Jeho stránku Demotivácia sleduje takmer štvrť milióna ľudí: Na Slovensku môžeš byť okolím demotivovaný každú minútu

Demotivácia

Najznámejší anonym v našom videorozhovore! (Zdroj: thevisionphotos.com)

#Internetovému humoru sa na Slovensku darí. No Demotivácia je fenomén sám o sebe. Na Instagrame ju sleduje takmer štvrť milióna ľudí a k tomu si prirátaj 100-tisíc na Facebooku. O tom, prečo sa na Slovensku darí práve takémuto humoru, prečo je profil anonymný aj o tom, kde samotný Demo Tivátor berie (de)motiváciu k tvorbe sme zisťovali v rozhovore, ktorý sa ťahal v príjemne ironickom tóne.

Internet je v dnešnej dobe zahltený množstvom anonymných profilov a stránok. Nemáš pocit, že to vedie u ľudí k vytváraniu konšpiračných teórií? Napríklad o tom, kto je kým platený a podobne?

Nemyslím. Veď Sorosom je platený aj Kiska, Čaputová, minimálne polovica programátorov Esetu a LeBron James a tí predsa anonymní nie sú, či?

Ale vážne teraz. Ľudia v tejto krajine sú klinicky retardovaní. Po skoro šiestich rokoch Demotivácie som o tom skalopevne presvedčený. Čiže určite nie „anonymnosť“ môže za to, že sú ľudia drbnutí.

Aké sú teda výhody anonymity?

Pre mňa? Že ma na ulici nechávajú na pokoji. Síce si nemyslím, že ak by verejnosť vedela, kto som, tak by po mne v Auparku vrhali ženy maternice a podniky v meste sa predbiehali, kto mi naleje zadarmo ale… Mám rád svoje súkromie. Nikdy som nemal v pláne byť influencer, práve naopak.

Myslíš si, že humor Demotivácie je prenositeľný aj do iných krajín? Alebo je naviazaný špecificky len na prostredie našej krajiny, v ktorej sa máme stále na čo sťažovať?

Nemyslím si, že môj „humor“ je geograficky alebo kultúrne špecifický – práve naopak. Uverejňujem aj kopec prebratých memes a vtípkov zo zahraničia, takže tie určite fungujú aj za hranicami. Snažím sa ich, ak sa dá, prispôsobiť na slovenské reálie, ale nie vždy je to možné. Je ale pravda, že dosť obrázkov dáva zmysel hlavne pre slovensko-české publikum, aj keď nie až v takej miere, ako to robí Zomri či rôzni memegenerátori z blízkeho východu (Wugabo, Zulaboyy a pod.).

Som však pesimista – myslím,že časom sa u nás tiež presadia rôzne spoločenské regulácie s cieľom zabezpečiť svetlejšie zajtrajšky pre proletariát a politicky nekorektný humor začne byť ostrakizovaný.

Ak by si si mal predstaviť najgýčovitejší motivačný príspevok na internete, čo by v ňom bolo? Obrázok zapadajúceho slnka s morom je jasný, bez neho to asi ani nejde…

Vždy sa uchechtnem nad instantnou „múdrosťou“ na Instagrame, naklepanou pod fotkou z posilky alebo záberom na výstrih, či otrčenou riťou v plavkách. Fotiť sa v aute kúpenom z tatinovej vratky DPH, prípadne vyvesiť fotku z dovolenky, ktorú urobil sponzor Helmut, aby sa pochválil pri golfe svojim biznis partnerom… To je už taký bežný normál.

Čo Demotiváciu odlišuje od obyčajnej stránky s memami?

Neviem, to musia zhodnotiť ľudia, ktorí ma sledujú. Snažím sa to byť ja, vkladať za humor reálneho človeka. Nie som manufaktúra na humor, snažím sa minimalizovať pózu a baviť sa.

Koľko hodín teda venuješ príprave vecí na profil, prípadne, ako dlho počas dňa rozmýšľaš nad Demotiváciou? 

Až priveľa. Aj teraz by som napríklad mal vyplňovať Excel a robiť si nesku vo firemnej kuchynke a miesto toho ti odpovedám na otázky.

Kěd spomínaš Excel, čím sa vlastne živíš?

Reklamou.

Na tvojom profile sa reklama objavuje, spolupracuješ s rôznymi firmami, aj keď, ako hovoríš, nechceš byť influencer. Neboja sa značky inzerovať na profiloch, ktoré neprinášajú iba pozitívny obsah?

Odpovedal si si sám. A ja predsa prinášam pozitívny obsah – self check, kontrola ega a sebauvedomenie sa je predsa pozitívom, či?

Tomuto ináč tak celkom nerozumiem – odkedy sa stal sarkazmus, irónia a robenie si srandy zo všetkého niečim negatívnym?

Vychádzam z vlastných skúseností, ktoré môže potvrdiť asi väčšina ľudí, ktorá sa pohybuje v marketingu či v písanom obsahu. Firmy vyhľadávajú skôr pozitívny obsah.

Ono, každý a každá chce, aby jeho meno vzbudilo pozitívne emócie. Emócie sú mantrou marketingu. Tomu rozumiem. Čomu ale nerozumiem je tá pripos*atosť slovenských firiem ísť do iných komunikačných a marketingových stratégií, ako je zaužívané. Raziť si vlastnú cestu, vytvoriť si vlastnú osobnosť na sociálnych médiách. Viď Wendy’s alebo Pornhub na Twitteri.

Stáva sa, že od teba iné weby kradnú materiál? Ako to riešiš?

Jasné, vkuse. Bolo to fasa sledovať, ako nemenovaná stránka v začiatkoch opičila v zásade každý môj krok, kráľovsky som sa na tom bavil.

Nijak to neriešim. Bolo by to farizejstvo. Ja sám veľa z príspevkov preberám (aj keď nikdy nie zo Slovenska a ak viem autora, snažím sa uviesť aj copyright), takže by bolo divné, keby som práve ja dupkal nožičkou, nie?

Vedia ťa ľudia ešte svojou hlúposťou prekvapiť? Alebo si už videl všetko?

Dlhé roky som si myslel, že ma už nič neprekvapí, že som zažil už celú magnitúdu ľudskej tupoty. A potom som začal robiť Demotiváciu…

Bojuje tvoj profil tak trochu aj proti módnemu koučingu?

Pozri, každý sa snaží zarobiť, predavači teplej vody a plážoví inžinieri tu boli vždy. Využiť ľudskú lenivosť, ješitnosť a tupotu sa snažia všetky fitness firmy (daj si lyžičku proteínu a nemusíš chodiť do posilky!), diétne firmy (daj si túto tabletku a kľudne ju môžeš zajesť snickerskou), rôzni motivátori sú len špičkou ľadovca.

„Dobrý človek“ nemá všeobecnú definíciu. Ak sú tí ľudia natoľko hlúpi, že veria na čarodejníkov – som v tíme čarodejník a držím im palce!

Myšlienky motivácie mladých ľudí sú populárne aj v slovenskom rape. Čo naň hovoríš?

Neexistuje „slovenský motivačný rap“. Existuje však kopec raperov, ktorí skúšajú recepty zo zahraničia a takisto ďalší kopec raperov, ktorí uverili v to, čo rapujú. Nevidím však nič zlé v tom, ak niekto populárny hovorí deckám „nebuďťe chu*i“.

Ale dolce vita z nich žijú možno traja, štyria maximálne… No tvária sa tak pomaly všetci. Ako influencerky na Instagrame

Kde je strop followingu Demotivácie. Na Instagrame sa blíži k štvrť miliónu…

Kamarátom som pred troma rokmi hovoril, že maximálne 30-tisíc, tam je strop. Neviem. Podľa mňa ten strop je teraz, keďže ma Facebook a Instagram mimovoľne tlačia do sponzorovania príspevkov a to ja z princípu odmietam… Takže, nechajme sa prekvapiť.
Ale počet followerov a lajkov nikdy nebol podstatný. Fakt.

Pri akých situáciach ti napadajú vtipy?

Ak máš otvorené oči a uši – na Slovensku môžeš byť demotivovaný svojim okolím každú minútu svojho života.

Vieš si predstaviť, že by ťa tvorba vtipov prestala napĺňať a povedal by si si dosť? Alebo cítiš zodpovednosť pokračovať, keď máš toľko followerov?

Áno.

zdroj obr. Demotivácia

Admini Zomri sa sem-tam objavujú na verejnosti, napríklad v rôznych diskusiách, s taškami na hlave. Nerozmýšľal si nad tým, že by si sa aj ty niekde prezentovať verejne?

Už sa tak raz stalo a bola to celkom zaujímavá skúsenosť. Bol som asi nervóznejší z toho, čo poviem, než samotní organizátori. Čo bola celkom sranda sledovať. Ale asi to nie je tak celkom moja parketa.

Naživo som úplne normálny, nudný mudrlant a taktiež neviem, kto by bol ochotný splniť môj rozsiahly a veľmi komplikovaný zoznam požiadaviek. Napríklad určite nie je ľahké nájsť dve (max. 120cm vysoké) malajské striptérky, ktoré by vedeli nuru masáž.

Mimochodom, vieš kto sú admini Zomri?

Pfff, samozrejme, to vie predsa každý.

Čo ti zo slovenského humoru sedí najviac? Či už ide o sociálne siete, prípadne televízia, podcasty, stand-upy…

Vieš čo, mne odjakživa slovenský humor pripadal veľmi silený a, neviem, prvoplánový? Až na podaktoré výnimky – Filip, Radič, niektoré skeče Lasicu a Satinského napríklad. A odjakživa mám rád Shootyho trefnosť vo viacerých vrstvách, obdivujem výrečnosť Rada Ondrejíčka a Ľuba Nemeša. A Mladého Hejtera, ktorý ale kedysi všetko vsadil na jednu kartu a pokúša sa prísť o panenstvo tým, že sa tvári ako bojovník za všetko, čo mu môže priniesť plus body u večerného osadenstva vo Vanese a KC Dunaj. Ale aj tak ho ľúbim, východniara.

Ináč na fejsbúkoch a instagramoch toho veľa nesledujem – obvykle sú to malé bizarné lokálne profily z celého sveta, ktoré vzniknú a po chvíli sú zabanované.

A Čoje-ho, aby som mal v rukáve vždy nejaké riešenie na dialóg, ktorého sa všetci muži boja viac, ako náhleho úderu do semenníkov od “kamaráta”:
“Pome sa niekam najesť”
“Oka, poďme. Na čo máš chuť?”
“Ja neeeeevieeeem…”.

Na ktorý príspevok si osobne najviac hrdý?

Na každý jeden, vďaka ktorému si ľudia všimli niekoho, komu sa nevodí dobre a spolu sme mu urobili život krajším.

Je niečo, čo Demotiváciu motivuje?

Holé fotky v DM. Bez debaty. Send nudes <3

Odporúčame