Denník stratenej vysokoškoláčky #15: Ako som zdrhla zo svadby

Photo by Terje Sollie from Pexels

#Savannah sa poslednú dobu trošku upokojila. Potom, ako vyšlo najavo jej malé chlpaté tajomstvo, prestala tak vyskakovať. A napodiv sa z nej vykľula baba, ktorá má aj iné záľuby ako maľovanie. V jeden večer nás všetky tri pozvala na šálku kávičky. Všetky sme sa nahodili, teda okrem Ľudmilky, a vyrazili do mesta. Keď sme si sadli do malej kaviarne, nastalo trápne ticho. Nemali sme sa o čom rozprávať. Tak sme sa rozhodli, že každá z nás prezradí svoj najnepríjemnejší zážitok. Prečo som s tým musela začať práve ja, to vážne netuším.

Sama ako prst

V maturitnom ročníku sa mi vydávala najlepšia kamarátka Ivana. Čakala bábätko. Niežeby bola pre ňu predstava maturity dva týždne pred termínom pôrodu príliš lákavá, no pritrafilo sa. Rodičia Ivany, aj jej nádejného ženícha, s ktorým chodila rovných päť mesiacov, sa rozhodli urobiť veľkolepú svadbu. Veď bez nej sa bábo nemôže narodiť. To by bola hanba na celú dedinu. Keď mi zahanbená Ivanka vtisla do rúk svadobnú pozvánku, priznám sa, že veľmi som sa nepotešila. A to preto, lebo som nemala frajera. Ešte šťastie, že sme sa všetky kamošky dohodli, že pôjdeme bez mužského doprovodu. No keď som čakala pred kostolom v nevkusných šatách, ktoré mi požičala sesternica, prišlo nemilé prekvapenie. Každá z mojich pseudokamošiek prišla s frajerom. Dokonca aj Kata, tá, ktorá sa so svojím frajerom rozišla minulý týždeň. Narýchlo sa s ním udobrila, aby nebola na svadbe sama. To bol teda ozajstný úder pod pás.

Photo by Jérémie Crémer on Unsplash

Zo svadby sa zdrhá. Najmä ak máš na to skutočný dôvod

Skrátim to, pretože na to fakt nerada spomínam. Slávnostná večera, ktorá bola po obrade v kulturáku, sa dala ešte vydržať. No keď sa všetci vybrali na parket, ostala som tam sama ako kôl v plote. Prihlúpo som sa usmievala, snažiac sa tváriť, že sa fakt bavím. Keď ma prišiel baliť najväčší dedinský alkoholik, tak som to vzdala. Narýchlo som si uchytila nevestu, poďakovala som sa za pekný večer a zdrhla som. Rozhodla som sa netýrať. Pretože človek má vždy na výber. A ja som sa tak vyhla ďalším súcitným pohľadom a rečiam typu: „Tá Kristínka je tak dlhá, že si asi nikdy nenájde frajera.“ Odvtedy mi každá spoločenská udalosť spôsobuje vyrážky. Ani spomínané rodinné pohreby nie sú výnimkou.

pixabay.com

Keď poslúchaš na slovo

„To je nič. Mne sa trapasy stávajú v jednom kuse,“ Majka len mávla rukou nad mojim priznaním. Čudovala som sa, pretože Majka strávila v učebniciach väčšinu svojho života. No ako sama priznala, teoretik je najlepší praktik: „Mala som čerstvý vodičák. A Tibor, chalan mojich snov, sa ponúkol, že sa pôjde so mnou previezť. Takmer som sa roztopila od šťastia. Od otca som vydrankala auto, naložila Tibora a vyrazili sme na road trip. Pár kilometrov od domu som si všimla, že mi treba natankovať. Išli sme na benzínku, zobrala som hadicu, netušiac čo s ňou. „Kde to mám dať? “ spýtala som sa Tibora. Uškrnul sa a povedal: „Do výfuku!“ Chudák, asi netušil, že ho budem počúvať na slovo, pretože presne o to som sa začala pokúšať.  Po tejto epizóde sa mi viac neozval,“ dodáva. Žmurkla som na ňu. Som rada, že moták sa ukrýva v každom z nás.

Vaša zamotaná Kika

Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.





Odporúčame