#Nejedna žena snívala v detstve o tom, že sa stane modelkou. Svetlá, prehliadkové móla, fotografi a krásne kúsky sú niečo, čo dokáže rozhodne zaujať. Niečo podobné prežíva dnes aj 21-ročná Kristina Kúdelová z Bratislavy, ktorá už druhý rok žije v Miláne a zastupuje ju agentúra Mix Models Management. Tam okrem iného študuje vysokú školu. Rozdiel je ale v tom, že sa venuje plus size modelingu. Aké to je byť netypickou modelkou, o honorároch a aj diétách nám povedala v rozhovore.
Aké bolo tvoje telo počas detstva či študentských čias? Bola si oproti rovesníčkam o niečo pevnejšia?
Hm, do 11 rokov som bola ako ostatné dievčatá. V jedenástich som ako dievča dospela, čo bolo pomerne skoro na rozdiel od mojich rovesníčok. Začali sa mi rysovať krivky a rásť prsia a vtedy som sa začala odlišovať. Bola som oveľa vyspelejšia, ako napríklad dievčatá v mojej triede. Ale nikdy som nebola tučné dieťa, lebo som odmalička robila rôzne športy. Najviac som sa venovala tenisu a potom neskôr futbalu.
Kedy nastal ten zlom, keď si si uvedomila, že máš možno opár kíl viac v porovnaní s tými ženami z módnych časopisov či prehliadkových mól?
Možno je to paradox, ale asi až keď som začala s modelingom (smiech).

Aké to pre teba bolo? Nemala si potrebu držať rôzne diéty a cvičiť do vyčerpania?
Nie, ja som nikdy žiadnu diétu nedržala. Diéty, pokiaľ nemá človek zdravotné problémy, považujem za dosť veľký nezmysel. Pre mňa platí: jesť zdravo a občas aj zhrešiť. Schudla som 10 kg po mojom prvom rozchode, keď som mala asi 17 rokov. Bolo to preto, že som typ človeka, ktorý keď má depky alebo krízu, neprejedá sa celú noc zmrzlinou plačúc nad romantickou komédiou. Práve naopak, keď mám ťažké obdobie, cvičím a behám o stošesť a pravdupovediac, jem menej ako zvyčajne. Ale takéto stavy určite nemám a ani som kvôli mojej postave nikdy nemala.
Stretla si sa počas školy s tým, že by si ťa kvôli výzoru doberali? Ak áno, ako si sa s tým vyrovnala?
Samozrejme, že áno, ale môžem hrdo povedať, že som veľmi vďačná za povahu, akú mám. Považujem sa za veľmi silnú ženu a preto by som sa nikdy nenechala šikanovať a posmechy som veľakrát už ako malá totálne ignorovala. Na druhej strane som sa už vtedy vždy šikanovaných detí zastala a neraz som sa kvôli tomu pohádala, či dokonca so spolužiakmi pobila (smiech).
Kedy si sa prvýkrát stretla s pojmom plus size modeling?
Asi keď som mala 16 rokov.

Ako si sa dostala k takémuto druhu modelingu?
Môj bývalý priateľ posielal svoje fotky do agentúry a povedal, že pošle aj moje. Ja som na začiatku nechcela, ale som za každú srandu a preto som nakoniec súhlasila. Úprimne? Nikdy by som nepovedala, že by sa mi ozvali…
Čo na to tvoji rodičia, kamaráti či priateľ?
Moja mamina bola vyslovene proti, myslela si, že by to nemalo zmysel. Ale môj tatino ma vtedy prekvapil, pretože povedal, že to musím skúsiť a že za pokus nič nedám. Nebojácnu povahu som očividne zdedila po ňom. Zobral mi zmluvu z rúk a v sekunde ju podpísal. Vtedy som ešte nebola plnoletá. Dnes ma obaja neskutočne podporujú a moja mamina je hrozne šťastná, že som s modelingom nakoniec začala. Viem, že bez ich podpory by som to asi nedotiahla až sem. Kamaráti si podľa mňa na začiatku poza môj chrbát robili srandu, lebo si mysleli, že to nikam nedotiahnem, ale dnes mám aj takých, ktorí mi doprajú a tešia sa so mnou.
Kde dnes pôsobíš?
Pôsobím v Miláne a pracujem najmä v Taliansku.
Aké to bolo ocitnúť sa zrazu v cudzom štáte?
Sama som sa rozhodla ísť žiť do Talianska. Chcela by som uviesť na pravú mieru, že ja som sa sem nepresťahovala kvôli modelingu, ale kvôli vysokej škole. Študovala som 5 rokov taliansky jazyk, lebo bol môj sen raz žiť v Taliansku. Zhodou náhod som hneď mesiac na to, ako som sa do Milána presťahovala, podpísala zmluvu s talianskou agentúrou a začala som pre nich robiť. A čo rodičia na to? Mamina sa extréme bála, bola na mňa nahnevaná, plakala. Plače doteraz, keď ma chodí odprevadiť na letisko cestou späť do Milána, pretože máme veľmi pekný vzťah a doma jej veľmi chýbam. Môj tatino sa nebál, lebo vie, že som ako on a vo svete sa nestratím. Snáď (smiech).

V čom je táto krajina iná od Slovenska? Kde by si raz chcela žiť?
Asi úplne vo všetkom. Milujem túto krajinu, lebo mám pocit, že mojím životným štýlom patrím viac sem. Všetci sú pozitívne naladení a užívajú si život. Všetko má ale aj svoje pre a proti a môžem povedať, že ľudia, ktorí sa sťažujú na to, ako funguje Slovensko, by mali prísť skúsiť žiť do Talianska. Je to čistá katastrofa! Pred pár dňami som sa vrátila z Hamburgu, kde som bola pár dni kvôli castingom a pravdupovediac som začala rozmýšľať, že by som sa tam po vysokej presťahovala. Môj sen je ale žiť v krajine pri mori, kde nikdy nebýva zima.
Kam by si to chcela v modelingu dotiahnuť? Pre koho by si chcela predvádzať či fotiť?
Pravdu povediac, nemám žiadny sen. Nikdy som neverila, že by som túto prácu raz mohla robiť a stále tomu nemôžem uveriť. Ale veľmi by sa mi páčilo, keby už aj prestížne značky ako Gucci, Chanel či Versace spravili nejakú kolekciu a prehliadku pre plus size a samozrejme by to bola pre mňa česť raz na takejto revolučnej prehliadke predvádzať.
Pamätáš si na svoju prvú prehliadku? Aké to bolo?
Áno, veľmi živo. Bolo to na Bratislavských módnych dňoch a bolo to wow. Medzi všetkými „normálnymi“ chudučkými modelkami zrazu vystúpilo na pódium niekoľko modeliek s krivkami a medzi nimi aj ja.
Pre aké značky si už fotila a predvádzala? Ktoré z toho si najviac ceníš?
Bolo toho viac a cením si každé jedno fotenie, či už sa mi páčilo viac alebo menej. Každé jedno fotenie ma niečo naučilo, no najviac sa mi doteraz páčilo to pre COSMOPOLITAN ITALIA, pre ktorý som robila pred dvoma mesiacmi.
Je život plus size modelky odlišný od toho, čo zažívajú „klasické“ modelky?
Určite áno. Klasické modelky to vôbec nemajú jednoduché a ich modelkovský život je podľa mňa dosť ťažký. Vidím to vtedy, keď mám občas nejaký casting v Miláne a vidím dievčatá, ktoré stoja hodiny a hodiny v opätkoch v rade na casting a po tom hneď bežia na druhý, kde sa opakuje to isté. Z mojich skúseností si dovolím povedať, že sa k nim často správajú ako k veciam. Miláno je mesto módy, takže si často myslia, že si to môžu dovoliť, pretože majú v ponuke milión modeliek. Častokrát dievčatám, ktoré sú extrémne chudé povedia, že musia ešte viac schudnúť. Veľmi ich všetky obdivujem, že sa nevzdávajú ale idú za svojim snom. Plus size modeling je menej založený na castingoch, je to skôr o tom, že klient si pozrie tvoj book online.
Funguje aj v plus size modelingu prísna konkurencia?
V poslednej dobe sa tento typ modelingu dosť rozrastá a s ním teda samozrejme aj konkurencia. Myslím si, že v plus size modelingu sa modelky hlavne navzájom veľmi podporujú, pretože väčšina z nich robí modeling s jedným a rovnakým posolstvom. Ja sama som veľmi rada, keď sa iným plus size modelkám z mojej agentúry darí. Som hrdá, že je viac Sloveniek, ktoré reprezentujú dievčatá s krivkami aj v zahraničí.
Musíš dodržiavať nejaký špeciálny jedálniček, či cvičiť? Poprípade sú tie podmienky rovnako prísne ako v „klasickom“ modelingu?
Nie, nemusíš. Modelka by sa mala o seba ale starať, čiže mať upravené vlasy, nechty a podobne. Podmienky nie sú až tak prísne, lebo v tomto modelingu sa podla mňa viac akceptuje modelka taká, aká je a potom už záleží či sa klientovi páči alebo nie.
Podľa akých kritérií sa vyberajú modelky na spoluprácu so značkami? Hrá tu nejakú rolu výška a váha?
Výška je dôležitá. Modelka by mala mať aspoň 176 cm a viac. Váha nehrá žiadnu rolu. Potom, ak sa jedná o značku napríklad bikín, zvyčajne vyberajú opálenejšie modelky a možno aj viac vypracovanejšie. Ale každý klient má svoje požiadavky.
Aké honoráre sa pohybujú v plus size modelingu?
Sú zatiaľ priemerne vyššie ako tie v normálnom modelingu, ale samozrejme záleží od klienta. Najvyššie platy, čo sa Európy týka, sú v Nemecku.
Čo ty a móda? Určite sa ti vďaka práci vycibril vkus.
Milujem tenisky a rifle alebo čierne tepláky. Nemám štýl, ktorý preferujem. Kúpim si to, čo sa mi páči. Najčastejšie nakupujem v Zare, ale pokojne si zájdem aj do Primarku. Rada nakupujem aj kozmetiku, bez rúžu na perách nejdem ani z domu (smiech).

Aký vzťah máš k second handom? Nakupuješ tam, alebo preferuješ drahé a luxusné kúsky?
Nechodím do sekáčov často, ale ak tam idem a niečo sa mi páči, pokojne si to kúpim. Luxusné a drahé kúsky ponechám dievčatám, ktoré nevedia peniaze lepšie investovať. Nehovorím, že sa mi nepáčia značkové veci. Milujem napríklad Chanel, ale určite by som neminula všetky peniaze na jednu kabelku. Radšej by som tie tisícky eur minula na dovolenky. Pre mňa najlepšie investované peniaze sú do cestovania či dobrého jedla.
Čo by podľa teba nemalo chýbať v jarnom šatníku žiadnej ženy?
Biele tenisky, koženka a veľa pekných sviežich farieb.
Čo robíš vo svojom voľnom čase?
Mám veľmi málo voľného času, keďže chodím na vysokú, pracujem a raz do mesiaca idem na pár dni naspäť na Slovensko. No najviac sa venujem môjmu frajerovi, starám sa o naše mačičky, ktoré sme si adoptovali tu v Miláne. Chodím viackrát do týždňa do fitka a v Miláne sa pohybujem iba pešo alebo na bicykli. Milujem varenie a pečenie.

Aké máš plány do budúcna?
Byť šťastná a milovaná tak, ako som teraz a robiť vždy to, čo milujem a to, čo ma napĺňa…
Nejaké motto na záver?
Môj život je takmer celý postavený na rôznych mojich mottách, ktoré mi pomáhajú v daných situáciach. Nikdy neľutujem, ak sa niečo stalo, lebo verím v osud. Viem, že všetko sa deje z nejakého dôvodu a nemyslím si, že ja to nejakým spôsobom dokážem ovplyvniť. Život je kniha, ktorú som nikdy predtým nečítala a každá strana je nový deň plný dobrých aj zlých vecí. Tie treba prijať lebo ich nie je možné prepísať.
Ak má niekto niečo proti mne, či mojej postave, vždy si poviem, že som jedinečná, nie perfektná alebo dokonalá, ale jedinečná, lebo neexistuje na svete ďalšia Kristína Kúdelová s mojim rovnakým životom, mojimi charakteristikami a vlastnosťami. A na to prosím nikdy nezabúdajte! Vždy keď sa budete cítiť neistí, spomeňte si, že ste jedineční.
Zdieľať na