#V učebniciach dejepisu sa celé generácie objavoval ako muž, ktorý zohral významnú úlohu pri rímskom dobývaní Británie. Teraz sa však meno keltského panovníka Vericu spája s jedným zaujímavým historickým odhalením. Archeológ Miles Russell našiel v starých minciach, mene aj dobových záznamoch stopy, ktoré vedú k žene. A nie hocijakej – mohla ovplyvniť rozhodnutie rímskeho cisára vyslať do Británie svoje légie.
Kráľ alebo kráľovná
V múzeu sa pozeráš na drobnú keltskú mincu starú takmer dvetisíc rokov. Na prvý pohľad vyzerá ako ďalší predmet z dávnej minulosti, no práve takéto mince teraz pomáhajú meniť príbeh jedného z najznámejších vládcov pred rímskym dobytím Británie. Verica vládla Atrebatom na území dnešného južného Anglicka a historici ju dlho opisovali ako kráľa. Archeológ Miles Russell z Bournemouth University však prišiel s interpretáciou, že išlo o ženu. Jeho argumenty sa opierajú o meno panovníčky, podobu postáv na minciach a spôsob, akým o britských vládcoch písali starovekí autori. Verica pritom nebola bezvýznamnou postavou. Mala vlastné mince, vládla rozsiahlemu územiu a jej politický osud sa spája s udalosťou, ktorá zásadne zmenila dejiny Británie.
Stopa v mene
Jednou z prvých vecí, ktoré Russella zaujali, bolo samotné meno Verica. V keltských jazykoch sa ženské mená často končili na písmeno a, podobne ako mená známych britských panovníčok Boudica či Cartimandua. Mužské mená mali častejšie iné zakončenia. Verica tak svojou podobou zapadá medzi ženské mená oveľa prirodzenejšie, než sa pri tradičnom výklade predpokladalo. Zaujímavé je, že túto stopu mali historici pred očami celé generácie. Vericu totiž poznali z mincí aj historických záznamov, no automaticky ju zaraďovali medzi mužských vládcov. Vysvetlenie tejto zámeny súvisí aj s tým, ako sa kedysi pristupovalo k ženám v starovekých dejinách. Mocný panovník, ktorý razil vlastné mince, viedol politické spory a rokoval s Rímom, sa jednoducho považoval za muža.
Tajomstvo mincí
Ešte zaujímavejšie sú samotné mince, ktoré Verica nechávala raziť. Nájdeš na nich jazdecké postavy, nápisy a symboly, ktorými keltskí vládcovia vyjadrovali svoje postavenie. Russell sa zameral na podobu jazdca, ktorého predchádzajúce generácie bádateľov považovali za mužského bojovníka. Pri novom skúmaní si však všimol znaky, ktoré podľa neho zodpovedajú ženskému zobrazeniu. Postava má štíhle telo a jej podoba pripomína bojovníčku. Na minciach sa objavuje aj latinské slovo REX, teda kráľ, ktoré bolo jedným z dôvodov, prečo Vericu pokladali za muža. V prostredí keltskej Británie však ženy mohli zastávať panovnícke postavenie a latinské označenia nemuseli vždy presne vystihovať miestne pravidlá. Ďalšou stopou je nápis spájajúci Vericu s Commiom, starším vládcom Atrebatov. Tradične sa vysvetľoval ako označenie jeho syna, no Russell pripúšťa aj výklad, podľa ktorého išlo o dcéru.
Zabudnuté vládkyne
Žena na čele keltského kmeňa pritom nebola v starovekej Británii ničím nevídaným. Jednou z najznámejších panovníčok bola Boudica, ktorá viedla veľké povstanie proti Rimanom a jej bojovníci zničili niekoľko rímskych miest. Ďalšou bola Cartimandua, vládkyňa Brigantov na severe dnešného Anglicka, ktorá udržiavala politické spojenectvo s Rímom. Obe mali moc rozhodovať o vojne, spojenectvách aj osude svojich kmeňov. Verica by tak zapadla medzi ženy, ktoré mali v keltskej spoločnosti významné politické postavenie. Rozdiel je v tom, že pri Boudice a Cartimandue sa ich ženská identita zachovala v historických záznamoch. Verica sa do dejín dostala pod označením kráľ a toto pomenovanie sa potom celé stáročia preberalo. Jej príbeh pripomína, že aj známe historické postavy môžu mať v skutočnosti úplne iný životopis, než aký sa im dlho pripisoval.
Útek za cisárom
Verica sa do veľkých dejín zapísala najmä udalosťami okolo roku 40 nášho letopočtu. V tom čase prišla o vládu nad územím Atrebatov po konfliktoch s nepriateľskými britskými vládcami. Namiesto toho, aby zostala v exile niekde na ostrove, rozhodla sa vyhľadať pomoc priamo v Ríme. Obrátila sa na cisára Claudia, ktorý sa krátko predtým dostal k moci a potreboval významný vojenský úspech. Pre rímskeho panovníka bola žiadosť vyhnaného britského vládcu vhodnou príležitosťou zasiahnuť za morom. V roku 43 rímske vojská skutočne vtrhli do Británie a začali jej dobývanie. Staroveký historik Cassius Dio spájal výpravu s vyhnaným britským panovníkom, ktorý hľadal ochranu u cisára. Ak bola Verica ženou, znamenalo by to, že za jedným z podnetov rímskej invázie stála keltská kráľovná, nie kráľ, ako sa doteraz uvádzalo.
Možno nie je jediná
Ktovie koľko ďalších žien v dejinách ľudstva je počas stáročí dejepisu a archeológie označovaných za mužov. Nie je tomu tak dávno, čo akadémii vládli iba muži, objavy aj prepisy kníh boli iba v ich rukách a ženy považovali za neschopné štúdia. Preto aj objavy kráľov, vládcov alebo panovníkom automaticky pripisovali mužom. V rôznych kmeňoch a kultúrach mali však ženy odlišné postavenie ako vo vtedajšej starovekej spoločnosti, preto sa dá predpokladať, že v dejinách ľudstva ženy zastávali omnoho viac vyšších pozícii než si doteraz myslíme.
Zdieľať na