Obyčajný diár, ktorý ti zmení život: Vymyslel ho Slovák, dokončil vďaka nemu dve školy naraz!

Zakladatelia The Zurnal si prezerajú diár

Mnoho ľudí nedá na klasický papierový diár dopustiť (Súkromný archív Ivan Zaťko, foto: Katka Haršányi)

#Rozmýšľaš, že si začneš viesť diár? Daj košom digitálnym a skús na moment opäť chytiť do ruky pero. O výhodách papierového diára aj o tom, ako takýto nápad vzniká, sa s tebou podelí zakladateľ úspešnej slovenskej firmy The Zurnal Ivan Zaťko.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa The Žurnál (@the_zurnal),

Kedy si začal cítiť, že si potrebuješ viesť diár?

Študoval som dvojitý študijný program, takže som mal za úlohu napísať dve bakalárske práce v jeden čas – jednu do Anglicka a druhú do Brna. Bolo to náročné skĺbiť, keďže systémy a aj odbory boli rozdielne. V máji som mal práce odovzdávať, no ešte v apríli som nemal vybranú ani jednu tému. Vedel som, že nestíham, ale potrebujem aspoň jeden titul.

Začal som hľadať cesty, ako svoju prácu zefektívniť, tak som sa dostal k time managementu. Dovtedy som sa smial z ľudí, čo fičali na motivačných citátoch a celé to hrotili. Objavil som Davida Allena a jeho metódu getting things done.

Vedel si si na takúto organizáciu úloh zvyknúť?

Najskôr som si začal viesť diár, ktorý stál asi euro, no to mi absolútne nefungovalo. Prešiel som na drahší a známejší Moleskine, kde sa mi síce písalo lepšie, ale stále to nebolo to pravé. Zamyslel som sa nad tým, že chyba môže byť aj v metóde. Nakoniec som sa dostal k bullet journalingu – spôsob vedenia diára. Rozdeľoval som si úlohy, čo má čakajú, priorizoval som ich a postupne som vypĺňal stranu po strane.

Tu sa zrejme začali rysovať aj prvé obrysy tvojho biznis nápadu. Ako to dopadlo?

Dopadlo to tak, že som dokázal napísať obe bakalárky, ktoré boli aj dobre hodnotené. V tom čase som už 3 mesiace fičal na diári. Keď som sa vrátil z Anglicka, tak som o svojej skúsenosti urobil workshop. Ľudí to zaujalo natoľko, že aj oni chceli mať rovnaký diár. To bolo rozhodne prvý impulz na vytvorenie The Zurnalu.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa The Žurnál (@the_zurnal),

Bolo náročné uspieť vo veľkej konkurencii diárov?

Keď sme začínali pred 3 rokmi, tak ich ešte na trhu nebolo tak veľa. Dúfal som, že ten náš bude mať úspech, keďže bol iný ako ostatné. Vyskúšal som ich množstvo a ani jeden nebol postavený na faktoch.

Aby bol úspešný a hlavne účinný, nestačí nahádzať motivačné citáty, keďže takáto vonkajšia motivácia je len veľmi krátkodobá. Omnoho lepšie je, ak motivácia vychádza z vnútra a trvá dlhodobo, tak, ako pri našom produkte. Už od začiatku sme si zadefinovali, že budeme skôr sebarozvojový diár.

V digitálnej dobe bolo celkom odvážne prísť s nápadom klasického diára. Aká je podľa teba výhoda v písaní na papier oproti elektronickej forme?

Je o 42 percent väčšia šanca, že veci dokončíš, keď ich napíšeš na papier. To v praxi znamená, že namiesto piatich vecí, čo by si stihol v bežný deň, tak ich dotiahneš sedem. Ak každý deň stihnem o dve veci naviac, tak za rok to robí už cez sedemsto, čo je veľké číslo.

Nazbiera sa to v čase. Po týždni to nevidíme, no po roku je to už zreteľné. Veľkým benefitom je aj to, že nám to pomáha utriediť si myšlienky. Väčšina ľudí píše perom, takže je potrebné si najskôr dobre premyslieť, čo tam dáme a nemôžeme si to len tak hocijako zapísať a potom upraviť, ako napríklad v mobile.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa The Žurnál (@the_zurnal),


Projekt si financoval cez crowdfunding, kde vlastne ľudia dobrovoľne prispievajú svoje peniaze na vznik projektu. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?

Popri všetkých mojich aktivitách som už vtedy konzultoval crowdfundingové kampane a prišlo mi to ako logický krok. Je to ideálne, keď nemáš na začiatku veľa peňazí a potrebuješ ich získať na rozbehnutie. Ak chceš dať vyrobiť kvalitné diáre, tak nemôžeš ísť pod 8 000 kusov. To už stojí nemalé peniaze, čo nie je jednoduché pre študentov. Crowdfunding je dobrá cesta, vďaka ktorej si môžeš zrealizovať svoje nápady.

Aká je ponuka diárov The Zurnal a pre koho sú určené?

Úplne prvý bol polročník, ktorý bol datovaný. Ten je hlavne pre ľudí, čo sú vyslovene diároví a veľa píšu, keďže je tam až strana na jeden deň. Nedatovaný polročník je pre ľudí, ktorí si síce tiež radi píšu, ale vadilo by im, kebyže týždeň nepísali a ostali by im prázdne strany. Aj keď sa volá polročník, tak je to hlavne preto, že má jeho hrúbku, ale dá sa do neho písať kľudne aj celý rok. Ročník je zas pre ľudí, ktorí zas až tak veľa nepíšu a stačí im menej miesta.

V ponuke máte aj diáre s názvom Nápadník, Školák či Kreativec. Čo to presne znamená?

Nápadník je skôr poznámkový blok na to do listy, na poznámky, zapisovanie myšlienkových máp a vlastných nápadov. V septembri sme predstavovali aj Školáka, čo je verzia pre študentov 8. ročníka až po maturantov. Je to iná cieľová skupina, keďže nepotrebujú riešiť, čo bude za 10 rokov, ale skôr to, kde pôjdu na školu. Preto sme zostavili modul, ktorý im pomôže vybrať si cestu, ktorou v budúcnosti pôjdu. Novinkou je aj Kreativec, čo je verzia hlavne pre ľudí, ktorí nechcú posúvať len seba, ale aj svoj projekt. Sú tam miesta na plány, či brainstormingy.

Je náročné podnikať na Slovensku?

Áno, veľmi. Náročnejšie to bolo možno aj preto, že sme sa rozhodli robiť slovenský diár v Čechách. Obehali sme veľké množstvo výrobcov, ale nik sa nehrnul do realizácie. Odmietlo nás ich asi 15, lebo sme to vraj prestrelili, keďže je tam veľký podiel ručnej práce. Odmietali náš návrh, ale my sme sa nechceli vzdať našich požiadaviek. Najťažšie bolo začať a nájsť výrobcu.

Čo je najťažšie na tejto práci?

Najnáročnejšie je určite stále prekonávať sám seba a očakávania. Každá verzia je lepšia ako predchádzajúca. Pri prvých verziách to bolo ľahké, no pri každom ďalšom vydaní je to ťažšie. Cítime veľký tlak, ktorý sme si vytvorili sami na seba, ale veríme, že sa to z dlhodobého hľadiska určite vyplatí viac, ako keby sme len menili dátumy.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa The Žurnál (@the_zurnal),


A čo, naopak, najkrajšie?

Najkrajšia je určite spätná väzba. Dosiahli sme 7 000 predaných kusov a 96-97 percentnú spokojnosť. Tí ostatní nie sú vyslovene nespokojní, ale skôr si ho kúpili a leží im doma na poličke. Ak tomu ľudia dajú šancu, začnú dosahovať výsledky.

Kto je tvojou najväčšou oporou?

Určite moja manželka Monika, ktorá je aj mojim najväčším kritikom. Je kontrolným mechanizmom a dáva pozor na moje nápady, keďže si kde-tu poriadne vystrelím. Práve ona je tá, ktorá mi ukáže, čo všetko budem na realizáciu projektu potrebovať. Taktiež aj najlepší kamarát a spoluzakladateľ Zambo. Je skvelé robiť biznis s ľuďmi, ktorí ťa motivujú. Ak sa chceme pustiť do niečoho takého, tak si treba nájsť najšikovnejších ľudí vo svojom okolí a založiť to s nimi.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa The Žurnál (@the_zurnal),

Zdroj: Hashtag.sk
Odporúčame