Sochy z krvi a vygumovaný obraz: 5 umeleckých diel, ktoré vyvolali pobúrenie

Fantázii sa medze nekladú a platí to aj v umení (Zdroj: Pexels/Olga Lioncat)

#Zrejme si už niekde natrafil na fotku Michelangelovho Dávida, ktorému zakrývajú kovové figové listy pohlavné orgány. Je zaujímavé, ako bolo toto veľkolepé dielo naprieč stáročiami cenzurované.

Už v 16. storočí vyvolala 5 metrová mramorová socha obrovské pobúrenie, neskôr jej replike pridali spomínané figové listy a najnovšie pre ňu odstúpil riaditeľ floridskej školy. Dôvod? Podľa rodičov boli ich deti vystavené pornografii, pretože im ukázal fotky tejto skulptúry od renesančného majstra Michelangela.

V tomto článku ti Hashtag predstaví 5 diel, ktoré šokovali verejnosť, no pomohli nanovo definovať slobodu v umení.

Quinn vložil do série búst Self samého seba

Každých päť rokov (1991 –  2011) si britský umelec Marc Quinn odobral 5 l vlastnej krvi a vlial ich do priesvitnej chladenej formy z vlastnej tváre. Výsledkom je séria autoportrétov, o ktorých môže autor tvrdiť, že do nich zo seba vložil viac, než ktorýkoľvek umelec pred ním.

Môžeš ju vnímať ako výstrelok na goticko-upírsky štýl, no rovnako aj odvážny počin sebaobetovania sa umeniu. Nespája sa ti s touto „myšlienkou“ napríklad samotný život a dielo Vincenta van Gogha?

Nábytok v štýle Allena Jonesa

Sporo odeté ženské figuríny, pretvorené na kus nábytku a vymodelované ako Stolička či Stôl. Morbídne a obscénne? Aj taká je tvorba britského popového umelca Allena Jonesa.

Je pochopiteľné, že tieto diela nesadnú každému, no v marci 1986 (na Medzinárodný deň žien) bola dvojica aktivistov pobúrená natoľko, že figuríny poliala kyselinou, ktorá im rozožrala tvár a krk.

Je Rauschenbergov obraz bez obrazu stále obrazom?

Americký umelec Robert Rauschenberg vyskúšal obrátený proces tvorby diela. Namiesto pridávania ťahov štetcom alebo ceruzkou, sa tieto stopy rozhodol odstrániť. Na tento experiment presvedčil holandsko-amerického abstrakcionistu Willema de Kooninga, aby obetoval jednu z najnovších kresieb.

Výsledkom je papier zbavený pôvodného diela, ktorý vyzýva pozorovateľov, aby sa rozhodli, či je obraz bez obrazu stále obrazom, alebo či je skutočným dielom samotný rám obklopujúci prázdnotu. Čo si o tom myslíš ty?

Zničený nafukovací Strom Paula McCarthyho

Niekedy neprichádza cenzúra od kurátorov výstav, ale do rúk ju vezmú samotní „obdivovatelia“. Skúsenosť s tým má aj americký umelec Paul McCarthy, ktorý v roku 2014 vystavil na námestí v Paríži (ako vianočnú inštaláciu) obrovskú nafukovaciu sochu Stromu.

Jej tvar totiž niektorým pozorovateľom pripomínal sexuálnu pomôcku, preto sa ju rozhodli zničiť a zranenia utrpel i samotný umelec, ktorého udreli do tváre.

Tracey Emin vystavila svoju neustlanú posteľ

Považujú ťa doma za lenivca len preto, že si ráno nedáš posteľ do poriadku? Povedz, že robíš umenie! Britská umelkyňa Tracey Emin vystavila tú svoju v roku 1998 ako inštaláciu s názvom Moja posteľ.

Hoci je tento kus nábytku neodmysliteľnou súčasťou mnohých svetoznámych malieb – od Tizianovej Urbinskej Venuše, po Van Goghovu Spálňu v Arles, Traceyna inštalácia dlhodobo a intenzívne pobúrila spoločnosť. Odráža totiž depresívnu epizódu jej života, kde materiálny chaos reprezentuje rozhádzanú psychiku.

Šok zrejme vyvolala trúfalosť, ukázať „neporiadnosť“ ženy priamo v múzeu, kde dominovali diela mužov.

Mali by v umení existovať nejaké hranice?

Sleduj náš TikTok

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame