#Po prvej sérii, ktorá fanúšikov rozdelila na dva tábory, sme sa konečne dočkali pokračovania ambiciózneho projektu od Apple TV+. Seriál Monarch: Odkaz monštier sľuboval, že vyplní medzery v takzvanom MonsterVerse a ukáže nám svet, v ktorom sa ľudstvo musí naučiť koexistovať s bytosťami, vedľa ktorých sme len bezvýznamným hmyzom.
Druhá séria sa do toho oprela s ešte väčším rozpočtom a ambíciami, no otázkou zostáva, či sa tvorcom podarilo skrotiť nielen obrie monštrá, ale aj scenáristické neduhy, ktoré nás trápili minule. Ak si čakal, že sa seriál zbaví rodinných drám a prepne do režimu čistokrvnej akcie, možno zostaneš mierne na pochybách. Ako sa nám teda páčila druhá séria seriálu Monarch: Odkaz monštier?
Nová kapitola monštier
Druhá séria priamo nadviazala na dramatické finále tej prvej. Opäť sa pohybujeme v dvoch hlavných časových rovinách, čo je formát, ktorý seriálu dodáva potrebnú hĺbku, hoci niekedy trošku na úkor tempa. Sledujeme zakladateľov organizácie Monarch v 50. rokoch a následne sa presúvame do roku 2017, kedy svet stále spracováva následky ničivého G-Day – teda dňa, kedy Godzilla prvýkrát naplno rozpútala svoje besnenie.
Veľkým lákadlom je návrat doktorky Keiko Miura, ktorá vďaka časovej dilatácii v ríši Axis Mundi prakticky nezostarla, čo do príbehu vnáša zaujímavú dynamiku ženy, ktorá žije mimo svojho času. K osvedčenej zostave pribudli aj nové tváre, ako napríklad Amber Midthunder (známa z filmu Prey) či Cliff Curtis, čo naznačovalo, že Apple chce latku udržať poriadne vysoko.
Produkcia sa opäť nebála globálneho rozmeru – navštívime Južnú Ameriku aj exotické lokality, ktoré vyzerajú na obrazovke fantasticky. Je vidieť, že na rozpočte sa nešetrilo a seriál sa snaží pôsobiť dojmom kinofilmu, ktorý si pustíš u seba v obývačke.
Príbeh plný tajomstiev a starých trápení
Dejová línia sa tentoraz točí okolo následkov otvorenia portálu do Axis Mundi a nečakaných „darčekov“, ktoré si naši hrdinovia priniesli so sebou. Hlavným antagonistom v ríši kaiju je tentoraz Titan X, čo je fascinujúce chápadlové monštrum, ktoré so sebou prináša aj parazitickéú armádu zvláštnych skarabov. Práve hľadanie pôvodu tohto tvora a jeho prepojenie s postavou Cate Randa tvorí kostru sezóny.
Na papieri to znie skvele, no v praxi sa opäť stretávame s problémom, že ľudské osudy nie sú vždy také zaujímavé ako tie monštruózne. Zatiaľ čo linka z 50. rokov si drží istý punc dobrodružnej romantiky a objavovania neznámeho, súčasnosť sa občas utápa v prekombinovaných korporátnych intrigách s Apex Cybernetics. Zbytočné presúvanie postáv z miesta na miesto, kde sa vlastne nič zásadné neudeje takisto nepomohlo celkovému tempu.
Ak si dúfal, že sa postavy poučili zo svojich chýb, sklameme ťa. Cate a Kentaro sa v mnohých momentoch správajú skôr ako tvrdohlaví tínedžeri než dospelí ľudia čeliaci globálnej hrozbe. Ich neustále fňukanie nad rodinnými traumami pôsobí po čase mierne únavne, najmä keď máš pocit, že svet okolo nich sa doslova rozpadá.
Herecké výkony a zvláštne dialógy
Ak niečo drží seriál nad vodou, je to rozhodne najmä rodinné duo Wyatt a Kurt Russellovcov. Ich zdieľanie postavy Leeho Shawa je stále jedným z najlepších castingových nápadov posledných rokov. Kurtov charizmatický prejav dokáže premeniť aj slabšiu scénu na pozerateľný moment. Mari Yamamoto ako Keiko je opäť vynikajúca a v tejto sérii dostáva zaslúžene viac priestoru, pričom jej stretnutie s dospelým synom patrí k tým silnejším emocionálnym momentom.
Problémom však zostáva scenár. Dialógy sa až príliš často snažia pôsobiť osudovo a hlboko, no výsledkom je občas neúmyselný pátos. Keď postavy riešia svoje milostné trojuholníky alebo „mommy issues“ uprostred základne Monarchu, zatiaľ čo vonku klope na dvere Godzilla, asi budeš pretáčať očami.
Anna Sawai je síce skvelá herečka (čo dokázala napríklad v Šógunovi), no tu bojuje s materiálom, ktorý jej postavu stavia do polohy večne nespokojnej obete. Niekedy je tej snahy o akúsi shakespearovskú drámu v sci-fi seriáli o prerastených jašteroch jednoducho priveľa a pôsobí to neprirodzene, priam kŕčovito. Tu by do budúcna mohli tvorcovia rozhodli ubrať.
Vizuálna hostina
Po technickej stránke nemáme prakticky čo vytknúť. Monarch je momentálne vizuálne najlepšie spracovaným sci-fi seriálom súčasnosti. CGI monštier je na úrovni áčkových veľkofilmov a Titan X je navrhnutý s citom pre detail, z ktorého ti občas prebehne mráz po chrbte. Akcia v Axis Mundi má svoju špecifickú, snovú atmosféru a súboje kaiju (hoci ich nie je toľko, koľko by si si možno želal) stoja za každú sekundu čakania.
Je až škoda, že takéto veľkolepé scény končia len na obrazovkách televízorov či tabletov. Kamera skvele pracuje s mierkou, vždy cítiš tú obrovskú masu mäsa a šupín, ktorá sa týči nad ľuďmi. Zvukový dizajn je rovnako pohlcujúci a ak máš doma poriadne domáce kino, tvoji susedia o návrate Godzilly a najmä Konga budú určite vedieť. Vizuálna stránka je skrátka to, čo ťa prinúti dopozerať epizódu, aj keď ťa zrovna nebaví ďalšia hádka medzi súrodencami Randovcami.
Záverečné zhrnutie
Druhá séria Monarch: Odkaz monštier je typickým príkladom projektu, ktorý chce sedieť na dvoch stoličkách naraz. Na jednej strane nám servíruje špičkovú sci-fi jazdu s legendárnymi monštrami, na druhej strane nás núti sledovať vzťahové drámy postáv, ku ktorým si len ťažko hľadáme cestu. Ak si fanúšikom MonsterVerse, určite si prídeš na svoje vďaka novým informáciám o mytológii a skvelým vizuálnym efektom. Ak však hľadáš scenáristicky nepriestrelné dielo s logicky konajúcimi postavami, budeš musieť privrieť obe oči.
Stále ide o nadpriemernú televíznu produkciu, ktorá strčí do vrecka mnohé kinofilmy z tohto univerza, no k dokonalosti jej chýba trochu viac odvahy uprednostniť kvalitu dialógov pred ich kvantitou. Je to zábavné, je to epické, ale stále tam cítime tú vatu, ktorá bráni seriálu stať sa skutočnou bombou. Všetko však nasvedčuje tomu, že do tretej série, sa tvorcovia vrhnú s novými nápadmi a pevne veríme, že toho pátosu bude aspoň o čosi menej!
Hodnotenie: #####
Zdieľať na