Domov » Všetky » Umenie » Trať mládeže do Banskej Štiavnice dodnes vzbudzuje obdiv: Postavilo ju takmer 50 tisíc študentov a to úplne zadarmo

Trať mládeže do Banskej Štiavnice dodnes vzbudzuje obdiv: Postavilo ju takmer 50 tisíc študentov a to úplne zadarmo

Trať mládeže do Banskej Štiavnice dodnes vzbudzuje obdiv: Postavilo ju takmer 50 tisíc študentov a to úplne zadarmo

Zdroj: pixabay.com

#Banská Štiavnica je výnimočným miestom nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu. Máme len tú výhodu, že ju máme bližšie a nie je žiadny problém ju navštíviť. Na našom portáli sme skrz Rada z Nie je túra bez Štúra priniesli tie naj miesta, ktoré sa v tomto historickom mieste oplatí navštíviť.  No zaujímavá je aj cesta do Banskej Štiavnice, teda pokiaľ sa rozhodnete cestovať vlakom. Trať, po ktorej totiž pôjdete, vybudovali obyčajní študenti a to dokonca v podstate zadarmo.

Časy, kedy aj Bratislava závidela

Ako iste viete už z hodín dejepisu na základnej škole, Banská Štiavnica v minulosti patrila kvôli ťažbe vzácnych kovov (najmä striebra) medzi najvýznamnejšie mestá v krajine. Okrem toho je známa však aj významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. Mestskou pamiatkovou rezerváciou je už od roku 1950. Aby toho nebolo málo, mesto je centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, vyhlásenej v roku 1979. Najvýznamnejšieho uznania sa toto banské mestečko dočkalo 11. decembra 1993, keď bola Banská Štiavnica s okolím zapísaná do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Koncom 18. storočia bola Štiavnica spolu s poddanskými dedinami a viac ako 20 000 obyvateľmi druhým najväčším sídlom na Slovensku, tesne za Bratislavou. V roku 1870 sa preto začala stavať úzkorozchodná železnica z Hronskej Dúbravy s rozchodom jeden meter. Trať bola sprevádzkovaná v auguste 1873 ako vôbec prvá verejná úzkorozchodná parná železnica vo vtedajšom Uhorsku. Prejdenie vzdialenosti trvalo približne hodinu a pol. Parný vlak dostal pomenovanie „Štiavnická Anča“ a ešte aj dodnes môžete počuť domácich spomenúť toto označenie, keď sa rozhodnú z mesta cestovať vlakom.

Slovenský štát a povojnové obdobie

Počas krátkej existencie Slovenského štátu prišlo rozhodnutie, že prioritou sa stane prepojenie s dôležitými mestami s krajine. A tým Banská Štiavnica rozhodne bola. V roku 1944 však boli práce pod vplyvom prebiehajúcich bojov druhej svetovej vojny zastavené. Po jej skončení sa najprv obnovovali poškodené úseky dôležitejších koridorov a význam spojovacích a málo frekventovaných tratí, ako bola táto, výrazne poklesol. Navyše, štiavnická železnica bola rozostavaná len na časti trate a niektoré úseky neboli vôbec začaté. Namiesto nového začiatku prác v roku 1946 hrozilo definitívne zastavenie výstavby.

Šialený nápad komunistického režimu

V roku 1946 sa plánovalo obnovenie výstavby, no všetko sa zvrtlo tak, že práce mali byť stopnuté nadobro. Tu prichádza na scénu Zväz slovenskej mládeže, ktorý prišiel s, na dnešnú dobu úplne šialeným návrhom, dobudovať trať za rok a pol. Práce začali 5. apríla 1948, pričom brigády sa zúčastnilo neuveriteľných 48 763 mladých ľudí.

Drvivá väčšina pochádzala z vtedajšieho Československa, no našli sa aj takí, ktorí prišli z Albánska, Alžírska, Anglicka, Francúzska, Bulharska, Indie, Maďarska, Poľska, Nórska, Rakúska či Ukrajiny. Najdôležitejším a najzaujímavejším faktom ale zostáva, že každý jeden z nich, s výnimkou organizátorov, pracoval úplne zadarmo!

Stavba, ktorá nemala obdoby

Možno si poviete, že pokladať koľajnice nie je pri tak enormnom množstve pracujúcej sily žiadny veľký problém, no aby sme uviedli veci na pravú mieru, študenti mali za rok a pol vybudovať 20 km železničnej trate, viac ako kilometer dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, železničné stanice v Kozelníku, Banskej Belej a v Banskej Štiavnici a zastávku v Banskom Studenci. Nehovoriac o neprípustnom horskom teréne a veľmi nepriaznivom počasí, ktoré ich takmer denne sprevádzalo. Najťažšou stavbou bol most cez Hron dlhý 1,6 kilometra. Pozostával z troch polí a jeho celková konštrukcia má hmotnosť masívnych 270 ton.

#banskaštiavnica #tratmladeze #vláčik #domovina

A post shared by Marektruban (@marek500e) on

Prísne podmienky i voľný čas

Všetci museli byť rozdelení do útvarov, vstávali o 5-tej ráno a prísne kontrolovaná večierka bola naplánovaná na 22. hodinu. Stravu a ubytovanie mali študenti zabezpečené v barakoch s poschodovými pričňami pre 10 až 15 osôb. Študenti však nepracovali celú dobu, tento obrovský projekt zahŕňal aj voľný čas. Ten sa delil medzi socialistickú osvetu, posedenia pri táborákoch, ale aj kultúrne večierky. Okrem toho sa o kultúrnu obrodu staralo viac ako 400 pracovníkov a dokonca ste tu našli aj knižnicu, pričom knihy boli odmenou pre jednotlivcov za dobre vykonanú prácu. Trať mládeže tak vytvorila obrovskú komunitu, z ktorej vzišlo napríklad aj heslo „My staviame trať, trať stavia nás!“

Dokončenie

Trať do Banskej Štiavnice sa naozaj podarilo otvoriť 29. októbra 1949, pričom slávnostného otvorenia sa zúčastnili najvyšší predstavitelia vtedajšej republiky. Tento megaprojekt napísal veľa životných príbehov, dokonca sa hovorí, že práve tu, pri spievaní ľudových piesní a tancovaní pri táboráku vznikla iniciatíva založiť súbor Lúčnica. V podstate je až neuveriteľné, že sa podarilo dotiahnuť takýto, spočiatku úplne nereálny, projekt do úspešného konca. Keď sa teda niekedy rozhodnete ísť do Banskej Štiavnice, vyskúšajte to vlakom. A keď už budete sedieť v „Štiavnickej Anči“, skúste si pri pohľade na cestu predstaviť, aké to vtedy mohlo byť.

Autor: #mireX