#Ak si myslíš, že zvieratá nemajú dosť rozumu, si na veľkom omyle. Niektoré z nich vedia byť dokonca veľmi vynaliezavé a prešibané. Pozri sa, ktorí zástupcovia živočíšnej ríše sa dostali do rebríčka najinteligentnejších tvorov.
Zoradiť zvieratá podľa inteligencie je pomerne náročné. Vedci to posudzujú z hľadiska najvyššej preukázateľnej kognitívnej úrovne, čiže schopnosti poznávania.
Najčastejšie sa pri skúmaní využíva kombinácia niekoľkých kritérií, ako napríklad schopnosť riešiť problémy, sebauvedomenie, čo sa preukazuje tzv. zrkadlovým testom, sociálne učenie, emocionálna inteligencia a empatia či abstraktné myslenie a plánovanie.
20. Svrček
Hoci svrčky nepatria medzi „géniov“ živočíšnej ríše, prekvapili vedcov svojou zmyslovou a priestorovou inteligenciou. V ich živote zohráva kľúčovú rolu akustika – samce vydávajú zvuky na prilákanie samičiek podľa podmienok prostredia či dokonca podľa konkurentov v okolí, čo naznačuje, že im nie je cudzia ani istá taktika.
V štúdiách ukázali vysokú schopnosť prispôsobivosti, vedia si zapamätať cestu, učiť sa nové trasy a meniť svoje správanie podľa skúsenosti. Vedia vytvárať „mentálnu mapu“ prostredia, ktorú využívajú pri návrate do svojich úkrytov. Reagujú tiež na vonkajšie podnety ako svetlo, teplota a vlhkosť, a vedia podľa nich meniť rytmus svojej aktivity.
19. Papagáj Ara
Veľké farebné papagáje sú známe svojou vysokou sociálnou aj kognitívnou inteligenciou, ktorá je porovnateľná so 4- až 5-ročným dieťaťom. Rýchlo sa učia slová aj zvuky, a to najmä pomocou imitácie. Majú dlhodobú pamäť a často sa učia aj na základe svojich skúseností. Dokážu riešiť hádanky a rozpoznať vzory.
Niektoré štúdie ukazujú, že rozumejú konceptom „rovnaké“ a „iné“. Sú veľmi spoločenské, v prírode tvoria silné partnerské vzťahy a komplexné hierarchie. Vedia tiež „vyjednávať“, napríklad vtedy, keď sa delia o jedlo so svojimi partnermi. Ak nemajú potrebné podnety, v zajatí sa môžu nudiť a dokonca psychicky trpieť a upadať.
18. Kôň
O tomto ušľachtilom zvierati azda nikto nepochybuje, že je inteligentné. Kone rozoznávajú ľudské výrazy tváre a pamätajú si, ako sa k nim človek správal, spájajú si miesta a osoby s pozitívnymi alebo negatívnymi zážitkami. Reagujú na tón hlasu, postoj a emócie majiteľa.
To značí, že majú dobre vyvinutú tzv. emočnú pamäť. Vedia si bez pomoci človeka poradiť s prekážkami, napríklad otvoriť bránu. Majú tiež dobrú orientáciu v teréne. S ľuďmi dokážu komunikovať gestami – napr. pohľadom na predmet, ktorý chcú. Dokážu dokonca požiadať o pomoc. Inteligencia koní nachádza skvelé uplatnenie v terapeutickej práci aj v športoch, kde sa vyžaduje učenie a spolupráca.
17. Kosatka
Kosatky patria k najmúdrejším morským predátorom. Ich inteligencia je na úrovni 5- až 6-ročného dieťaťa. Zaujímavé je, že vedú veľmi bohatý spoločenský život – žijú v rodinných skupinách, ktoré sa dorozumievajú vlastnými dialektmi. Štúdie dokonca ukázali, že rôzne skupiny kosatiek majú odlišné lovecké techniky.
V zajatí sa učia napodobňovať zvuky, pohyby a dokonca aj ľudskú reč. Zvládnu aj zrkadlový test, takže si uvedomujú samé seba, vlastné telo. Sú tiež skvelí stratégovia, dokážu naplánovať útok, obkľúčiť korisť a upravovať taktiku podľa toho, ako sa vyvíja situácia. Reagujú na signály a gestá, riešia úlohy a rozoznávajú symboly. Učia sa pozorovaním iných, napríklad ako „vyskočiť“ na breh pri love tuleňov. Zároveň prejavujú emócie, smútok či empatiu.
16. Papagáj kakadu
Máme tu ďalšieho zástupcu operencov. Kakadu sa považuje za jedného z najinteligentnejších vtákov s vysokou úrovňou sociálneho učenia. Istý výskum ukázal, že tento papagáj otvoril päťzložkový zámok – musel vyriešiť sekvenciu krokov ako páčky, skrutky či kolíky. Dokáže sa učiť od ostatných, či už pozorovaním alebo napodobňovaním. Vie presne, čo musí spraviť, aby dosiahol svoj cieľ. Experimenty dokázali, že chápe aj súvislosti a príčinnosti, neriadi sa teda len naučenými reflexmi. Dokáže tiež používať nástroje: napríklad konáre na česanie alebo búchanie, čím signalizuje svoj status. Ich schopnosti sa v mnohom vyrovnajú primátom aj deťom v predškolskom veku.
15. Mravec
Keď ho uvidíš pochodovať po kuchynskej linke, vedz, že máš dočinenia s ozaj múdrym tvorom. Mravce ako skupina vykazujú tzv. kolektívnu inteligenciu a vytvárajú superorganizmus. Sú schopné obetovať sa za svoju kolóniu, rozhodujú sa teda podľa celkového prospechu spoločenstva. Ako skupina dokážu vytvárať pomerne zložitú infraštruktúru (tunely, veže, premostenia). Každý mravec vykonáva jednoduché úlohy, ale celok rieši komplexné problémy. Komunikujú pomocou feromónov, čo umožňuje tzv. sieťové učenie a veľmi dobrú prispôsobivosť. Majú tiež vynikajúcu navigačnú pamäť – pamätajú si vzdialenosti, orientáciu aj počet krokov. Pri stretnutí s prekážkou menia stratégiu a optimalizujú trasu. A určite si netušil, že niektoré druhy dokonca „farmárčia“ – pestujú huby alebo chovajú vošky ako zdroj potravy.
14. Holub domáci
Holuby o svojej inteligencii svedčia už len tým, že dokážu prekonávať obrovské vzdialenosti a vrátiť sa presne na to isté miesto. Ich mozog je síce usporiadaný inak ako u cicavcov, ale výkon je porovnateľný. Majú skvelú vizuálnu pamäť – rozpoznajú tisíce obrázkov, a to aj po rokoch. V štúdiách dokonca vedeli rozlišovať medzi štýlmi obrazov (napr. Monet verzus Picasso).
Dokážu riešiť jednoduché logické úlohy, triediť písmená, predmety, či rozoznať ľudské výrazy. V mestskom prostredí zvládnu aj zložité trasy a rozpoznajú výťahy, schody či dvere. Vedia sa naučiť sledovať symboly a reagovať na pokyny.
13. Včela
Napriek miniatúrnemu mozgu (asi jeden miligram) preukazujú včely veľmi komplexné správanie. Využívajú tzv. tanec, ktorý slúži na presné označenie smeru a vzdialenosti potravy pre iné včely. Chápu pojmy ako „rovnaké“ a „iné“, ako aj číselné porovnania. Dokážu si tiež vytvárať asociácie medzi farbou, tvarom a odmenou. Jedna štúdia dokonca preukázala, že si vedia zapamätať ľudské tváre.
Môžu sa rozhodovať aj podľa rizika a času návratu, čo vyžaduje určitý stupeň plánovania. Majú sociálnu štruktúru s rozdelenými prácami, ktoré sa dynamicky menia podľa potreby. Pri migrácii a hľadaní nového úľa u včiel prebieha kolektívne hlasovanie. Vedia si tiež zapamätať a vytvárať nové pravidlá.
12. Havran
Aj tebe pri pohľade na tohto čierneho operenca naskakujú zimomriavky? Vynorí sa ti slávny Hitchcockov film Vtáci? Potom by si mal vedieť, že havrany – a vranovité vtáctvo všeobecne – si ťa naozaj môžu pozorne premeriavať. Havrany rozoznávajú ľudské tváre, rozumejú duševnému stavu a reagujú na správanie človeka. Buď ťa zaradia medzi priateľov alebo nepriateľov.
Vedia veľmi dobre plánovať a dokonca aj klamať, napríklad uchovávajú jedlo v rôznych miestach a testujú, kto sa pozerá. V rôznych experimentoch preukázali havrany úroveň inteligencie porovnateľnú s veľkými primátmi, trebárs orangutanmi. Riešia zložité problémy s viacerými krokmi a učia sa aj vzájomne. Spolupracujú pri love a zdieľajú informácie, čo značí, že majú sociálne väzby.
11. Mačka
Mačky majú odjakživa povesť prefíkaných zvierat, ktoré ti len tak ľahko nesadnú na lep. Hoci ich zväčša vnímame ako menej učenlivé, napríklad v porovnaní so psami, majú silne vyvinutú individuálnu inteligenciu. V experimentoch riešia hlavolamy a posúvajú predmety. Avšak, úlohu dokážu prerušiť, ak vyhodnotia, že nie je efektívna, čo je prejav logického správania.
Rozoznajú svoje meno a reagujú na ľudskú reč. Dokážu pozorovať a učiť sa – zvládnu napríklad otváranie dverí či používanie toaletného tlačidla. Výborne si pamätajú miesta, ľudí aj časové vzorce, napríklad dobu kŕmenia. A hoci môžu pôsobiť ako ignorantky, vedia vycítiť a prispôsobiť sa emóciám majiteľa. V domácnostiach, kde žije viac mačiek, sa prejavuje ich cit pre vytváranie istej hierarchie.
10. Orangutan
Orangutany majú rozum vyvinutý na úrovni 4- až 5-ročných detí. Sú vynikajúci riešitelia problémov – používajú palice, listy a nástroje podľa situácie. Samice používajú „rukavice“ z listov, aby chránili ruky pred tŕňmi. Majú výnimočnú pamäť – zapamätajú si trasu, miesta s ovocím, dokonca aj po mesiacoch.
Učia sa aj napodobňovaním – mláďatá sledujú matky a opakujú ich správanie. Orangutany sa dokážu učiť aj z videí. V zajatí rozumejú jednoduchým symbolom a pokynom podobným znakovému jazyku. V jednej štúdii dokonca prekvapili tým, že vedeli odhaliť klamstvá. Prejavujú tiež schopnosť plánovať dopredu, napríklad zbierajú nástroje na neskoršie použitie. Vykazujú tiež známky kultúrneho správania – rôzne skupiny totiž zvyknú používať odlišné techniky lovu.
9. Potkan
Napriek zlému imidžu patria medzi najbystrejšie a najcitlivejšie cicavce. Možno sa ti pri pohľade na tohto hlodavca vynorí podnikavý Remy z animovaného filmu Ratatouille, ktorý sa chcel stať kuchárom. A nie si ďaleko od pravdy. Potkany sú vskutku mimoriadne učenlivé – prekonávajú labyrinty a rozpoznávajú vzory. Cestu v priestore si pamätajú dlhodobo.
Učia sa aj od iných potkanov, najmä pozorovaním. Riešia problémy krok po kroku – dokážu si vytvoriť stratégiu a držať sa jej. Takisto dokážu predvídať vývoj situácie. Citlivo reagujú na rôzne signály, vrátane výrazov tváre. V štúdiách tiež preukázali empatiu, keď sledovaný potkan radšej oslobodil uväzneného druha, než by si zobral jedlo.
8. Pes
Psy sa výborne prispôsobili ľudskej spoločnosti – chápu gestá, mimiku a slová. Dokážu rozlíšiť až tisícku rôznych slov. Medzi ich prednosti patri silne vyvinutá emočná inteligencia – rozoznajú ľudský smútok, hnev či radosť. Vedia čítať tvoj pohľad a upriamiť pozornosť tam, kam sa pozeráme, čo zvládnu aj ročné deti. Podobne ako iné inteligentné zvieratá aj psy sa učia pozorovaní.
Využívaní tiež stratégiu, napríklad pri hľadaní či zahrabávaní potravy alebo riešení prekážok. Preukazujú dlhodobú pamäť a poznajú mená členov domácnosti. Testy ukazujú, že psy rozumejú základnej logike v zmysle „ak – potom“. Samozrejme, ich inteligencia závisí aj od plemena – medzi najbystrejšie patria borderské kólie, pudle či nemecké ovčiaky.
7. Papagáj žako
Skúseného chovateľa by zrejme meno ďalšieho člena z rodiny papagájov v tomto rebríčku vôbec neprekvapilo. Žako je považovaný za vôbec najinteligentnejšieho vtáka – podobne ako pes zvláda až tisíc slov a chápe ich význam. Alex, papagáj z výskumu Ireny Pepperberg, rozpoznával tvary, farby a zvládal počty.
Tieto nádherné vtáky chápu koncept nuly – teda, že „nič“ môže vyjadrovať číselné množstvo, ktoré je menšie ako jeden – čo je vzácne aj medzi primátmi. Pre porovnanie, toto začnú deti chápať až v štvrtom roku života. Žako veľmi verne napodobňuje ľudské hlasy a vie prepojiť zvuk s významom. Ukazuje emócie – frustráciu, radosť aj žiarlivosť – a cielene komunikuje s ľuďmi. V prírode vytvárajú zložité spoločenské skupiny a učia sa jeden od druhého.
6. Chobotnica
Chobotnice majú neuveriteľne komplexný nervový systém a až dve tretiny neurónov sa nachádzajú v ich chápadlách. Každé rameno sa vie rozhodovať čiastočne nezávisle. Majú úžasnú schopnosť riešiť problémy – vedia napríklad otvoriť zaváracie poháre, preniknúť do labyrintov či imitovať prostredie. Dokážu tiež uniknúť z uzavretých nádrží, dokonca sa naučili otvárať ventily s vodou.
Učia sa tiež pozorovaním iných, čo je ojedinelý príklad v rodine mäkkýšov. Pamätajú si riešenia a dokážu ich použiť v nových situáciách. Niektoré druhy používajú objekty ako nástroje, napríklad kokosové škrupiny na úkryt. V akváriách chobotnice dokážu rozoznať jednotlivých ľudí, pričom uprednostňujú alebo ignorujú opakujúce sa tváre. V oblasti rozumových schopností ich prirovnávajú k psom alebo deťom vo veku 2 až 3 roky.
5. Prasa
Krochkajúce stvorenie, ktoré sa zväčša zaujíma o plné brucho, v rebríčku na piatom mieste? Môžeš byť akokoľvek prekvapený, ale prasatá sú skutočne mimoriadne učenlivé – zvládajú úlohy rovnako dobre ako psy či niektoré primáty. Dokážu sa učiť navzájom či pozorovaním iných. Reagujú na zrkadlá, identifikujú skrytý objekt podľa jeho odrazu, čo dokazuje ich perfektné priestorové chápanie.
Vedia riešiť problémy – ťahajú páčky, posúvajú predmety, aby sa dostali k cieľu. Majú tiež výbornú pamäť; rozpoznajú miesta, zvuky, dokonca aj emócie ľudí. Dokonca reagujú na stres či bolesť iného prasaťa. A ich krochkanie takisto nie je náhodné, ale predstavuje komplexný systém komunikácie. Vydávajú až 20 rôznych zvukov pre rôzne situácie. Ich mozog je anatomicky a funkčne podobný ľudskému – preto sa používajú aj v lekárskych štúdiách.
4. Vrana (novokaledónska)
Už sme spomenuli, že vranovité vtáky sú veľmi inteligentné. Ich mentálny vek je porovnateľný s 5-ročným dieťaťom. Majú totiž výnimočne veľké mozgy vzhľadom na veľkosť tela. Vrany dokážu „vyrábať“, resp. prispôsobovať si rôzne nástroje, napríklad tvarujú vetvičky na lov hmyzu. V experimentoch tiež ukázali schopnosť plánovania, trebárs tak, že si uložia svoje „nástroje“ na neskoršie použitie.
Ukázalo sa, že v mestskom prostredí využívajú dopravnú premávku na rozbíjanie orechov. Uvedomujú si tiež koncept príčiny a následku. Ľudské tváre si dokážu pamätať celé roky a dokážu samé seba rozpoznať v zrkadle, čo je u vtákov extrémne zriedkavé. Prenášajú si tiež „kultúru“ správania naprieč generáciami.
3. Slon
Bolo by čudné, keby zviera s najväčším mozgom spomedzi suchozemských cicavcov (váži okolo 5 kg) nemalo dosť rozumu. Toho má porovnateľne so 4- až 6-ročným dieťaťom. Slony sa vyznačujú najmä výnimočnou pamäťou, vedia si pamätať miesta s vodou roky a dobre sa im do spomienok vryjú aj tváre nepriateľov. Skvelo tiež zvládajú zrkadlový test. Používajú rôzne predmety, ako napríklad konáre, na odháňanie hmyzu alebo zakrývanie jám.
Dokážu riešiť problémy a navyše si ich zapamätať, trebárs ako otvoriť komplikované zámky, keď žijú v zajatí. Vzájomne sa dorozumievajú pomocou infrazvuku, a to aj na vzdialenosť celých kilometrov. Vytvárajú zložité spoločenské štruktúry – klany, na čele ktorých sú najstaršie samice. Slony sú nesmierne empatické zvieratá, chránia zranené jedince a trúchlia nad mŕtvymi členmi skupiny.
2. Delfín
Majú druhý najväčší pomer mozgu voči telesnej hmotnosti medzi cicavcami. Na kognitívnej úrovni ich prirovnávajú k malým školákom. Delfíny komunikujú pomocou špeciálnych zvukov, čo je v ich spoločenstvách veľmi dôležité. Fungujú veľmi súdržne, chránia svoje mláďatá a organizujú skupinový lov.
Test so zrkadlom ukázal, že sú si dobre vedomé svojej identity. Delfíny si tiež prenášajú svoje kultúrne zvyklosti a sú schopné učiť sa od iných jedincov v skupine, trebárs rôzne triky. Vytvárajú si silné emočné väzby, prejavujú radosť, smútok aj empatiu. Podobne ako slony aj delfíny sa starajú o svojich zranených alebo slabých jedincov.
1. Šimpanz
Prvé miesto zrejme prekvapí málokoho. Šimpanzy zdieľajú s človekom až 99 % DNA, čo sa odráža aj v ich kognitívnych schopnostiach. Do ich výbavy patrí taktizovanie, vytváranie stratégií, počítanie či rozoznávanie symbolov. Keďže majú päť prstov ako ľudia, patrične ich aj využívajú. Vedia používať rôzne nástroje, ako kamene na lámanie orechov či paličky na rybolov – svoje pomôcky si zároveň dokážu prispôsobovať.
Ovládajú znakovú reč, dokážu efektívne komunikovať a vyjadrovať pocity, nielen radosť, ale aj smútok. Úspešne riešia abstraktné problémy, napríklad sekvenčné úlohy. Dokážu plánovať, napríklad si schovať jedlo na neskôr. Sociálna štruktúra v kmeňoch je flexibilná, mení sa tak, aby skupina čo najlepšie prosperovala.
Sova nepatrí medzi najmúdrejších
Stále hľadáš sovu, ktorú sme spomenuli na začiatku? Pravda je taká, že sa do nášho rebríčka ani nedostala. Tieto vtáky sa totiž vo všeobecnosti nepovažujú za najinteligentnejšie, hoci už v minulosti sa stali symbolom múdrosti.
Jediné, čím vynikajú, sú špeciálne zručnosti súvisiace s lovom a prežitím. Vyvinutý majú hlavne zrak a sluch, ktoré sú kľúčové pre nočný lov. Hoci vynikajú pri využívaní vlastných zmyslov na lokalizáciu a chytanie koristi, chýbajú im komplexné kognitívne schopnosti, akými sú obdarené trebárs iné druhy vtákov.
Zdieľať na
Zdieľaní