Tieto legendárne cukríky nám chutia už viac ako sto rokov: Čo sa skrýva za tajomným názvom Hašleriek?

Hašlerky (zdroj foto: Facebook.com/HaslerkyCZSK)

#Pre niekoho bežné cukríky, pre iného závislosť, ktorej sa nechce vzdať. U niekoho vyhráva argument, že ide predsa o zdravotné cukríky, iní si rovno priznajú, že majú chuť na niečo sladké. S cukríkovými stálicami mal niečo dočinenia už každý. Hašlerky sú totiž od svojho vzniku až do dnešných dní stále v kurze.

Ako hovoria naši bratia Česi, ktorí Hašlerky dodnes vyrábajú, ide o větrové bonbóny, teda bylinné cukríky, ktorých účinok uvoľní dutiny a pôsobí napríklad aj na bolestivé hrdlo. Čo však stojí za ich zvláštnym názvom? A ako sa vlastne zdravotná sladkosť stala súčasťou našich životov?

Z Hamburgu až k našim susedom

Za receptúrou toho, čo dnes poznáme ako Hašlerky, údajne stojí istý lekárnik z Hamburgu, ktorý zmes vytvoril v roku 1877. Keď užitie týchto cukríkov zachránilo hlas operného speváka Enrica Carusa pred dôležitým vystúpením, prepožičal im aj svoje meno. Predávali sa tak pod názvom Caruso-Hustenbonbon. Z bylinnej zmesi s podobným zložením začala pred 1. svetovou vojnou vyrábať cukríky viedenská firma Erich Kirstein. A vtedy do hry vstupujú Česi.

Práve od Viedenčanov odkúpil v roku 1917 receptúru začínajúci pražský podnikateľ František Lhotský. Cukríky Caruso potom vyrábal vo svojej dielni v Prahe. Taliansky názov však príliš českých zákazníkov nelákal, takže ho čakala zmena. A Lhotský sa pravdepodobne inšpiroval históriou s operným spevákom.

Hašlerky (zdroj foto: Facebook.com/HaslerkyCZSK)

Umelec ako reklama

Lhotský pochopil, že je dobré reklamu postaviť na známom mene, preto sa s krabicou svojich výrobkov vybral koncom roku 1920 za umelcom Karlom Hašlerom a to rovno do kabaretu v preslávenej pražskej Lucerne. Speváka o svojom produkte okamžite presvedčil, takže na súhlas na použitie Hašlerovho mena ani nemusel dlho čakať.

Bohužiaľ, kým meno Hašleriek prežilo dodnes, osud Karla Hašlera je o niečo smutnejší. Po vypuknutí druhej svetovej vojny naďalej spieval české vlastenecké piesne, čo sa na okupovanom území Protektorátu Čiech a Moravy samozrejme nestretlo s pochopením. Hašler tak zomrel v roku 1941 v koncentračnom tábore Mauthausen.

Hašlerky ho uzdraví

No vráťme sa späť k veselším informáciám o Hašlerkách. Lhotský po dohode s Hašlerom rozbehol reklamnú kampaň s chytľavým veršíkom: „Hašler kašle, nevadí, hašlerky ho uzdraví.“  V dobovom bulváre sa hovorilo o tom, že Hašler prijal za prepožičanie svojho mena slušnú sumu peňazí, opak je však pravdou. Hašler preukázal dostatok rozumu a pochopil, že neexistuje lepší marketing, ako keď ľudia milujú cukrovinku, ktorá nosí jeho meno. Mal pravdu.

V roku 1927 získali bylinné cukríky ochrannú známku a svoje meno a originálnu receptúru si zachovali až dodnes. Lhotskému medzičasom začal pomáhať mladší brat Oldřich, no s príchodom zoštátňovania v roku 1948 sa Hašlerky stali štátne. Vyrábali sa tak v Pražských čokoládovniach v Modřanech, po revolúcii získala Hašlerky firma Nestlé. Vyrábajú sa tak v závode Sfinx v Holešove, neďaleko Zlína, na rovnakom mieste, kde vznikajú Bon Pari alebo gumené cukríky Jojo. A vlastne nie tak ďaleko od slovenských hraníc. Možno aj preto považovujeme Hašlerky tak trochu za naše.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť