, čo sa zmenilo som bola ja a nastavenie v mojej hlave. Nerobím to pre niekoho iného alebo preto, aby ma ocenilo moje okolie. Chcem byť zdravá. Chcem byť silná. Chcem byť šťastná. Zamilovala som si šport a nerobím ho už preto, že spálim veľa kalórii. Zamilovala som sa možno do pomalého a náročného procesu, ale stojí to za to. Mám omnoho lepšiu postavu ako pred tým a bez trápenia. Slabé telo sa zmenilo na svaly. Dokážem toho viac a som na seba pyšná.
Stále mám dni, keď sa na seba pozerám a vidím škaredé telo. Zmenila by som ešte toľko vecí. Rozdiel je ten, že si uvedomujem moju hodnotu. Aj keď som mala kilá navyše a rovnako aj teraz som rovnaký človek ako hocikto iný. Moje telo neurčuje moju hodnotu. Aj kebyže nezapadám do ideálu dnešnej krásy, tak sa nič nedeje. Nemôžem sa zapáčiť všetkým. Nik nie je dokonalý a rovnako dokonalou nebudem ani ja. Ak sa necítim dobre, tak niečo zmením, ale pre seba. Preto, aby som sa cítila lepšie JA.
Je to len naše telo a telá sú rôzne. Niekto má krivky, iný je zas rovný. Sme vysokí alebo nízki. Máme kŕčové žily, celulitídu, strie. Nafukuje ma a počas menštruácie som zavodnená. Taká som. Takí sme úplne všetci. Mali by sme sa s tým zmieriť. Naše telá sú krásne a dokonalé také, aké sú. Miluj svoje nohy aj s celulitídou, veď práve vďaka nim môžeš chodiť. Miluj svoje ruky, lebo nimi môžeš niekoho chytiť za ruku. Miluj svoj tuk na bruchu, lebo ochraňuje životne dôležité orgány. Je to dokonalý stroj.
Možno ženy na instagrame vyzerajú dokonale, ale ani ony nie sú. Póza, svetlo, dobrý deň, úpravy. Nenechaj sa tým deptať. Dovoľ tomu, aby ťa to maximálne motivovalo.
Nakoniec mám odkaz pre ľudí, ktorí majú potrebu hovoriť poznámky na telá iných. Hlavne pred nimi. Nie je normálne niekomu povedať, že je tučný. Nie je v poriadku o tom vtipkovať. Nemali by sme to normalizovať. Ty na to zabudneš a príde ti to nevinné. Nevieš čím si ten človek prechádza. Ak má momentálne zlé obdobie, trápi sa, tak ho to môže veľmi zraniť. Niekedy takáto poznámka môže byť spúšťačom psychických chorôb. Nabudúce radšej váž slová.
Zdieľať na