#Na čo si to kupuješ, keď si to môžeš stiahnuť do telefónu? To je otázka, s ktorou sa stretol pravdepodobne takmer každý, kto si doma rozhodol vytvoriť zbierku vinylových platní. Samozrejme, že nejde nesúhlasiť s tým, že moderná doba nám umožnila nosiť pri sebe neuveriteľné veľké množstvo hudby priamo vo vrecku. Pre porovnanie, iPod s kapacitou 160 GB a váhou priemerného dospelého škrečka by sa rovnal približne 635 kilogramom platní (čo pekne ukazuje aj táto vizualizácia), čo je približne váha jednej kravy. Majiteľom „LP-čiek“ to ale stojí za to. Čo je za tým?
Odsúdený na zánik
Vinyl sa stal v roku 1991 v podstate mŕtvym nosičom. Na scénu sa dostali CD-čka, pričom dnes už aj tie zastúpili aplikácie ako Spotify či Deezer. V roku 2016 sa však stalo niečo, čo už takmer nikto nepredpokladal. Len vo Veľkej Británii sa predalo viac ako 3,2 milióna LP-čiek a prvýkrát výdaje na ich kúpu prevýšili výdaje za digitálne sťahovanie. Britskí umelci dokonca dosiahli omnoho väčší zisk z predaja vinylov, než z videí na YouTube.
Pokiaľ sa však chceme na túto problematiku pozrieť komplexnejšie, musíme sa vrátiť do roku 2000. Za miznutie platní mohol vyššie spomínaný nástup kompaktných diskov, ktoré boli spratnejšie, ľahšie, lacnejšie a to najdôležitejšie – dali sa kopírovať. Vinyl sa tak ľudom začínal zdať nekomfortný a rozhodli sa ho začať vo veľkom zbavovať.
Poklad pri smetných košoch
Pri smetných košoch na sídliskách sa tak svojho času začali objavovať veľké množstvá týchto hudobných nosičov spolu s gramofónmi, ich prehrávačmi. Kto tak neurobil a svoju zbierku si minimálne odložil, teraz si môže krásne finančne prilepšiť. Špeciálne sa cenia slovenské nahrávky, albumy od Zóny A, Slobodnej Európy alebo limitované platne Kontrafaktu sa z druhej ruky predávajú v cenách niekoľko desiatok eur.
V zahraničí nevymreli
Platne ale nikdy nevymreli úplne. V zahraničí bolo úplne normálne, že umelec vydal aj limitované množstvo svojho nového albumu na vinyle, špeciálne v hip-hopovej scéne. Žiarivým príkladom je napríklad Eminem, no spomenúť musíme aj hardrockových klasikov, ako AC/DC, ktorí s LP-čkami začínali a nehodlali sa ich len tak vzdať. O veľký boom medzi mladými sa postaralo aj elektronické duo Daft Punk a to vydaním albumu Random Access Memories v roku 2013. K záujmu o nakupovanie gramofónov prispeli vo veľkom aj indie skupiny, keďže ich vinylová verzia albumu je už samozrejmosťou.
Výhody vinylov
S ich návratom sa ale ľudia rozdelili na dva tábory – na tých, ktorí platne stále mali a nikdy by na ne nedali dopustiť a na masívnych skupovačov, tvoriacich si osobitý „retro štýl“. Jedno je však isté, LP-čka majú niekoľko obrovských výhod. Tou prvou je dizajn, spájajúci sa s hudbou a spoločnosťou v minulom storočí a taktiež je symbolom éry Beatles.
Takisto vám ktokoľvek, kto počúval platne povie, že kvalita zvuku je neporovnateľná s inými nosičmi a že typické „praskanie“ pri prehrávaí obohacuje počúvanie albumu o zážitok. Netreba zabúdať ani na magický pocit toho, že vlastníte hmotnú verziu hudobného počinu vášho obľúbeného interpreta, čo sa samozrejme nedá porovnať s počúvaním na Spotify.
Je to komunita
Okrem toho si však fanúšikovia vinylov vytvorili aj skvele fungujúcu komunitu. Združujú sa totiž v typických malých obchodíkoch, kde nájdete množstvo ľudí s rovnakou záľubou Môžete s nimi diskutovať a nechýbajú ani gramofóny, kde si ešte pred kúpou môžete platňu vypočuť. O zvýšenie predaja sa postarala aj malinká drobnosť, ktorú môžete nájsť už takmer pri všetkých nových albumoch na tomto nosiči. Vo vnútri albumu nájdete kód, vďaka ktorému si môžete stiahnuť aj oficiálnu digitálnu verziu v najvyššej kvalite. Stávate sa teda vlastníkom nielen vinylovej verzie, ktorú si môžete vychutnávať v teple domova, ale po ruke ju môžete mať aj stále v mobile.
A prečo je teda vinyl najlepšou voľbou na počúvanie hudby? Zatiaľ, čo na digitálnych nosičoch prebieha konverzia akustického vlnenia do digitálnej formy, t.j. počúvate iba preklad z jednotiek a núl, na LP platniach je zachytená priama vibrácia zvuku (svojim spôsobom originál) a táto je rozkmitaním gramofónovej ihly zreprodukovaná ako hudba.
Vinyly u nás
V súčasnosti sa už aj populárni slovenskí interpreti rozhodli opäť vydávať svoje albumy na vinyle. Spomenúť môžete I.M.T. Smile, Majka Spirita, Veca, Billy Barmana či Puding pani Elvisovej. Nedávno nový album vydali aj chalani z Medial Banana, Polemic a na scénu sa vrátili aj reedície klasík ako Trosky, Slobodnej Európy či ikonickej kapely Mariána Vargu – Collegium Musicum.
Môžem súhlasiť s autorom, zaujímavé sú hlavne bazárové vinylové platne ktoré boli lisované matricami podľa pôvodných masterov z analogových pások. Mnoho nových vydaní alebo teda novo lisovaných platní je už robených z digtálneho mastera alebo priamo z mp3 a nikdy nebudú znieť ako staré originály, ktoré sú navyše stále lacnejsie..
Stačí vygooglit „Vinyl bazár“ či “LP bazár“ a je to.. V súčastnosti máme na slovensku veľa zaujímavých obchodov s platňami 🙂
klasický vinyl, lisovaný z analógových zápisov v štúdiách je zvuk, ktorý cez elektrónkové predzosilovače a konce vytvoria neopísateľný identický zvuk originálu. Neexistuje, aby sa zlial napríklad sláčikový orchester . Pri vynile dokonale počuť každý slák tak, ako keby som sedel priamo v orchestri. To je čaro vinylu, originálny zvuk. Pri digitále síce dostaneme čistejší výstup, ale za cenu straty dát… a je to počuť. U mp3 zápisu sa dá hovoriť o totálnej katastrofe, to už trpím 🙁
Blbost, ak som chcel mat kvalitny zvuk, tak napriklad som mal gramafon direct drive za cca 130 USD(Technics) a prenosku (Shure Ml 140 hypereliptical za 140 USD. A kvalita vinilov tiez kolisala a nie vzdy si mal novu alebo „udrziavanu platnu“. Cely ten „cirkus“ mi nestoji za kvalitny napr. CD nosic a dobrou investiciou do kvalitnych „citlivych boxov“.
tvoj názor na mňa neurobil žiaden dojem… slabota
Tvoj nazor ma vobec nazaujima.
Hovor tomu, comu rozumies.
Súhlasím nové vydané LP sú len mechanické záznamy, z digitálneho formátu, čo už nikdy nebude ono ako kedysi. Mám veľa nových LP a je to až moc počuť, že vstupný formát je digital.
a preto kupujeme platne a aj remastre robené z originálnych analógových záznamov…
Hovor comu rozumies.
Z mptrojky? To dufam, ze nemyslis vazne.To v dobrom. Ziadne vydavatelstvo by nedalo mp3 na vinyl. Digital master v dnesnej dobe urcite. Stare platne zneju teplejsie vdaka tym paskam, a vacsinou to mixovali profici. Dnes vela ludi robi mixaz v domacich studiach.
Mam ich doma,strasne vela 😊
V čase vinylových platní som bol vášnivý „hifista“, a teda viem oceniť kvalitu toho, či onoho nosiča. Ak niekoho dnes obohacuje tzv. praskanie (dokonca aj šum) z platne, je to len na jeho individuálnom vkuse, lebo v tých časoch – éry vinylov – to bol veľmi rušivý a škodlivý jav (pre mňa dodnes, ak počúvate napr. tiché pasáže klasickej hudby). Z odborného hľadiska preferovať kvalitu vinylu v porovnaní s digitálnym záznamom je niečo celkom iné, no rozhodne nie jednoznačne v prospech vinylu. Zdôvodnenie „priamou vibráciou“ zvuku je vhodná definícia pre marketingové účely, nie pre skutočných audiofilov, alebo odbornú verejnosť. Vinylové platne a ich prehrávače (gramofóny) sú dodnes mojou „srdcovkou“, ale to neznamená, že by som sa k nim vrátil.
Presne tak súhlasím. Tiež sa nevrátim k vinylovým platniam. Kópia z master pásu urobená digitálom a hlavne potom aj prehraná na dostatočne výkonných prevodníkoch D-A bude lepšia ako na vinyle a to aj na sláčikovom orchestri. O odstupe signálu od šumu ani nehovoriac. Kvalitný digi má predsa len viac výhod neosústruží sa ako platňa, rýchlejšie sa v „menu“ skladieb dá pohybovať, archív je prehľadnejší a ak je niečo nové a je to dobré chcem to mať doma a počúvať čím skôr a nie o rok kým sa mi to podarí náhodou niekde kúpiť ako vinyl. Tak isto staré a dobré 80te roky sa mnoho x nedajú zohnať na vinyle ale ako digi áno. Na druhú stranu ale zase ak by som mal doma vinylový archív určite by som ho nevyložil k smetiakom ale kebyže sa ho chcem zbaviť radčej by som to ponúkol za hubičku na burzu alebo do antikvariátu.
A aj tak sa tu bavíme o možno len 2% trhu. Drvivá väčšina populácie dnes počúva mjúzik z telefónu alebo na štupľových slúchadlách, prípadne max v aute na diaľnici, kde sa o kvalite zvuku ani nesníva. Tých pár šialencov čo si doma sadnú pred poriadnu zostavu a vypočujú a vychutnajú si svoju hudbu na vážnom zariadení je tak malé percento že v tomto porovnaní je aj dobre spravená mp3 high end hifi.
A este nech tvrdia, ze kazety a kotuce su lepsie. Nostalgia a len nostalgia…
Taký bežný kazeťák zvládal od 15Hz do 25kHz na +-3dB!!! Mal som taký. A napr. aj jeden SONY, ten robil doslova originály vstupu na kazety. A tiež som si myslel že je to dnes mŕtva technika. Sám som to pred rokmi nechal, musel som, ale nechcel… No je plno ľudí, ktorí aj odo mňa vykúpili originály súčiastok, techniky, kazety, všetko čo sa dalo a to okamžite. A je ich toľko, že normálne žasnem.
kazeťák to možná zvládal (i když o tom pochybuju), ale kazety určitě ne
Ale neboj. Zvládali to i kazety. Len nie brakové lacáky od kade-tade…
Chrom dioxidky alebo ešte lepšie metalky a kazeťák s biasom a s dolby c a bez autoreverzu s pevnými hlavami. To bola doba. To už dnes nie je ani pravda. História a nostalgia.
Málo je známo, že standard
(norma) těchto kazet, obíhajících na
přelomu 20. století světem v miliardovém
počtu, byla přijata roku 1965
na zasedání komise IEC v Praze.
Vývojem pásků s oxidem chromičitým,
ferrochromových pásků a pásků
typu „metal“ s čistou kovovou vrstvou
práškového železa se podařilo
i u malých přenosných magnetofonů
a později i kapesních „walkmanů“,
kterými po roce 1980 zaplavil svět
ředitel Sony Akio Morita, pořizovat
nahrávky v rozsahu od 40 do 18 000
Hz.
15Hz do 25kHz na +-3dB – takové parametry bylo možno dosáhnout jen s kazetami typu metal, které za bolševika stály pomalu totéž, co originál zahraniční desky. Kazety normal a chrom na tom byly frekvenčně daleko hůře, dle odborného měření
daj si studenú sprchu, ty znalec života§ trápny príspevok… ty hajendová tupá empétrojka… hehe
Koncoš ja si sprchu dám som čistotný človek, ale ty si vyčisti uši.
Nostalgia…
klasiku si kupujem na cd… v zahraničí sa robia fantastické cédečka s vážnou hudbou…pop music robená dnes, tak tu sa vinyl nie vždy podarí…
to je zvuk ! Cítiť z toho človečinu a nie počítač …
Sú nenahraditeľné – zvukom a nostalgiou, nikdy na platne nezabudnem.