#Vo veku, kedy väčšina jeho rovesníkov rieši domáce úlohy, on lieta desiatky metrov nad zemou. Mladý slovenský skokan na lyžiach Hektor Kapustík pochádza zo športovo založenej rodiny a tomuto športu sa venuje od útleho detstva. Svojou vytrvalosťou dosiahol mnohé významné úspechy nielen v rámci Slovenska, ale aj na medzinárodnej pôde.
V jednom rozhovore si prezradil, že ako trojročný si začal lyžovať na zjazdovkách, ale skúšal si rôzne triky a skoky, tak ťa otec zobral na skokanské mostíky do Banskej Bystrice. Vraj si sa najskôr bál, keď si videl preteky. Čo ťa nakoniec presvedčilo, aby si to sám skúsil?
Bolo to tak, že som sa bál, ale nebolo to predtým, ako som to skúsil. Ja som začal skákať po pretekoch, ale zľakol som sa, keď som prvýkrát spadol. Potom som po roku začal skákať znova. Neviem presne, čo ma presvedčilo – asi len to, že som tomu chcel dať druhú šancu.
Čo bolo pre teba najväčšou výzvou, ktorú si musel prekonať?
Pre mňa bolo najťažšie sa pustiť z mostíka K-30 v Banskej Bystrici. Tam som sedel na lavičke asi aj 30 minút, kým som sa odhodlal.
Nedávno si vytvoril slovenský rekord, keď si skočil 202 metrov. Bol to najdôležitejší moment tvojej kariéry?
Určite, dá sa to brať ako jeden z prelomových bodov mojej kariéry. A asi aj najdôležitejší…
Aké si mal pocity, keď sa to stalo? Bol to okamih, na ktorý si dlho čakal?
Ako už som povedal, je to pocit, ktorý sa nedá opísať. Ten čas strávený vo vzduchu bol najlepší pocit môjho života, teda aspoň zatiaľ. Na tento okamih som sa tešil veľmi dlho a čakal som naň ešte dlhšie. Vedel som, že to príde, len som nevedel, že tak skoro.
V podstate nedávno (koncom marca 2025) vznikol aj nový svetový rekord v skokoch na lyžiach, keď slovinský športovec Domen Pevc skočil 254,5 metra. Nie je dnes v porovnaní s minulosťou oveľa náročnejšie siahať na takéto méty a prekonávať ich? Alebo máte ako skokani aj lepšie vybavenie či podmienky?
Určite je to náročnejšie, lebo letieť tak ďaleko nie je ľahké a dopadnúť v podstate na rovinu tiež nie. Síce máme lepšie podmienky a vybavenie, ale je ťažké pristáť „na rovine“.
Extrémny rekord sa zhruba pred rokom udial aj na provizórnom mostíku Red Bull, kde japonský skokan skočil až 291 metrov. FIS ho však neuznala, keďže sa nekonal v oficiálnych podmienkach. Ako sa profesionálni skokani pozerajú na takéto „kaskadérske kúsky“?
Neviem, ako to majú ostatní skokani, ale ja som sa na ten let Ryoyua pozeral tak, že je to kráľ v letoch na lyžiach. Aj keď mu to neuznali, skočil ďalej ako hocikto iný.
Čo je v tomto športe tvojím najväčším snom?
Môj najväčší sen je prekonať svetový rekord. Momentálne to znamená skočiť 255 metrov. Raz v mojom skokanskom živote chcem byť „ten, čo skočil najďalej“.
Čo považuješ za vec, ktorá ti pomohla uspieť v tomto športe? Koľko percent je „talent“ a koľko drina?
Určite je to talent, ktorý mám na skoro každý šport, čo skúsim, ale nie je to len o tom. Myslím si, že aj celkom dosť makám. Keby som to mal vyčísliť v percentách, bolo by to asi 50 na 50.
Robíš vraj aj skoky na lyžiach aj severskú kombináciu, čo je vlastne mix behu na lyžiach aj skokov. Prečo? Nie je jednoduchšie sústrediť sa na jednu vec? Alebo to prináša aj iné výhody?
Áno, okrem skokov robím aj severskú kombináciu. Bežky pomáhajú ku skokom, avšak nie vtedy, keď sa na nich trénuje až príliš. Preto sa z 90 percent mojej prípravy sústredím na skoky. Bežky sú len taký doplnok, čo mi ku skokom pomáha.
Skoky na lyžiach vyzerajú dosť nebezpečne. Čo všetko sa v danom okamihu môže pokaziť a ako to ty sám vieš ovplyvniť?
Vyzerajú celkom dosť nebezpečne, ale je to veľmi bezpečný šport. Pokaziť sa veľmi nemá čo – najväčšiu rolu tam hrá vietor. Keď sa skokan pustí a kým príde na hranu, vietor sa môže zmeniť. Vtedy sa zo skokov stáva nebezpečný šport, ale stáva sa to málokedy, lebo skoro všade tréner vidí, aký je vietor silný a z akého smeru prichádza.
Asi sa nebudeme pýtať, či máš v takej výške strach, ale predsa, čo ti ide hlavou tesne pred skokom?
Tesne pred skokom asi iba to, ako sa teším do vzduchu, lebo ten pocit vážne milujem.
Slovensko zrejme nemá ideálne podmienky na tento šport, hoci v minulosti vraj boli mostíky v mnohých horských dedinách, súťaže sa vysielali naživo, mali množstvo fanúšikov. Ako je to dnes?
Slovensko v podstate podmienky pre vrcholového športovca v skokoch na lyžiach nemá, iba pre malé detičky, aj to nie najlepšie. Fanúšikov je celkom dosť, aj teraz, ale nechodia na preteky, lebo na Slovensku žiadne nebývajú.
Ako vyzerá tvoja príprava? Je tá v zimnej sezóne odlišná od letnej?
Príprava v lete je v podstate behanie, bicyklovanie a plávanie v čase, kým je prestávka po zimnej sezóne. Potom je to rovnaké ako v zime, takže samé cestovanie za tréningami.
Čo považuješ za najťažšiu časť svojho tréningového režimu?
Asi bežky. Veľmi ten šport nemusím, ale pomáha to samotným skokom, takže nemám na výber. Okrem toho je všetko zvládnuteľné…
Navštevuješ športovú školu, vďaka ktorej vieš zladiť študentské povinnosti s tréningami. Bolo by to na bežnej škole oveľa náročnejšie?
Na bežnej škole by to bolo určite oveľa ťažšie, lebo by som nemal takú voľnosť, ktorú kvôli cestovaniu potrebujem. Môj obľúbený predmet je angličtina – aj preto, že máme super učiteľa, ale tiež kvôli tomu, že to vo svete využijem.
Vraj miluješ adrenalín a podobné aktivity. Aký najadrenalínovejší šport si vyskúšal?
Okrem skokov na lyžiach asi skok do vody. Keď sme v Chorvátsku, tak nič iné nerobím, len skáčem do vody a hľadám čo najvyššie miesto. Zatiaľ to bolo 16 metrov.
Vo voľnom čase hráš rád spoločenské hry a pozrieš si dobrý film. Aký žáner je tvoj najobľúbenejší? Prípadne, ktorú snímku alebo seriál si vieš pozrieť aj x-krát za sebou?
Čo sa týka spoločenských hier, tak asi iba basketbal a tam to končí. Skôr som na filmy – najradšej mám akčné komédie, napríklad Centrálna Inteligencia. To som vážne videl x-krát…
Pri filmoch nám nedá neopýtať sa, čo ako skokan hovoríš na snímku Orol Eddie (Eddie the Eagle)?
Orol Eddie je veľmi dobrý film a mám ho veľmi rád. Tiež som ho videl viackrát, vie ma veľmi namotivovať.
Kdesi si povedal, že jediná vec, ktorú ľutuješ je, že pre športové povinnosti nemáš veľa priateľov. Koľko máš reálne času na súkromie?
Nikdy som nepovedal, že nemám veľa kamošov. Mám ich veľa, len s nimi netrávim dosť času. Času na súkromie mám veľmi málo, hoci to neviem odhadnúť presne na deň, ale je ho fakt až príliš málo. Zakaždým, keď som doma, trávim čas hlavne s rodinou a troma kamarátmi, ktorí sú pomaly aj súčasťou rodiny, lebo bývame skoro úplne vedľa seba.
Pomohli ti tvoje aktuálne úspechy viac sa zviditeľniť? Stúplo ti množstvo fanúšikov?
Určite áno. Bol to moment, kedy som vedel, že to obletí celé Slovensko. A áno, stúpol trošku aj počet fanúšikov.
Čo by si odkázal deťom a mladým ľuďom, ktorí by skoky na lyžiach chceli skúsiť?
Hlavne, aby sa toho nebáli, aj keď na začiatku prídu nejaké pády. Treba sa cez to dostať, postaviť sa a skúsiť to znova.
Zdieľať na
Zdieľaní