#Keď sa povie slávna vedkyňa, mnohým hneď napadne meno Marie Curie Sklodowska a jej prelomové objavy na poli chémie. Marie bola však len jednou z mnohých žien, ktoré sa zaslúžili o objavy, ktoré zmenili náš svet. Prinášame ti pohľad medzi úspešné vedkyne 20. storočia, o ktorých by mal počuť každý.
Marie Curie Sklodowska (1867-1934)
Výskum francúzsko-poľskej vedkyne Marie priniesol ľudstvu zásadné poznatky o teórii rádioaktivity, techniky delenia rádioaktívnych atómov a objavila rovno dva chemické prvky – rádium a polónium. Na svojich teóriách pracovala spolu s manželom Pierrom. Marie za svoje objavy zaplatila najvyššiu daň, v roku 1934 podľahla rakovine, ktorú jej pravdepodobne spôsobila práve rádioaktivita. Marie to síce v živote nemala ľahké, za jej tvrdú prácu sa jej však dostalo zásluh v podobe dvoch Nobelových cien a to za fyziku a chémiu.
Dorothy Mary Hodgkin (1910-1994)
Dorothy sa narodila britskému páru a vyrastala v Norfolku na území Anglicka, kde sa jej podarilo študovať chémiu spolu s chlapcami v jej veku. Dorothy bola veľmi talentovaná a priniesla svetu štruktúru penicilínu, inzulínu a vitamínu B12, ktoré nasnímala pomocou röntgenových snímkov. Jej objav bol užitočný hlavne preto, že otvoril dvere pre syntetické vyrábanie týchto esenciálnych zlúčenín. V roku 1964 bola za svoje prínosy ocenená Nobelovou cenou a je tak doposiaľ jedinou Britkou s týmto ocenením.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Rosalind Elsie Franklin (1920-1958)
Jedna z najznámejších vedkýň v oblasti genetiky, ktorej objavy boli nehanebne ukradnuté mužskými kolegami Watsonom a Crickom. Tí bohužiaľ dostali nielen mimoriadne zásluhy, ale ich objav sa považuje za prelomový. A pritom ani nie je ich. Rosalind, podobne ako Dorothy, využila röntgen na zhotovenie snímkov.
Tieto fotografie ani dnes niektorým vedcom veľa nehovoria, avšak na ich základoch bolo možné zhotoviť známu dvojzávitnicovú štruktúru DNA. Rosalind žiaľ nezískala Nobelovu cenu a nikdy na ňu nebola ani len nominovaná. Zásluh sa jej dostalo až po smrti, kedy dostala ocenenia a mnoho vedeckých inštitúcií sa po nej pomenovalo.
Elizabeth Garrett Anderson (1836-1917)
Elizabeth pochádza z Anglicka a jej cesta v odbore medicíny bola podobne ako u jej vedeckých kolegýň neľahká. Ako žena mohla byť kvalifikovaná iba ako zdravotná sestra. No keďže bola veľmi cieľavedomá a nenechala saničím odradiť, chodievala na prednášky lekárskej fakulty spolu s mužmi aj napriek tomu, že žiadna univerzita jej titul MUDR. ako žene nemienila udeliť.
V roku 1865 sa jej podarilo zistiť, že londýnska inštitúcia Society of Apothecaries, ktorá mimochodom funguje dodnes a určite stojí za to ju navštíviť, jej legálne nemôže odoprieť zaslúžený titul. Stala sa tak prvou ženou – doktorkou v Anglicku. A tak raz a navždy zmenila chod dejín.
Esther Miriam Zimmer Lederberg (1922-2006)
Bola americká mikrobiologička a priekopníčka bakteriálnej genetiky. Pracovala na svojich výskumoch spoločne so svojím manželom Joshuom. Medzi jej najvýznamnejšie prínosy patrí napríklad objav bakteriálneho vírusu λ či prenos génov medzi baktériami špecializovanou transdukciou.
Podieľala sa tiež na rozvoji replikovania a objave bakteriálneho faktora plodnosti F. Spolupráca s manželom bola veľmi vítaná, keďže prácu v laboratóriu mohol viesť kedysi len muž. Prišlo to však aj s trpkou daňou, že za jej objavy niesol úspechy za ňu. Prevzal tak Nobelovu cenu a uznanie spoločnosti, nám je však dnes jasné, že si ju viac zaslúžila ona.
Ida Noddack Tacke (1896-1978)
Objavy chemičky a astrofyzičky Idy Tacke boli v podstate úplne ignorované, až kým ich „neobjavili“ jej mužský spolupracovníci Carlo Perrier a Emilio Segre. Okrem toho, že objavila dva nové prvky – Rénium a Mazúrium, neskôr oficiálne pomenované ako Technícium, podarilo sa jej preskúmať nukleárne štiepenie, známe ako fízia.
Kým pri fúzii sa dva atómy zlučujú a uvoľňujú enormné množstvo energie, pri fízii sa jeden atóm rozdeľuje na dva. So svojimi experimentami pracovala na teórii Enrica Fismeho, ktorý bol za jej výsledky ocenený Nobelovou cenou. Hoci sa Ide nikdy nedostalo patričných zásluh, mnoho vedcov to pripisuje jej metódam.
Jocelyn Bell Burnell (1943)
Astronomička Jocelyn bola inšpirovaná knihami a hypotézami svojho otca. Pri svojom doktorandskom štúdiu spolupracovala v laboratóriu Antonyho Hewisha pri štúdiu kvazarov, alebo inak povedané, vysoko energetických galaktických jadier. Počas tohto výskumu sa jej podarilo zachytiť určitý špecifický a konštantný signál, ktorý pochádzal z dovtedy neznámeho zdroja. Neskôr sa bolo zistené, že tieto signály vysielali pulzary, resp. neutrónové hviezdy.
Prelomové objavy Jocelyn boli publikované pod Hewishovým menom, pričom Jocelyn bola menovaná len ako druhý vedec. Hewish za ne, samozrejme, zožal veľkú slávu a získal Nobelovu cenu za objavenie pulzarov. Jocelyn stále žije a hoci sa jej oficiálnych zásluh nedostalo, vo vedeckej komunite je veľmi uznávaná.
Sme si vedomí toho, že tento článok ani zďaleka neobsiahol všetky významné vedkyne predchádzajúceho storočia a aj o zmienených dámach by bolo možné napísať omnoho viac. Radi by sme teda aspoň takto vzdali poctu a uznanie všetkým ženám, ktoré sa nenechávajú odradiť a ukazujú svetu, že kredity k ich zásluhám už nenechajú pripisovať druhému pohlaviu.
Zdieľať na