#O prvom sexe sa zvyčajne hovorí v súvislosti so spomienkami, emóciami či životnými skúsenosťami. Nový výskum však naznačuje, že tento míľnik by mohol súvisieť aj s niečím oveľa prekvapivejším. Vedci síce nehovoria o jednoduchom vzťahu príčiny a následku, no výsledky štúdie vyvolali veľký záujem.
Viac ako spomienka z mladosti
Každý človek si na svoj prvý sexuálny zážitok spomína inak – niekto s úsmevom, iný by ho najradšej vymazal z pamäti. Doteraz sa však málokto zamýšľal nad tým, či by vek, v ktorom k nemu došlo, mohol mať súvis s kvalitou života o niekoľko desaťročí neskôr.
Presne túto otázku si položili vedci z čínskej Šandongskej univerzity. V rámci výskumu sa zamerali na možné prepojenie medzi vekom prvého pohlavného styku a tým, ako ľudia starnú. Výsledky ukázali zaujímavé súvislosti, ktoré prekvapili aj skúsených vedcov…
Sledovanie súvislostí
Výskumníci pracovali s rozsiahlymi genetickými databázami, a pomocou modernej metódy analyzovali genetické varianty spojené s tým, či má človek predispozíciu začať so sexuálnym životom skôr alebo neskôr. Následne sledovali, či sa tieto genetické predispozície spájajú aj s rozdielmi v zdraví počas neskoršieho života. Inými slovami, snažili sa zistiť, či existuje určitá súvislosť medzi skorším sexuálnym debutom a zdravotným stavom vo vyššom veku.
Výsledky ukázali, že ľudia s genetickými znakmi spojenými so skoršou sexuálnou aktivitou mali častejšie menej priaznivé ukazovatele starnutia. Častejšie sa u nich objavovala fyzická krehkosť, horšie sebahodnotené zdravie či nižšie predpoklady dlhovekosti.
Nejde len o prvý sex
Ak by si teraz nadobudol pocit, že skorší prvý sex automaticky znamená horšie zdravie v starobe, vedci upozorňujú, že takýto záver by bol nesprávny. Podľa autorov štúdie nejde o jeden konkrétny životný moment, ale skôr sa zdá, že vek prvého sexu môže byť súčasťou širšieho obrazu životného štýlu, psychického nastavenia a zdravotných návykov. Vedci preto skúmali až 145 možných faktorov, ktoré by mohli toto prepojenie vysvetľovať. Nakoniec sa ukázalo, že najvýraznejšiu úlohu zohrávajú štyri oblasti.
Prvým faktorom bola fyzická slabosť alebo krehkosť organizmu, druhým horšia psychická pohoda a častejšie problémy s náladou. Medzi významné faktory patrila aj chronická obštrukčná choroba pľúc, ktorá býva často spojená s fajčením a nezdravým životným štýlom. Posledným faktorom boli charakteristiky spojené s ADHD, najmä impulzivita a tendencie konať bez dlhšieho zvažovania následkov.
Generácia Z mení pravidlá
Zaujímavosťou tohto celého je, že štúdia prichádza v období, keď mladí ľudia so sexom vo všeobecnosti čakajú dlhšie než predchádzajúce generácie. Gen Z jednoducho odkladá intimitu na neskorší vek. V súvislosti s tým hovoria odborníci o takzvanej sexuálnej recesii, ktorá vzniká vplyvom doby – mladí trávia viac času online, mení sa spôsob zoznamovania a výrazne sa diskutuje aj o psychickom zdraví.
Čo si z toho odniesť?
Najväčším odkazom štúdie nie je rada, kedy by mal človek začať so sexuálnym životom. Vedci sami zdôrazňujú, že jeden životný krok neurčuje budúcnosť. Výskum skôr pripomína, aké úzko sú naše životné skúsenosti prepojené so zdravím. To, čo zažívame v dospievaní, môže ovplyvňovať naše návyky, psychiku aj fyzickú kondíciu po celé desaťročia.
Zdieľať na