#Patrí politika do rapu alebo nie? Rapová hudba sa od svojho vzniku v 70. rokoch minulého storočia stala jedným z najpopulárnejších hudobných žánrov na svete. Takmer bezkonkurenčne. Svojou expresívnosťou, pestrým jazykom a schopnosťou adresovať dôležité sociálne a politické témy získala mnoho priaznivcov, ale aj kritikov.

Sú medzi nimi aj tí, ktorí sa pýtajú, či do rapu patrí politika a či by sa rapoví umelci mali vyjadrovať k politickým témam. V tomto článku sa pozrieme na túto kontroverznú tému bližšie.

Patrí politika do rapu?

Rap vznikol v Spojených štátoch v 70. rokoch minulého storočia ako prostriedok pre výraz chudobných a diskriminovaných komunít v mestách. Raperi používali svoju lyriku na popisovanie reality svojho okolia, kde dominuje chudoba, kriminalita a rasizmus. Tieto témy sa stali neoddeliteľnou súčasťou rapu a mnoho umelcov pokračuje v tomto trende dodnes.

Súčasne sa rapoví umelci stali dôležitými postavami kultúrnej scény, a tým majú ich slová obrovský dosah a mnoho ľudí sa na nich obracia ako na hlas svojich komunít. Niektorí rapoví umelci sa preto rozhodli, že sa budú vyjadrovať k politickým témam a problémom, ktoré ovplyvňujú ich fanúšikov. A to je aspoň podľa nášho názoru určite pomerne „bezpečná“ cesta k tomu, ako spájať tieto dva znadlivo odlišné svety.

Kritika či priazeň?

Niektorí ľudia si myslia, že rapová hudba by sa mala držať iba hudobného aspektu a že politika by mala zostať mimo. Podľa nich by rapoví umelci nemali zneužívať svoju slávu a popularitu na vynášanie politických názorov, ktoré môžu byť pre mnohých fanúšikov nepríjemné.

Na druhej strane sú tu rapoví umelci, ktorí vidia politiku ako neoddeliteľnú súčasť svojho života a svojho umenia. Podľa nich majú právo a zodpovednosť používať svoju hudbu na upozornenie na problémy, ktoré sa týkajú ich komunít a spoločnosti ako celku. Mnohí z týchto umelcov sa angažujú v rôznych charitatívnych organizáciách a snažia sa pomáhať tým, ktorí to potrebujú.

Osobnosti ako Tupac Shakur a Public Enemy v minulosti používali svoju hudbu ako platformu na vyjadrenie názorov na sociálne a politické témy. Napríklad Tupac Shakur vytvoril mnoho skladieb, ktoré sa týkajú problémov, s ktorými sa stretávali černosi v USA, vrátane rasizmu, chudoby a policejnej brutalite. Podobne, skupina Public Enemy sa sústredila na témy ako rasizmus, sociálna nespravodlivosť a diskriminácia.

Aj na Slovensku sa nájdu raperi, v ktorých textoch sme mohli nájsť i politické názory. Čo je však zvykom, väčšinou ide o vypichnutie problematiky. Nedá sa povedať, žeby rap propagoval také, či onaké politické názory, skôr sa pevne vyhraní voči objektívne nesprávnemu zmýšľaniu a konaniu politických mien.

Rapová hudba sa však často stretáva s kritikou za texty, ktoré sú považované za vulgárne a kontroverzné. Názory na tieto texty sa líšia – niektorí argumentujú, že rap by mal byť len o slobode prejavu a umeleckej slobode, zatiaľ čo iní tvrdia, že takéto texty môžu byť škodlivé a normalizujú nevhodné správanie.

Politická tématika sa v rapovej hudbe objavuje aj v súčasnosti. Napríklad, raper Kendrick Lamar vytvoril album To Pimp a Butterfly, ktorý sa týka problémov v čiernej komunite a politických tém ako rasizmus, neoliberálna politika a kriminalita.

Na druhej strane však, niektorí rapoví umelci sa snažia od politiky dištancovať. Väčšina z nich sa zameriava na svoj umelcovský prejav a tématicky sa venujú napríklad ich osobným skúsenostiam, vzťahom alebo kultúrnej scéne.

Celkovo vzaté, je ťažké jednoznačne určiť, či patrí politika do rapovej hudby alebo nie. Napriek tomu, že sa v rapovej hudbe často objavujú témy týkajúce sa sociálnych a politických problémov, zároveň sú v nej často obsiahnuté aj texty považované za vulgárne a nevhodné. Pre mnohých umelcov však zostáva rapová hudba formou slobodného prejavu a umeleckej slobody.