#Možno si myslíš, že kontinenty sú stabilné kusy pôdy, ktoré sa delia len tam, kde im to umožnia tektonické platne. Najnovšie vedecké poznatky však ukazujú, že pod povrchom našej planéty sa deje čosi oveľa zaujímavejšie. Kontinenty sa totiž nielen lámu na povrchu, ale sa pomaly odtŕhajú aj zdola.
Nové vedecké poznatky
Portál Science Alert píše o tom, že odborníci sa zameriavali na spôsob, akým sa kontinentálny materiál môže dostať pod oceán do oblastí, kde by vôbec nemal byť – mnohé sopečné ostrovy totiž vykazujú chemické znaky, ktoré sú typické skôr pre kontinenty. Vysvetlenia geológov na tento jav sú rôzne, no doposiaľ nič z toho dostatočne nesedelo.
Najnovšia štúdia však priniesla prelomové zistenia, ktoré menia všetky poznatky. Vedci zistili, že keď sa kontinenty začnú rozpadávať, nevznikajú len známe trhliny na povrchu, ale proces prebieha aj 150 a viac kilometrov pod nami. Ide o pomalé delenie kontinentálnych koreňov, ktoré si môžeš predstaviť ako malú vlnu prechádzajúcu popod kontinent.
Tam jemne narúša jeho základňu a postupne odtŕha malé kúsky, ktoré sa následne pohybujú bočne, aj viac než tisíc kilometrov, až do oceánskeho plášťa. Celý proces je pritom extrémne pomalý, no v geologickom čase je považovaný za dramatickú zmenu. Práve tieto oddelené kúsky zohrávajú veľkú rolu pri vulkanizme v oblastiach, kde by vlastne vôbec nemal existovať.
Chemické stopy v plášti
Ako uviedol portál SciTech Daily, mnohé sopečné ostrovy, vrátane Vianočného ostrova, v severovýchodnom Indickom oceáne obsahujú nezvyčajne vysoké hladiny určitých chemických prvkov, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v kontinentálnej kôre. Vedci už dlhšie tušia, že k tomuto obohacovaniu dochádza preto, že silné procesy hlboko v rámci Zeme mixujú staroveký recyklovaný materiál do plášťa.
„Vedeli sme desaťročia, že časti plášťa pod oceánmi vyzerajú zvláštne kontaminované, akoby sa tam nejako dostali kusy starých kontinentov,“ povedal Thomas Gernon, profesor prírodných vied a vedúci autor štúdie. „Ale neboli sme schopní primerane vysvetliť, ako sa tam dostal všetok tento kontinentálny materiál“.
Kontinentálny model
Nový model presvedčivo ukazuje, že za to nemôže len recyklácia oceánskych dosiek či stĺpy horúcej magmy. Kontinentálny materiál sa tam dostal aj inak – pomalým odlupovaním kedysi obrovského superkontinentu Gondwana. Keď sa Gondwana rozpadla, plášť pod ňou nezačal „oddychovať“, skôr naopak. Vytvorili sa vlny, ktoré rozrušovali jeho spodné vrstvy a odvádzali úlomky starého kontinentu smerom k oceánom.
Tie sa potom postupne dostali do magmy a vytvorili chemický podpis, ktorý je dodnes jasne čitateľný. Zaujímavé je aj to, že tento efekt trvá veľmi dlho. Podľa vedcov môže obohatenie plášťa pokračovať desiatky miliónov rokov po rozpadnutí kontinentu. Aj keď sa na povrchu situácia zdá stabilná, hlboko dole stále prebiehajú dynamické zmeny.
Aktivita planéty
Zdá sa, že naša planéta je omnoho aktívnejšia, než by sa dalo predpokladať. Stále prináša nové a nové prekvapenia, ktoré menia pohľady na to, ako Zem v skutočnosti funguje. Objav doposiaľ nepoznaných pohybov plášťa, ktoré menia kontinenty, rozširuje obzory. Rovnaké procesy môžu spúšťať napríklad výbuchy diamantových magiem, meniť tvar kontinentov a dokonca vytvárať vysoké horské pásma uprostred kontinentálnych blokov. Kontinenty teda rozhodne nie sú len statické kusy. Neustále sa hýbu, formujú a prenášajú svoju stopu aj do oblastí, ktoré sa zdajú nedotknuté. Vnútro Zeme stále skrýva množstvo príbehov, ktoré vedci len teraz začínajú odhaľovať.
Zdieľať na