#O tom, že raz budem mať blog o pečení, svedčilo v detstve asi len to, že môj najobľúbenejší predmet na základnej škole bol krúžok varenia, uviedla pod jedným zo svojich postov na Instagrame Veronika Čopíková, známa ako Lenivá kuchárka. Po dvoch rokoch sme ju opäť vyspovedali a zistili sme, čo má nové a ako sa jej darí. Navyše sme pre teba vypýtali jeden rýchly a jednoduchý recept na fantastické jedlo. Ponor sa do čítania, po ktorom budeš mať chuť niečo si pripraviť.
Keď sme s tebou pred takmer 2 rokmi robili rozhovor uviedla si, že pracuješ ako analytik v Centre lepšej regulácie a varenie je iba tvoja záľuba. Zmenilo sa na tom niečo?
V súčasnosti stále pracujem ako analytik, pričom okrem Excelu a pripomienkovania pripravovaných regulácií sa venujem aj marketingu pre náš odbor. Gastronómia je stále moja veľká záľuba. Blogujem na plný úväzok vo voľnom čase (smiech). Pracovná situácia sa teda u mňa nezmenila, aj keď občas snívam aj o práci na voľnej nohe – tá je však omnoho náročnejšia a okrem mnohých benefitov má aj svoje úskalia – od nároku na materskú, nepravidelného príjmu či chýbajúcich zamestnaneckých istôt.
Nejde ti varenie po tom dlhom čase už aj trošku na nervy?
Ani trochu. Varenie a pečenie je tak bohaté a rozmanité, že sa v ňom človek stále niečo nové učí, skúša a experimentuje, takže nemá ani čas pomýšľať nad rutinou či „lezením na nervy“. Ale občas, keď sa mi niečo nevydarí, či už vizuálne alebo chuťovo, nahrádza na chvíľku nadšenie sklamanie. A z toho sa niekedy človek dostáva ťažšie. Vďaka sociálnym sieťam má pocit, že všetkým sa všetko darí hneď na prvýkrát. No samozrejme, že to tak nie je, všetci sme len ľudia a cheesecake popraská niekedy aj tomu najlepšiemu cukrárovi.
Stále sa stotožňuješ s označením Lenivá kuchárka? Sú tvoje recepty rýchle, jednoduché a pre každého, komu sa nechce?
Určite áno. Niekedy mám chuť pridať aj niečo náročnejšie, ale môj názov blogu a jeho posolstvo ma vždy zastaví. Dnešná uponáhľaná doba si takéto recepty priam pýta, takže sa teším, že môžem byť súčasťou gastro sveta aspoň takto online. Baví ma inšpirovať svojimi receptami širokú komunitu fanúšikov, ktorí ich sami vyhľadávajú. Medzi najobľúbenejšie pritom patria moje jednoduché polievky, tipy na rýchly obed a samozrejme, koláče. Bez múky a cukru, Sacherova torta či ovocný cheesecake sa v slovenských domácnostiach pečú pravidelne, a aj vďaka fotkám a spätnej väzbe od čitateľov viem, že moje blogovanie má zmysel.
Akým vývinom prešli recepty za celý ten čas?
Tak, ako sa stále v tejto oblasti vzdelávam a snažím sa skúšať rôzne kombinácie surovín – od celozrnných či bezlepkových múk, rôznych druhov sladidiel a menej používaných či známych ingrediencií, tak postupne zakomponúvam do vydarených receptov aj uvedené zložky. Snažím sa jednoducho a prehľadne spísať postup, vďaka ktorému dosiahne čitateľ vytúžený sladký či slaný výsledok, a oživiť ho peknými fotografiami. Pretože práve tie sú pre mnohých z nás spúšťačom toho, aby sme išli nakúpiť a pustili sa do prípravy. A to je môj cieľ, aby sme si varili a piekli doma, podporovali domácich výrobcov kvalitných ingrediencií a do reštaurácie zašli len občas a ak už, tak do takej, v ktorej je jedlo zážitkom. A nakoľko majú v súčasnosti mnohí moji čitatelia problémy s lepkom či laktózou, čoraz viac receptov na mojom blogu je práve bez nich. Lebo aj takéto recepty sa dajú pripraviť jednoducho, rýchlo a chutne.
O koľko sa zväčšil nárast čitateľov a fanúšikov na tvojom blogu?
Blog má za sebou už 4 roky fungovania, krásne spätné väzby od čitateľov, založenie magazínu BREZZA a tiež jednu kuchársku knižku Lenivá kuchárka. Za uplynulé roky počet čitateľov narástol, a to nielen na blogu, ale aj na sociálnych sieťach. Na Instagrame sa mi konečne podarilo prekročiť povestnú hranicu 10 000 fanúšikov, na Facebooku ich je asi 25 000 a blog má viac ako 300 000 zobrazení mesačne.
To sú naozaj slušné čísla. Určite s nimi rastie aj zodpovednosť voči čitateľom. Ako ale riešiš momenty, kedy nevieš, čo pripraviť? Kde čerpáš inšpiráciu?
Receptov, ktoré chcem vyskúšať, mám v zásobe neúrekom. To len toho času je popri práci pomenej. Mám však aj chvíľky, kedy neviem, čo pripraviť. Vtedy hľadám inšpiráciu na Pintereste, v časopisoch či vo filmoch, tá gastronomická sa nachádza takmer všade.
Stretla si sa aj s kritikou alebo s tým, že niekomu sa nevydarilo jedlo podľa tvojho receptu? Ako si na to reagovala?
Áno, občas sa s tým stretnem a vždy ma to zamrzí, pretože ten pocit, keď niečo robíte a nakoniec výsledok nedopadne podľa vašich predstáv, dobre poznám. Ak mi niekto napíše formou komentára na blogu alebo cez sociálne siete, snažíme sa spoločne prísť na to, kde mohlo dôjsť k chybe.
Čo býva najčastejším problémom?
Častokrát iná veľkosť formy. Preto vždy v ingredienciách uvádzam aj formu, ktorú som na daný recept použila. Inokedy je to zámena ingrediencií alebo zvýšenie či zníženie ich množstva v nesprávnom pomere. A posledným problémom býva rúra, každá totiž pečie inak. Na základe skúseností treba čas pečenia prispôsobiť a nespoliehať sa na presne uvedené informácie v recepte, ktorý sa môže o niekoľko minút líšiť. Ale každá spätná väzba ma posúva ďalej. Takže ak sa niekomu niečo nevydarí a neprídeme spoločne na príčinu, snažím sa recept v blízkom čase vyskúšať opäť a upraviť ho, aby bol zrozumiteľnejší a jednoduchší.
Nedávno si vydala vlastnú knihu. Ako sa zrodil tento nápad preklopiť recepty z blogu do papierovej verzie?
Kuchárska kniha Lenivá kuchárka vyšla v septembri tohto roka. Knihu som chcela vydať vždy, asi ako každý foodblogger, ktorý by rád v nejakej miere pretavil svoju lásku k vareniu aj do offline sveta. Za 4 roky som vytvorila desiatky receptov a v priebehu toho mi viacerí ľudia písali, či mám knihu alebo sa chystám nejakú vydať. Stále totiž aj napriek tomu, že na internete dnes nájdete tisícky receptov, pretrváva chuť variť a piecť z knižky. Tak som sa rozhodla, že si tento sen splním a urobím to tak, že vyberiem tie najlepšie a overené recepty z blogu, ktorým dám krásnu papierovú podobu. Nech sa v nich dá listovať, zapisovať si poznámky a obdarovať nimi aj svojich blízkych. Najlepší darček pod stromček či na narodeniny je podľa mňa stále kniha, a táto spraví radosť naozaj všetkým. Nielen lenivým kuchárom, ale aj takým, ktorí chcú vyskúšať niečo nové.
Ako dlho si ju písala a tvorila?
Knihu som tvorila spolu s priateľom takmer rok. Každý recept sa musel opäť vyskúšať a zdokonaliť. Ak to bolo možné, pripraviť k nemu aj verziu bez lepku či laktózy. Chcela som totiž, aby bola vhodná pre všetkých. Okrem zdokonaľovania a písania sme ešte ku každému receptu vytvorili fotografie – styling a fotenie nám zabrali veľa času a niekedy sme fotili jeden recept aj na trikrát, kým sme boli s výsledkom spokojní. Poslednou fázou bolo zalomenie, ilustrácie na mieru a nekonečné jazykové korektúry.
Aké je to vydať knihu bez pomoci vydavateľstva a grafického štúdia? Znie to ako z filmu…
Je to náročný proces. Nielen finančne, ale aj časovo. Aj napriek všetkým prekážkam, o ktorých sme vedeli predtým, alebo sme na ne prišli až v priebehu tvorby, sme radi, že sme sa rozhodli ísť touto cestou. Človek sa pri tom veľa naučí a zistí, aká veda sa skrýva za tlačou a predajom. Vydať knihu dnes nie je také ťažké, väčšia výzva však prichádza pri samotnom predaji, na ktorom aj my stále pracujeme.
Máš nejaké odporúčania pre tých, ktorí nad vlastnou knihou uvažujú?
Je dobré mať vo svojom okolí grafika a taktiež skúseného fotografa. Nezaškodia ani 1 či 2 jazykové korektorky. Ak ich nemáte, obráťte sa minimálne na grafické štúdio alebo uprednostnite vydavateľstvo, ktoré vám väčšinu z týchto činností
zastreší. My sme mali skúsenosť so zalomením knihy vďaka vydávaniu magazínu BREZZA, z ktorého sme niektoré vydania aj tlačili. To bol pre nás taký odrazový mostík. Avšak kopec vecí, od prípravy podkladov na ofsetovú tlač, vytvorenia EAN kódu či razby na obálku, sme riešili až v procese. A keď sme si nevedeli rady, googlili sme a pýtali sa v známych v okolí, či nám nevedia poradiť.
Čo všetko môžeme v kuchárke nájsť? Aká bola odozva?
Odozva na knihu je zatiaľ skvelá. Ľuďom sa páčia fotografie a ilustrácie, ktoré sú spoločne s receptami hlavnými prvkami. V knihe nájdu čitatelia 60 jednoduchých receptov, v rozdelení na raňajkové inšpirácie, tipy na výrobu domácich produktov (nutely, paštéty, pečený čaj…), polievky, obedy a večere a dezerty. Dezerty som rozdelila na obľúbené bábovky, sušienky, torty a koláče. 44 receptov pritom obsahuje aj varianty bez lepku a 32 bez laktózy. Ak si teda niektorý z mojich receptov čitateľ obľúbi, s pomocou mojich rád pod ikonkami nájde aj návod na to, ktoré ingrediencie nahradiť. Výsledný recept sa potom podarí aj v bezlepkovej či bezlaktózovej verzii.
Koľko výtlačkov sa vydalo?
Kniha vyšla v počte 3 000 kusov a náklad na jej vydanie sa pohyboval v tisíckach eur. Vyššia cena vydania bola zapríčinená najmä kvalitným polomatným papierom, tvrdou šitou väzbou, razbou na obálke, a tiež niektorými ďalšími aspektmi týkajúcimi sa tlače.
Zmenili sa podľa tebe preferencie Slovákov vo varení? Prihliadajú viac na kvalitu potravín, radi experimentujú?
Myslím si, že áno. A začína sa to už pri raňajkách (úsmev). Čoraz viac ľudí si na raňajky pripravuje rôzne obilninové kaše s ovocím a orieškami, vytvára si vlastné nátierky a pečú, respektíve kupujú si kváskové pečivo. Pri nákupe siahajú po domácich slovenských produktoch od malovýrobcov, nakupujú na trhoch a vo väčších mestách aj čoraz viac bezobalovo. Zaujíma ich kvalita a pôvod surovín, radi skúšajú piecť s menším množstvom cukru a s použitím celozrnných múk, a najmä, robia to doma, čo je pre mňa nielen malý návrat k tradíciám, ale tiež uvedomelý spôsob využívania kvalitných ingrediencií s ohľadom na náročnosť ich vyprodukovania, a teda s čo najmenším či žiadnym plytvaním.
Na aký vlastný recept si najpyšnejšia a prečo?
Tých je neúrekom. Ale zo sladkého najmä na koláč bez múky a cukru, v ktorom používam na sladenie len banány. Obľúbená je aj moja narodeninová čokoládová torta a čokoládovo-kokosový koláč. A z jedál sú to najmä moje polievky – šošovicová, hubová a hrachová, také tie moje i čitateľské stálice.
Máš aj svoju obľúbenú kuchyňu? Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo?
Úplne najradšej mám taliansku kuchyňu. Zbožňujem ich cestoviny, pizzu a dezerty. Páči sa mi najmä to, že zo zopár kvalitných ingrediencií dokážu vykúzliť doslova chuťové nebo. A moje najobľúbenejšie jedlo? Ak to nemôže byť dezert, tak potom cestoviny na akýkoľvek spôsob.
Naopak, ktoré jedlo ti vôbec nesedí a nevieš mu prísť na chuť?
Nemám rada ťažké jedlá, akými sú napríklad sviečková, segedínsky guláš alebo jaternice. Raz za čas si ich dám na oživenie spomienok alebo zo slušnosti, ale cielene ich nevyhľadávam a ani doma nepripravujem.
Aké sú tvoje ciele (nielen vo varení a pečení) na ďalšie mesiace?
Chcem sa sústrediť na predaj mojej kuchárskej knižky, dokončiť jesenné číslo magazínu BREZZA a pustiť sa do prípravy zimného čísla. Venovať sa opäť tvorbe videí, vytváraniu nových receptov a neustále sa zlepšovať vo všetkých aspektoch blogovania. A tiež viac vlastnému sebarozvoju a vo voľnom čase sa niečo nové naučiť.
Podelíš sa s našimi čitateľmi o recept na rýchly obed pre každého lenivca?
Špagety aglio e olio
Potrebujeme:
250 g špagiet
4-5 PL panenského olivového oleja
6 strúčikov cesnaku
sušenú čili papričku
petržlenovú vňať
parmezán
soľ a čierne korenie
Postup:
Do vriacej osolenej vody vhodíme cestoviny, ktoré za občasného miešania varíme, až kým nie sú al dente. Medzitým očistíme strúčiky cesnaku, ktoré nožom nakrájame na tenké plátky, nadrobno nasekáme 1/3 čili papričky (semienka vyberieme a odložíme bokom) a petržlenovú vňať. Do panvice dáme olivový olej, plátky cesnaku, nasekanú papričku a na miernom plameni ohrejeme. Nesmažíme, iba pomaly ohrievame, aby olej absorboval vôňu cesnaku a čili. Keď sú špagety hotové, scedíme ich a prilejeme k nim omáčku. Na záver posypeme petržlenovou vňaťou, hoblinkami parmezánu a okoreníme štipkou čierneho korenia.
Zdieľať na