#Aké sú moje najobľúbenejšie miesta? Čím viac cestujem, tým ťažšie sa mi na túto otázku odpovedá. Úprimne, nemám nič obľúbené či vysnívané. Najradšej by som sa pozrela kdekoľvek a zároveň ma vždy každé jedno miesto zaujalo niečím iným. Neviem porovnávať izolovane Faerské ostrovy, šialené a rušné Tokio, alebo mentálne náročný Mumbai.
Najradšej by som čosi porozprávala o každej krajine ci mieste, ktoré som navštívila. Svet je pre mňa nekonečne fascinujúci a kdekoľvek sa ocitnem, mám o danom mieste čo povedať. Rozhodla som sa teda tuto otázku poňať tak, že vám predstavím tri krajiny, ktoré ma silno ovplyvnili osobnostne. Štýlom života a ponímaním každodenného nažívania v danej krajine.
A teda vyberám Irán, lebo predsudky o ňom treba búrať, Mjanmarsko, lebo o tejto fascinujúcej krajine vie málokto a Namíbiu, lebo táto africká krajina púští, národných parkov a oceánov je nekonečne zaujímavá. A verím, že čoskoro vám predstavím ďalšie tri.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Irán
V Iráne som strávila necelý mesiac. Málokde som sa cítila bezpečnejšie, spokojnejšie a viac vítaná. Turizmus tu nie je v takom rozkvete a každého návštevníka tu berú ako dar od Boha. Viacerí nás pozvali k sebe domov a chceli, aby sme u nich prespali a neplatili si hotel, pretože už len to, že cestujeme po ich krajine, je pre nich veľká pocta. Toľko pozvaní na raňajky, pikniky, prespávanie a rôzne aktivity som nedostavala nikde. Otázky, či potrebujeme pomôcť, poradiť, zviezť, najesť, sa stali absolútnou samozrejmosťou. Síce jazyková bariéra nás jemne odďaľovala, chtíč spojiť sa a viac spoznať bol silnejší a cestu na komunikáciu sme si vždy našli.
Irán je izolovaný, málokomu z domácich sa podarí vycestovať za hranice. Netušia, aký je svet tam vonku, mnohí sa s vami chcú rozprávať. Chcú vedieť, čo sa deje za hranicami, mnohí sa nás pýtali na život v Európe. Veľmi ich zaujíma, ako je Irán vo svete vnímaný a či ľudia majú Peržanov radi. Boja sa, aká je ich reputácia po všetkom, čo ľudia čítajú a vidia v médiách. A ja už nikdy podľa médií žiadnu krajinu súdiť či škatuľkovať nebudem – lebo aj práve Irán mi napríklad ukázal, že realitu médiá veru neodzrkadľujú.
Pre mňa je cestovanie zväčša o pocite, ako sa v danej krajine cítim. No a v Iráne som sa cítila veľmi spokojne, pokojne, obohacujúco a najmä v peknom spojení s tamojšími ľuďmi. Tešia sa z vás, ľahko sa tu cítite doma. A veľa sa naučíte.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Mjanmarsko
Cestovanie akoukoľvek krajinou juhovýchodnej Ázie ma naučilo najmä žiť pre prítomnosť. Ľudia tu žijú zo dňa na deň – doslova. Nezaujíma ich, čo bude zajtra, respektíve, čo bolo včera. Zobudia sa a hlavná misia je prežiť daný deň z ani nie dolára na deň – pre celú rodinu. To, čo sa deje tu a teraz je dôležité.
My v rozvinutých krajinách sa veľakrát zaoberáme minulosťou, ktorú už zmeniť nemôžeme. Zároveň sa často obávame, respektíve zamýšľame nad tým, čo príde, čo sa stane, čo ak, čo ak nie, a tak ďalej. Je to, samozrejme, prirodzené, keďže mame úplne iné priority a iný životný štandard, ale mnohokrát nám tým pádom uniká radosť zo súčasného okamihu a z maličkostí.
Mjanmarsko mi to ukázalo tiež. Stretla som tak radostných ľudí, usmiatych a veselých, až som sa začala zamýšľať, ako je to možné – veď nemajú ani riadnu strechu nad hlavou. Obrovský kontrast nekonečne pozitívnej radosti zo života a zároveň smutný deficit základných životných potrieb. Je krásne a fascinujúce vidieť, že sa v tomto dá nájsť šťastie. Je to krásna krajina, ktorá síce aktuálne čelí smutným politickým udalostiam, no za iných okolností má pre návštevníka naozaj čo ponúknuť a čo-to ho naučiť.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Namíbia
Namíbia je jednou z tých krajín, od ktorých som absolútne netušila, čo čakať. Afriku mám precestovanú menej, zároveň som o Namíbii vedela máličko. Cestovanie po krajine mi ukázalo skutočnú rôznorodosť. Od púští, cez jedny z najväčších piesočných dún na svete, po nespútaný oceán, národné parky s jednou z najväčších zvieracích diverzít na svete až po opustené nemecké mestečká a silný vplyv nemeckej kolonizácie. Doslova sme sa párkrát pri cestovaní pozastavili s otázkou, či náhodou nie sme v Nemecku. Architektúra, nápisy na uliciach, jedlo – schnitzel takmer v každej reštaurácii a mnoho iného.
Je pre mňa zaujímavé, akú rôznorodosť môže jedna krajina ponúkať a zároveň, aké silné stopy vie história zanechať. Ak vás láka Afrika, no trošku civilizovanejšia, tiež história a príroda, Namíbia je skvelou voľbou. Mňa naučila veľa o minulosti, rasizme, kolóniách a tiež o zvieracích druhoch. A rovnako tak aj, že cestovanie s rodičmi je skvelé – budovať spolu zážitky, spomienky a tráviť spolu 24/7 je to, čo doma nezažijete. Najmä po tom, čo ste už z domu dlhé roky odletení.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Tak, tri krajiny a pocity, ktoré vo mne zanechali. Tieto riadky píšem z indonézskeho ostrova Lombok, tak nabudúce možno niečo práve o tomto kúte sveta.
Zdieľať na