#Kristína Cornerová pôsobí v Newschool Underground Dance Studio v Bratislave, ktoré len minulý rok založil Pablo Gomez Calderon z Latinskej Ameriky. Kristína tu tancuje a učí hip-hop, ale aj reggaeton či ladies commercial classes. Talentovaná tanečníčka je tiež členkou ženskej tanečnej skupiny Morenas, s ktorou robí rôzne latino show v kostýmoch priamo z Brazílie, alebo aj tanečné vystúpenia v štýle salsy, salsatonu, bachata či reggaetonu.
Venuješ sa viacerým tanečným štýlom, ktorý z nich ťa najviac baví?
Hip-hop, pretože som na ňom vyrastala. Aj moje choreografie sa trochu menia, obsahujú aj prvky salsy či bachaty, ale vždy ma to ťahá k hip-hopu.
Ako si sa dostala k hip-hopu a celkovo k tancu?
Už na základnej škole sme mali hodiny hip-hopu, ktoré začala navštevovať celá trieda. Ja som neskôr prestala, pričom som videla, že spolužiačky chodili aj na súťaže. Povedala som si, že to chcem aj ja. Musela som ísť od úplného začiatku, chodila som na hip-hop s úplne malinkými deťmi.
Ako si sa medzi malými deťmi cítila, keďže si bola trochu staršia?
Jeden rok som kvázi pretrpela, nenašla som si ani kamarátky. Už keď je medzi deťmi rok či dva rozdiel, tak to dosť cítiť. Čakala som na moment, keď budem môcť ísť sa svojimi spolužiakmi a kamoškami a vyrovnať sa im v tanci.
Môžu s hip-hopom začať aj starší ľudia, povedzme po 30-ke, keďže už nie sú takí flexibilní ako malé deti?
Určite áno. Pri hip-hope ani nepotrebuješ byť flexibilná, skôr naučiť svoje telo novým pohybom. Niektorým to ide úplne skvele, mala som súkromné hodiny s jedným mojím zverencom, Leom, ktorý mal už na prvej hodine perfektné pohyby. Samozrejme, na začiatočníckej úrovni, ale niektorí ľudia majú cit pre tanec a je pre nich oveľa prirodzenejší. Iní majú väčší problém, možno až tak neovládajú svoje telo, iní predtým robili inú pohybovú aktivitu a v tanci sa to ukáže.
Dokáže sa hip-hop naučiť úplne každý? Mala si aj prípady, ktorým to nešlo a povedala si si, že sa ho nikdy nenaučia?
Určite sa ho naučí úplne každý, po nejaký level. Videla som už aj prípady, že dievčatá začali tancovať v 25-ke. Stali sa profesionálnymi tanečnicami. Nie som si istá, či by som dokázala takto neskoro niekoho naučiť tanec ja sama. Vyžaduje si to totiž veľa tréningov.
Tanečná pamäť je niečo, čo si musíš vybudovať. Je to rovnako ako s učením básní – keď sa už naučíš päťdesiatu básničku, tak ti to pôjde ľahšie a rýchlejšie. Rovnako je to s tancom, potrebuješ si vytrénovať pamäť aj telo, aby si naň zvyklo. Úplné drevo neexistuje. Navyše, tanec má byť o zábave.
Vieš tanec zabudnúť? Napríklad po nejakom úraze, ktorého liečba trvá dlhodobo, aj niekoľko mesiacov?
Odmalička som tancovala, v 18 rokoch som prestala a päť rokov som mala stopku. Potom som sa k tancu vrátila a kroky som nezabudla. Áno, vyjdeš z formy – keď si predtým budovala napríklad ostré pohyby alebo niečo podobné – tak na tom budeš musieť ešte popracovať.
Máš aj starších žiakov?
Vôbec sa nepýtam dievčat na vek, ale viem, že niektoré majú deti. Úplne v pohode to zvládajú, chodia na otvorené hodiny ladies commercial classes.
Pri ladies commercial classes musíš byť sebavedomá, majú tvoje zverenkyne s týmto problém?
Veľmi často. Tanečné sebavedomie si tiež musíš vybudovať. Ale dá sa to. Ženy sa snažím najviac podporovať, snažím sa ich upokojiť, ak napríklad zabudli nejaký krok. Ak poznajú iba päť krokov z celej choreografie, tak je to stále skvelé. Dôležité je, aby sa ony cítili pri tanci dobre. Môžem ich podporiť, avšak ony musia samy odhodiť zábrany.
Mala si niekedy sama problém so sebavedomím?
Mimo tanca som bola vždy sebavedomá žena, poznala som svoje silné stránky. V tanci som si dlho neverila a začala som si veriť až po príchode do Newschool a stretla som Pabla, jej zakladateľa. On vo mne videl potenciál a vďaka nemu som si začala veriť. Predtým, keď som chodila na hodiny, som bola bojazlivejšia a skrývala som sa.
Vystupovala si predtým pred publikom?
Áno, ale to mi veľmi nepomohlo, pretože sme tam boli viacerí tanečníci. Keď som vedela, že sú tam, tak som sa až tak nehanbila. Ak som vystupovala sama za seba, vtedy som bola veľmi hanblivá.
Tancuješ aj sambu, salsu, salsaton, reggaeton či bachatu, ako si sa od hip-hopu dostala k latinsko-americkým tancom?
Raz som sa dostala do tanečného štúdia Bailadore, kde učia latino a spoločenské tance a tu som spoznala jednu babu, Kiku. Predtým som si prešla castingom a nerozumiem, ako je možné, že ma zobrala, pretože dovtedy som netušila, že vôbec existuje nejaká bachata či salsa.
V tom čase robili casting v reggaetone, kde ma zlanárila kamoška. Raz som videla jednu tanečnicu reggaetonu, z ktorej som bola úplne unesená. Pri nej som sa dostala aj k ostatným štýlom – salse, salsatonu či bachate. Neskôr som prestala a po piatich rokoch som sa dostala k Morenas.
Nemala si opäť problém s krokmi po dlhšom čase?
Nie, strašne mi vtedy chýbal tanec. Budovala som biznis a nemala som naň čas, nemala som ani peniaze, tak som si nemohla dovoliť otvorenú hodinu. Keď už som mala opäť peniaze, tak som začala chodiť na open class. Pred pauzou som bola trochu stratená, keď som sa vrátila, tak som si tanec začala viac uvedomovať. Môžeš tancovať tak, že nerozmýšľaš nad ničím, alebo môžeš rozmýšľať nad konkrétnymi pohybmi.
Čo robí tvojim študentom a študentkám najväčší problém?
Sebavedomie. Veľa ľudí sa bojí prísť na hodinu. Kedysi som robila ťažšie hodiny, takže sa sem prihlásili väčšinou ženy, ktoré predtým tancovali, prestali a u mňa opäť začali. Začiatočníci sa buď hanbia ukázať, čo v nich je, alebo sa postupne vzdávajú. Pri začiatočníkoch je opäť problémom tanečná pamäť, ale snažím sa im vysvetliť, že si ju časom vybudujú.
Ktoré pohyby sú pre začiatočníkov najťažšie?
Tie, s ktorými sa doteraz nestretli. Je to však individuálne, pretože niektorí sa predtým venovali gymnastike, takže dokážu robiť gymnastické prvky v tanci, iný zas hral futbal a bude robiť skvelý footwork. Ide o pohyby, s ktorými sa predtým veľmi nestretli.
Pôsobíš aj v tanečnej skupine Morenas, s ktorou vystupuješ aj na rôznych eventoch. Ako fungujete?
Sme pomerne nová tanečná skupina, pôsobíme iba štyri roky. Väčšinou chodíme na firemné akcie, napríklad, v poslednom čase sme tancovali na vianočných večierkoch pre zamestnancov rôznych firiem, alebo na narodeninové oslavy. Vystupovali sme však aj v škôlke. Zákazníci si vyberú druh tanca, počet choreografií a počet dievčat. Od toho sa odvíja cena. Najviac tancujeme sambu, keďže vizuálne vyzerá najlepšie vďaka veľkým farebným kostýmom.
Odkiaľ pochádzajú tieto kostýmy?
Kostýmy na sambu pochádzajú z Brazílie, odkiaľ nám ich dovezú. Na každý štýl máme iné kostýmy. Pri salse napríklad nemáme veľké pierka, iba body so strapcami. Jedine samba má veľkolepý kostým. Každá choreografia má však iný kostým.
Čo ťa na samotnom tanci najviac baví?
Tanec je extrémnou meditáciou. Myslím si, že každý by mal tancovať. Aj keď prídeš na hodinu tanca, tak nemáš čas myslieť na to, čo máš robiť doma či v práci, vypneš telefón aj mozog, pretože sa snažíš ovládať svoje telo a zapamätať si kroky. Užívaš si ho, preto vypneš hlavu a na všetko zabudneš.
Stretla si sa s nejakou formou sexualizácie? Či už na súťažiach alebo na eventoch, kde si ťa zajednali?
Na vystúpeniach sa to stáva, na sociálnych sieťach ani veľmi nie. Tam mám väčšiu komunitu báb, ale na eventoch sa to stáva. Ak je kostým trochu viac odhaľujúci, prichádzajú blbé poznámky od chlapov. Ako profesionál, ktorý si chce zarobiť, sa im však nemôžeš brániť, len sa musíš usmievať.
Ak však akciu organizujem sama, tak takýchto ľudí pošlem kade ľahšie a postavím sa za svoje dievčatá. Ak akciu organizuje niekto iný a ja som tam iba ako tanečník, tak nepoviem nič, pretože nechcem, aby tento človek prišiel o svojho klienta.
Kam by si to chcela v tanci ešte dotiahnuť?
Vôbec neviem, pretože som ešte stále v šoku z toho, kde som sa momentálne dostala. Začala som učiť iba pred trištvrte rokom, pretože som si nikdy nevedela prestaviť, že by som učila tanec. Pablo, zakladateľ Newschool, mi vždy hovoril, že by som bola skvelou učiteľkou.
Vtedy som bola z toho dosť vystrašená, ale nemala som s tým problém. Úplne som sa do výuky tanca zamilovala, pretože predtým som raz za čas mala otvorenú hodinu s kamarátkou. Keď som začala, už som presne vedela, ako majú vyzerať moje hodiny a ako sa na nich majú ľudia cítiť. A sama som vedela zabezpečiť, aby bola hodina taká, akú som si predstavovala (úsmev).
Zdieľať na