#Nový film Otec od režisérky Terezy Nvotovej patrí k tým dielam, ktoré diváka nenechajú pokojne sedieť ani po odchode z kina. Inšpirovaný skutočnými udalosťami prináša mrazivý, no zároveň hlboko ľudský pohľad na tragédiu, ktorá sa môže stať komukoľvek – syndróm zabudnutého dieťaťa.
Tereta Nvotová sa odvážne pustila do témy, ktorej sa mnohí boja dotknúť. Namiesto senzácie však ponúka intímnu štúdiu viny, smútku a rozpadajúcich sa rodinných väzieb. Už od prvých minút je jasné, že nepôjde o ľahký film, ale o intenzívny zážitok, ktorý kladie viac otázok, než dáva odpovedí. Aký je náš názor na túto snímku o skutočnom príbehu, ktorý pred 10 rokmi otriasol Slovenskom?
Tragická strata dieťaťa
Dráma Otec je inšpirovaná jednou z najtragickejších udalostí, aké môžu zasiahnuť rodinu – syndrómom zabudnutého dieťaťa. Dej sleduje milujúceho otca, ktorého život sa v okamihu zrúti po jeho osudovej chybe. Nevinná každodenná rutina sa zmení na nočnú moru, keď jeho dieťa zostane spiac zatvorené v aute. Ibaže je horúci letný deň a následky tejto chyby sú nenapraviteľné.
Príbeh filmu nám ukazuje, ako táto tragédia otrasie manželstvom, naruší dôveru a premení šťastnú rodinu na trosky, pričom otec zostáva sám so svojou vinou a hrozbou väzenia. Téma pritom nie je len filmovou fikciou – pred rokmi sa takýto prípad na Slovensku naozaj odohral. Šokoval celú krajinu, pretože ukázal, že k takémuto nešťastiu môže dôjsť aj v milujúcich a zodpovedných rodinách, ktoré by nikdy nikto nespojil s nedbanlivosťou.
Film Terezy Nvotovej síce nadväzuje na skutočnú udalosť, ale neponúka jednoduchý súd ani senzáciu. Naopak, snaží sa pochopiť psychologické mechanizmy, ktoré vedú k takémuto zlyhaniu, a hľadá cestu k tomu, ako sa dá žiť ďalej so stratou, výčitkami a nádejou na zmierenie.
Ťaživé spracovanie
Režisérka má na svojom konte projekty ako Špina, Mečiar, mysteriózny film Svetlonoc a najnovšie práve drámu Otec, v ktorej sa hlavnej úlohy zhostil herec Milan Ondrík.
Kamera počas celého filmu využíva najmä uzavretý priestor domácnosti a auta, čím umocňuje klaustrofobický pocit viny a izolácie. Nenápadné zmeny v priestore či kompozícii záberov podčiarkujú psychické stavy postáv – divák sa prakticky ocitá v ich vnútornom chaose. Strih sa snažil pôsobiť nenásilne, scény sa prelínajú plynulo, čomu pomáha aj výrazné využívanie celých sekvencií na jeden záber.
Takýto strih teda dopĺňa atmosféru celého filmu, pretože je pokojný, miestami až ťaživý, čo dodáva filmu realistickú intenzitu. Úvodná sekvencia snímky však vďaka jednému záberu trochu výraznejšie trpela roztraseným obrazom, čo niekoľko úvodných minút filmu pôsobilo pomerne rušivo.
Scenár, ktorý Tereza Nvotová spoluvytvorila, stojí na jednoduchom príbehu, no otvára veľké otázky o vine, treste a možnostiach odpustenia. Ani nie od okolia, ako o možnostiach odpustenia samému sebe. Ak je vlastne v takejto tragickej situácii čosi také vôbec možné. Dôležité je, že sa tvorcovia pomerne úspešne vyhýbali moralizovaniu. Skôr hľadali pochopenie a odhalili, že tragédia vzniká aj tam, kde by sme ju nikdy nečakali.
Mrazivé herecké výkony
Obľúbený slovenský herec Milan Ondrík sa zhostil hlavnej postavy skutočne bravúrne. V poslednej dobe dostáva v slovenských projektoch čoraz viac priestoru, vďaka čomu majú diváci viac príležitostí navnímať jeho nesmierne široký herecký záber. To po divácky úspešných filmoch Miki a Černák potvrdil aj v žánrovo odlišnej snímke Otec.
Jeho prerod z milujúceho otca na muža zničeného vlastnou chybou je ukážkou jeho nesmierneho talentu, vďaka čomu z tých až mrazivo presne zahraných emócií divákovi naskakujú zimomriavky. Spoločne s jeho postavou cíti tú bolesť a stratu, skľučujúcu beznádaj a klaustrofobický strach z toho, že toto je naozaj realita, v ktorej sa muž vlastným pričinením skutočne ocitol.
Jeho manželku skvelo zahrala herečka Dominika Morávková. Jej postava sa síce snaží byť pre svojho muža oporou, ale zároveň mu vlastne nevie odpustiť to, čo spôsobil. Prináša tak nemenej skvelý výkon. Táto herecká dvojica teda pochopiteľne nesie celý film na svojich pleciach a paradoxne aj vďaka miernej rozpačistosti postáv v určitých scénach to celé prispelo k ich uveriteľnosti. A k tomu, že vlastne sledujeme príbeh, ktorý nie je žiadnou fikciou.
Desivé ticho
Sledovanie tohto filmu je zážitkom. Je krásnou ukážkou toho, že na Slovensku sa tvorí čoraz viac filmov svetových kvalít, čo vlastne potvrdzuje aj obrovský úspech tejto drámy Otec na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach.
Film je ukážkou toho, že ticho vie občas povedať viac ako slová a vie byť aj desivo horšie. Sledovanie filmu Otec nie je príjemné, pretože na diváka prenáša všetky hrôzy toho, čo si rodina postihnutá touto tragédiou musí zažiť. A ty to s ňou prežívaš na vlastnej koži, čo je dôkazom toho, prečo sú ohlasy na túto snímku plné superlatívov. Pretože sme dostali film, ktorý sa ti z pamäti tak ľahko nevymaže.
Hodnotenie: #####
Zdieľať na