Nie je to tak dávno, čo sa Sergei vydal z formácie AK na sólovú dráhu pod vlastnou hlavičkou a už tu máme aj nový celistvý projekt.

Album Medusa z roku 2019 sa dočkal svojho pokračovania, ktoré je ešte modernejšie a prepracovanejšie. Práve takto by sme úplne v skratke definovali Sergeiov nový projekt. V súčasnej dobe je na československej scéne pretlak rapových interpretov, ktorí takpovediac bojujú o poslucháča a častokrát musia ísť aj do polôh, v ktorých sa necítia úplne komfortne a to len preto, aby zaujali. Toto rozhodne NIE JE prípad Sergeia Bí, ktorý má verné publikum a ktorému jeho hudobný posun maximálne sedí a je cítiť, že sa v týchto polohách cíti príjemne aj on sám. Práve to mu umožňuje tvoriť stále lepšie a lepšie veci a zároveň ísť s dobou tak, aby jeho hudba v rámci hudobného posunu znela adekvátne roku 2020.

https://www.instagram.com/p/CFedeuKJEaE/

Neviem ako vy, ale ja mám pocit, že zo Sergeia ide veľká pohoda a úprimnosť, vďaka čomu ma jeho hudba stále baví. Týmto by som postupne prešiel k samotnému projektu Medusa II.

Samotný album má 9 skladieb, ktoré dokopy tvoria 32 minút. A práve to je prvá vec, ktorú by som chcel vyzdvihnúť. Mnohí interpreti pri vydaní albumu často stavia na kvantitu a ich diela sú 16-18 skladbové „maratóny“, čo v konečnom dôsledku môže (ak sa nejedná o fakt kvalitného a rôznorodého interpreta) výrazne uškodiť, pretože to ľudia do konca skrátka nedopočúvajú. Aj keď práve pri Sergeiovi by mi viac skladieb vyslovene nevadilo, zvolený počet maximálne kvitujem. V deviatich skladbách interpret dokázal povedať všetko, čo na danom projekte povedať chcel, je to dobre počúvateľné a konečný dojem je viac než pozitívny.

https://www.instagram.com/p/CE1go_BJhZW/

Mnohí určite od projektu čakali nával newschoolového egotripu, čo vám ale rovno vyvrátim. Sergei mal obdobie, z ktorého sa potreboval istým spôsobom vyrapovať, čo v niektorých skladbách cítiť. V trefných linkách často opisuje aj svoje pocity, hovorí o tom, čo prežil a čo má rád. Skrátka, do bez debaty skvelého moderného zvuku vsunul Sergei kúsok seba a album je viac osobný, ako čakali mnohí vrátane mňa. Z Barracudu hovoria životné skúsenosti a v jeho názoroch sa nájde nejeden poslucháč.

Sergei je v newschoolovom zvuku doma, čo opäť potvrdil aj na tomto počine. Zároveň sa ostravský jazdec nebojí experimentovať, či už v rámci osobného štýlu, ale aj zvuku, flowu a celkovej hudobnej stránky.

Ďalším obrovským plusom projektu Medusa II je výber hostí, ktorý býva často pri konečnom hodnotení kľúčový. Hostia by mali album obohatiť, doplniť autora a dodať mu ten pomyselný finálny efekt. S radosťou môžem konštatovať, že tu sa to podarilo. Menovite Dokkeytino, Ektor, Pil C, Rytmus a Kitana Savage.

Ak mám byť osobný, najviac ma baví feat s Pil Cim na tracku Déšť a s Ektorom na tracku Kouř. Hľadať však svojho víťaza zmysel nemá, nakoľko všetci zúčastnení svoje úlohy splnili na výbornú.

„Vidíš ho podvádět svou ženu, proč si myslíš že by nepodvedl tebe?“

Ak by som mal album na záver stručne zhrnúť, povedal by som, že sa jedná o pomerne osobné dielo s výbornými hosťami, moderným zvukom, údernými a trefnými linkami, prirovnaniami a ideálnou minutážou, čo môže z Medusy II urobiť v konečnom dôsledku český album roka.