#Chrípka nás obklopuje už stáročia. Naši prastarí rodičia ju poznali ako obrovskú hrozbu, my ju dnes vďaka medicíne vnímame ako každoročné prechodné obdobie, ktoré prejde za pár dní. Avšak pojem „chrípka“ sa rozhodne nesmie zovšeobecňovať a zľahčovať, pretože existuje mnoho druhov vírusov, ktoré ju spôsobujú.
Dnes sa preto bližšie pozrieme na vtáčiu chrípku, pandémiu, ktorá na prvý pohľad môže naznačovať, že postihuje len vtáctvo. Pri bližšom skúmaní sa však dozvieš informácie, ktoré hovoria o tom, že opatrnosti nie je nikdy dosť.
Podobná iným typom chrípky
Ako sme už prezradili na začiatku, vtáčiu chrípku spôsobujú vírusy. Ide o malé častice DNA alebo RNA, ktoré sú obalené bielkovinovým, respektíve tukovým obalom. Nespôsobuje ju však len jeden špecifický vírus, rozlišujú sa na mnoho druhov. Štruktúrou je podobný vírusu prasacej chrípky, psej chrípky, konskej chrípky a dokonca aj ten našej, ľudskej chrípky.
Dôvodom tejto podobnosti je fakt, že ide u krátke úseky DNA, ktoré sa mutáciou adaptovali na nového hostiteľa. Pri víruse vtáčej chrípky rozlišujeme dva druhy, a to vysoko patogénny a nízko patogénny. Najnebezpečnejším je vysoko patogénny typ, takzvaný HPAI.
Prvýkrát bol popísaný v Ázii
Prelomový rok, kedy sa zistila skutočná závažnosť vtáčej chrípky, bol 1878. Práve vtedy sa podarilo odlíšiť toto ochorenie od iných chorôb, ktoré spôsobovali masový úhyn vtáctva. V tomto období bola taktiež známa aj pod menom slepačí mor. Spočiatku pôsobila celkom nevinne a medzi rokmi 1959 a 1995 bolo zaznamenaných len 15 prípadov nakazenej hydiny, pričom straty boli minimálne.
Prekvapenie však prišlo o rok neskôr v Číne. Do roku 2008 sa množstvo infikovaného vtáctva zvýšilo až jedenásťnásobne. Stúpanie prichádzalo v štyroch postupných vlnách a choroba postihla milióny vtákov. Takýto stav spôsobilo najmä zvýšenie množstva hydiny, ktoré v rozvíjajúcich sa krajinách predstavovalo až 76 percent. Podmienky, v ktorých chov prebiehal boli čím ďalej tým viac nehumánne, a tak pribúdali rôzne zranenia vtákov. Tak vznikala živná pôda pre šírenie vírusu.
Prenáša sa rôznymi spôsobmi
Vo väčšine prípadov sa chrípkové častice prenášajú z infikovaného zvieraťa na zdravé, avšak môže sa tak stať aj po kontakte s kontaminovaným materiálom. Prítomnosť vírusových častíc bola preukázaná v sekrétoch z nozdier, zobáka a očí. Hoci je prenos vzduchom málo pravdepodobný, ojedinelé prípady poukázali aj na túto možnosť.
Vysoko patogénny typ sa v uzavretej skupine hydiny rozšíri v priebehu niekoľkých hodín a spôsobí ich náhlu smrť. Nízko patogénny typ vírusu je k zvieratám ohľaduplnejší. Nešíri sa tak rýchlo a nevyhnutne nespôsobuje smrť. Rozmnožovanie tohto druhu však spôsobí zníženú plodnosť vtákov, čím v konečnom dôsledku dochádza k poklesu ich počtu. Nakaziť sa však môže aj človek.
Predstavuje pandemickú hrozbu
Najviac patogénny subtyp vtáčej chrípky je dobre známy H5N1, ktorý je obrovským strašiakom pre celý svet. Prvý prípad nákazy človeka sa objavil v roku 1997 v Hong Kongu, kde nasledoval vznik ohniska nákazy. Z celkového počtu potvrdených prípadov až tretina chorobe podľahla, pričom žiadny z nakazených nepracoval s hydinou.
Práve tento typ spôsobil smrť milióna kusov hydiny ako v Ázii, tak aj v Európe a Afrike. V prípade, že by zmutoval a DNA tohto druhu by sa spojila s ľudským vírusom influenza, išlo by o smrteľné ochorenie. Úmrtnosť tohto subtypu predstavuje totiž až 60 percent. No na takéto úvahy sú potrebné ďalšie štúdie. Podľa záznamov WHO doteraz nákaze celosvetovo podľahlo 359 ľudí.
Môj kamarát mal koronavírus! Študentka sa s nami podelila o svoj šokujúci príbeh
Strata kontroly znamenala pochovanie ekonomiky
Zdrojom väčšiny živočíšnych bielkovín, ktoré prijímame zo stravy, je práve hydina. V čase keď vypukla pandémia H5N1 bolo nutné usmrtiť milióny vtákov. Vo Vietname bolo takto zlikvidovaných až 50 miliónov kusov hydiny, ktoré boli infikované, alebo išlo o prevenciu a zabránenie ďalšieho šírenia vírusu.
V roku 2005 Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo vyčíslila škody Juhovýchodnej Ázie, ktoré im pandémia spôsobila, na výšku 10 miliárd dolárov. To spôsobilo, že obrovské množstvo malých chovateľov skrachovalo. Naštartovaniu ekonomiky nepomohol ani fakt, že ľuďom trvalo, kým sa obnovila ich dôvera ku konzumácii mäsa z hydiny.
Dôležitá je prevencia
U človeka je zabránenie nákazy jednoduché – stačí sa dať zaočkovať. No aby sa zabránilo masovému utrácaniu zvierat, ktoré má dopad na všetky smery našich životov, nevyhnutná je prevencia vzniku ohniska nákazy. Dobrou správou je, že ľudia, ktorí nepracujú s vtáctvom nie sú v tak veľkom ohrození. Na druhej strane, pracovníci, farmári a vedci musia mať podrobne vypracovaný plán, ako postupovať v prípade, že sa choroba objaví.
V prvom rade je potrebné izolovať vtáky, ktoré sa chovajú v domácnosti od voľne žijúcich operencov. Prenos je totiž omnoho rýchlejší v kŕdli, pretože mnoho divých vtákov neprichádza tak často do kontaktu s telesnými tekutinami svojich susedov. Tak ako aj pri ľuďoch, aj pri hydine je dôležité testovanie jedincov. Slúži na to jednoduchý ster, ktorý je bežný a známy.
Zdieľať na