#Absurdné. Presne také sú nasledujúce schôdzky, ktoré sú niekedy na nerozoznanie od nočnej mory. Sú skvelým dôkazom toho, že randiť za každú cenu naozaj nemá zmysel. Veríme, že aj vy sa pobavíte na bizarných príbehoch týchto chudákov, ktorí sa o ne podelili na sociálnej sieti Reddit. Veru, niet im čo závidieť!
Nič nie je horšie ako hysterka
Na jednej nočnej párty som stretol známu. Nikdy sme neboli nejakí extra priatelia, ale bola s ňou sranda. Keďže to bola žena činu, pozvala ma na rande. Povedal som si, prečo nie, určite zažijem kopec srandy. A veru som aj zažil. Zaviezla ma na opustený most. Keď sme vystúpili, kŕčovito mi stisla ruku a začala vrešťať, že chce zomrieť. Keď som sa ju snažil upokojiť, ešte mi poriadne vynadala. Vraj som absolútny hajzlík, keďže som si nevšimol už v klube, že má depresiu. Nasadla do auta a odfrčala späť. Trvalo mi niekoľko hodín, kým som sa pešo dostal domov. Už nikdy viac ju nechcem vidieť!
Keď si vás popletie s niekým iným
Konečne som našiel odvahu a počas hodiny som poslal SMS spolužiačke, ktorá sa mi už dlhšie páčila. Napísal som jej, či by sme si nemohli vyjsť von. „Prečo nie?“ odpísala mi a tak sme sa dohodli na bowlingu. Veľmi som sa tešil. Keď ma tam však uvidela, tvárila sa, akoby to bola náhoda. „Čo tu robíš?“ opýtala sa ma. To isté som sa opýtal ja jej. Bola obklopená partiou našich spolužiakov, výborne sa spolu bavili. O chvíľu som ju videl, ako sa hrá s telefónom a kŕčovito sa na mňa usmieva. Pípla mi od nej správa: „Prosím ťa, pomôž mi. Ten kretén, čo s ním máme matiku, sa tu votrel medzi nás. Nechcem mať s ním nič spoločné.“ Až potom mi docvaklo, že si ma pomýlila so spolužiakom, ktorý sa rovnako volal. Trielil som odtiaľ ako zmyslov zbavený. Odvtedy nemám rád bowling.
(Pseudo)umelec
Je mi zle už len pri spomienke na to, čo som zažila. V bare ma raz pozval na rande jeden muž. Keďže som sa dozvedela, že sme narodení v rovnaký deň, prišlo mi to ako dobré znamenie. Tak som povedala áno. Kázal mi sa poriadne nahodiť, pretože ma zoberie na výstavu svojho kamaráta. Na svojom výzore som si dala naozaj poriadne záležať. Aké však bolo sklamanie, keď po mňa prišiel oblečený v tričku a v rifliach. Sama som bola oblečená v drahých šatách, v ktorých som sa cítila naozaj mizerne, pretože nikto okrem mňa na pseudovýstave nebol oblečený slávnostne. Môj „partner“ ma vytrvalo ignoroval. Po nudnej výstave v bývalom sklade som si ako odškodné vydupala večeru. Zobral ma na pizzu. Keď som sa načiahla po druhý kúsok pizze, okríkol ma: „To myslíš vážne, že nemáš dosť?!“ Tak som mu tú pizzu celú zožrala!
Pomôž si ako vieš!
Pred pár rokmi ma na rande pozvala jedna baba. Pozvanie som prijal, veď málokedy sa stáva, že sa na to odhodlá žena. Prišla po mňa a zobrala ma do reštaurácie. Celkom sa to dalo s ňou vydržať, i keď neurobila na mňa extra dojem. Po večeri som vytiahol kreditku a išiel som zaplatiť večeru. Predsalen, aj keď pozývala ona, som džentlmen. Počas platenia som však odpadol. Ľudia ma kriesili, niekto dokonca volal sanitku. A ona? Zdrhla. Už som sa jej viac nedovolal. Okrem toho ma v takom stave nechala kráčať domov viac ako osem kilometrov, keďže v tej časti mesta nepremávala verejná doprava.
Lakomec
Pár dní pred najhorším rande môjho života, som si písala cez internet s jedným chlapíkom. Nakoniec sa ho podarilo presvedčiť ma, aby som prišla k nemu domov. Vraj nech vidím, ako žije a nekupujem mačku vo vreci. Neviem, kde som stratila rozum, keďže som súhlasila s jeho príšerným nápadom. Autobusom som sa doviezla na zadanú adresu. Chlapec vôbec nezodpovedal popisu. Bol približne o 40 kíl ťažší a o 20 centimetrov menší než opisoval. Kašľala som na to, výzor nie je všetko. Z jeho bytu som však predsalen zdrhla po piatich minútach. Urobil nám čaj z jedného vrecúška čaju, ktorý ešte odložil na horšie časy. Keď ma prehováral, aby sme išli autobusom načierno do supermarketu na druhý koniec mesta, pretože tam majú cukor v akcii, ušla som. Bola to hotová nočná mora!
Naozajstný džentlmen
Tiež som išla na rande naslepo. Pri písaní sme si perfektne rozumeli .Stretli sa sa v reštaurácii, perfektne sme sa zabávali. Teda, aspoň ja som si to myslela. Po polhodine mu však začal vyzváňať telefón. Vyhováral sa, že je to jeho otec, ktorý si chce s ním ísť zacvičiť do fitka. Nabrala som odvahu a len tak so žartu som mu povedala: „Počúvaj, ak je to fingovaný telefonát, prežijem to. Nemusíme si byť predsa sympatickí.“ Ani vo sne by ma však nenapadlo, že to zoberie doslovne. „Oukej, vďaka za večeru, maj sa fajn!“ Vstal a odišiel. Nevydržala som to a rozplakala som sa priamo v reštaurácii. Pristúpila ku mne čašníčka, ktorá sa ma snažila utešiť. „Nestojí vám za to. Je to hajzlík. Už dávno zaplatil za večeru, ale len za to, čo sám skonzumoval.“ Nech mu je zem ľahká!
Každý z nás má nejakú úchylku
Stretol som ženu svojich snov. Bolo mi s ňou fantasticky. Po prvom rande som sa vznášal na oblakoch. No pád na zem prišiel na druhom stretnutí. Po večeri si utrela ústa do servítky a povedala: „Obvykle sa neodhaľujem tak skoro.“ Priznám sa, čakal som striptíz. Ona však vytiahla knihu s vytrhanými stránkami. Keď som nechápal, o čom je reč, začala z knihy vytrhávať listy a pchať si ich do úst. Jedla papier. Vraj už takto skonzumovala zopár klasikov.
Zdieľať na