#Život má niekedy poriadne zvrátený zmysel pre humor. Občas sa môžeš chtiac-nechtiac dostať do takých absurdít, že ti zostávajú len dve možnosti. Smiech, alebo plač. Veríme, že ty si v takýchto situáciách vyberáš prvú možnosť. Čo by si však robil na mieste týchto ľudí? Prečítaj si 4 absurdné situácie, ktoré svojim účastníkom priniesli nemalé rozpaky.
#1 Milenka
Pred pár rokmi som dala spolubývajúcej fotografiu z maturitného pozdravu. Zasunula si ju do peňaženky a časom na ňu zabudla. Raz ju do mesta viezol sused. Slušný ženatý chlap, vychovávajúci tri deti. Čo čert nechcel, spolubývajúcej v jeho aute vypadla moja fotografia. Našla ju jeho žena. Tá pre mňa dodnes neznámym spôsobom vypátrala moje meno aj kontakt a začala ma obviňovať, prečo jej zvádzam manžela.
#2 Hviezda
Na strednej škole som mala spolužiačku, ktorá musela byť za každú cenu hviezdou. Dlhonohá blondínka, modré oči, predsedkyňa triedy, za ktorou sa obzeral každý chalan. Počas maturít bola v poriadnom strese, rovnako ako každý z nás. Bez toho aby si to stihla uvedomiť si nahlas prdla. V triede nastala chvíľka ticha. Ona sa však vynašla. Otočila sa smerom ku mne a povedala: „Tereza, že sa nehanbíš!“ Takto ma dodnes nikto nestrápnil.
#3 Obvinený
Študoval som informatiku v dobe, kedy každý komponent počítača stál poriadny majland. Našej univerzite sa podarilo zakúpiť počítače s LCD monitorom, ktoré boli vtedy novinkou na trhu. Samozrejme sme s nimi museli zaobchádzať veľmi opatrne. Mne, ako chodiacemu dieťaťu šťasteny sa podarilo na tretej hodine omylom poškriabať monitor. Bál som sa, že mi to dajú nahradiť, asistent ma však upokojil a mne odľahlo.
Šok nastal až na druhý deň. Niekto cez noc vykradol počítačovú miestnosť. Poviem vám, prežil som v kancelárii asistenta zopár ťažkých chvíľ. Myslel si, že som to bol ja. Našťastie sa vyšetrovatelia činili a čoskoro našli skutočných páchateľov. Bola to partia narkomanov, ktorá sa snažila počítače predať na čiernom trhu.
#4 Bitkár
Na základnej sme mali učiteľa, ktorý odmietal ísť do dôchodku. Mal problémy s pamäťou, sluchom, na škole sa držal len silou vôle. Kedysi mohol byť naozaj vynikajúcim pedagógom, no vek a začínajúca senilita urobili svoje. Vrcholom všetkého bolo, keď som od neho dostal návrh na vylúčenie zo školy. Dôvod? Bitka na školskom dvore, pri ktorej spolužiakovi niekto zlomil ruku. Nepomohlo nič. Ani vysvetlenie, že som v ten deň nebol v škole. Ležal som doma s chrípkou.
Zdieľať na